Tridsiata nedeľa "cez rok"

Ježiš si praje žiť lásku.

Viete, čo je to láska? Každý z nás sa s ňou stretol! Áno, bez lásky by nebolo života. V spojení so slovom «láska» poznáme nielen milovanie, ale aj darovanie sa. Aké je krásne, obohacujúce žiť v láske: manželskej, rodičovskej, súrodeneckej, susedskej, priateľskej, snúbeneckej, či žiť lásku duchovnú v stave kňazskom alebo rehoľnom. Mnohí, čo prišli o životného partnera, aj keď už nie sú viazaní sľubom pred oltárom, naďalej žijú v lásku a tešia sa na stretnutie v nebi, hoci tam sa už nebudú ženiť a ani vydávať.
Sv. Ján o Bohu napísal: „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Lásku Boha Otca k nám si môžeme všimnúť všade okolo seba. Boh všetko stvoril, a stvoril to pre nás, pretože nás miluje. Zadívajme sa na kríž. Ježiš povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13), a tieto slová aj skutkom uskutočnil. Ježiš zomrel za priateľov, ale aj za každého hriešnika. A o Svätom Duchu veríme, že je láska, ktorá vychádza od Otca a od Syna. Sv. Pavol nielen Rimanom, ale i nám píše: „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5).
O láske vieme mnoho. Vieme však, že bez lásky je život ťažký. Kto poznal zlyhanie lásky, akejkoľvek, manželskej, súrodeneckej... vie, ako bolí absencia lásky.

Preto nik, kto chce žiť naplno tu na zemi a raz vo večnosti, nepochybuje o pravdivosti a význame slov Pána Ježiša: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (Mt 22, 37-40).

Tieto slová sú odpoveďou Ježiša na otázku farizeja: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie“ (Mt 22,36), ktorý ju vyslovil, aby ho pokúšal. Ježišovi protivníci ho chceli vyprovokovať ku kontroverzným dialógom. Nechceli totiž prijať jeho poučenia a Ježišova odpoveď nie je ničím novým, ničím, čo by bolo jeho protivníkom neznáme. Vedeli, že čo je tebe nemilé, nerob svojmu blížnemu. Ježiš svojou odpoveďou dáva dôraz na našu lásku k Bohu, ale i na to, že Boh nás miluje. Ježiš prináša Božiu lásku a tým nám umožňuje naozaj plniť Božie prikázanie. A Ježiš hovorí jasne, že milovať Boha nadovšetko a milovať blížneho ako seba, je najväčší príkaz.

Je to pravá láska, kto miluje Boha, a nemiluje seba či svojho blížneho? Ako môžeme povedať, že milujeme Boha, a blížneho nenávidíme, prajeme či strojíme mu niečo zle? Človek je zdravý, keď dýcha dvoma pľúcami, keď má zdravé oči, uši, ruky či nohy. Preto je dobrým kresťanom katolíkom ten, kto nadovšetko miluje Boha, ale miluje aj svojho blížneho ako seba samého. Kto prestupuje Boží zákon, kto pácha hriech, nežije pravú lásku. Desatoro, ktoré dal Boh človeku, hovorí: „nebudeš, nevezmeš, spomni si, cti, nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš, nepreriekneš, nepožiadaš. Kto prestúpi Božie prikázania, previní sa proti láske. A kto nemá pravú lásku, opovrhuje ňou, vylučuje sa už na zemi z Božej lásky. A kto za života opovrhol Bohom, ktorý je láska, môže mať účasť vo večnosti na jeho láske? Nie!
Je správne pozrieť sa na lásku k Bohu, blížnemu i k sebe samému. Preto k spytovaniu svedomia patria otázky: Neprevinil som sa proti láske k Bohu, blížnemu i k sebe samému? Ľútosť nad hriechom, vykonanie pokánia umožňuje znova sa obohatiť láskou. Výčitky hriechom neskazeného svedomia nesmieme zaznávať. Naopak. Previnenie sa proti láske k Bohu, blížnemu i sebe si vyžaduje bezodkladne konať. Špekulovanie, hľadanie výhovoriek, naše súdy, obhajovanie sa ponorme do pravej lásky. Odstráňme každú zlobu proti láske. Či o nás nemajú platiť slová, ktoré hovorili pohania o prvých kresťanoch? „Hľa, ako sa milujú!“
Je opodstatnené, že rodičia bdejú nad láskou súrodeneckou, láskou svojich detí, že štvrtý príkaz z Desatora „cti svojho otca a svoju matku“ zaväzuje. Snúbenecká a manželská láska, ale i duchovná, čiže kňazská a rehoľná, nesmú prekročiť hranice dovolenia. Ježiš povedal: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5,28). Nie je v týchto slovách jasne povedané o obrane lásky? A nehovorí sv. Pavol jasne o vdovách, ale i vdovcoch? „Ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva, ako horieť“ (1 Kor 7,9). V Starom zákone čítame, ako potrestal Boh Dávida skrze Nátana, ktorý mu rozpovedal príbeh o susedoch. Sused dostal návštevu a hoci mal mnoho oviec, nezabil ani jednu, ale zabil susedovu jedinú ovečku. Dávid sa na počínanie tohto suseda rozhneval a Nátan mu vysvetlil, že on je ten sused. Dávid mal veľa žien, ktoré mu Boh toleroval, a predsa srdce Dávida zahorelo k žene suseda, Hetejca Uriáša. Aby bola jeho, vec zariadil tak, že Uriáš padol v boji. Boh potrestal Dávida, že mu syn zomrel, hoci veľmi prosil Boha a oľutoval svoj hriech (porov. 2 Sam 11, 1-24).

Dnešný svet potrebuje budovať pravú lásku. Aj preto, že sväté sa znesväcuje a vyhlasuje za dovolené. Stačí si sadnúť na jeden večer pred televíznu obrazovku: nevera, predmanželský život, rozvod, potrat, homosexualita, klonovanie, eutanázia. Ale aj vraždenie, násilie, korupcia, intrigy, netolerancia... Objavme znova slová piesne: „Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú...“ Uvedomujeme si, že nesmieme sa dať pomaly otráviť. Hriech je jed, ktorý spôsobuje smrť duše. Aj keď dušu nevidíme, ale naše svedomie otupieva. Vieme sa ešte červenať, hanbiť, pýriť, skloniť hlavu, vypnúť televízor, zatvoriť časopis, pretrhnúť priateľstvo?

Na nástenke strednej školy visel malý lístok. Mnohí mladí sa pri ňom zastavili a čítali. Čo bolo na ňom napísané?
Som zaľúbený a to je krásny pocit. Som šťastný, že môžem urobiť šťastnou inú. Ďakujem ti, Pane, že sme sa vzájomne našli! Ďakujem ti, že sme obaja zdraví a môžeme plánovať svoju spoločnú budúcnosť! Ďakujem ti za oči, ktorými sa môžeme jeden na druhého dívať! Ďakujem ti za pery, ktorými sa môžeme pobozkať. Ďakujem ti za každý pohyb, za každý pohľad. Za toto všetko ti ďakujem, Pane, a do tvojich rúk zverujem naše spoločné šťastie. Daj, aby sme sa obaja čím lepšie poznali a mohli zistiť, či patríme k sebe. Som zaľúbený... Ďakujem ti za to, Pane.

A v knihe Iba láska si môžeme prečítať:

Panovník jedného územia chcel postaviť kostol. Zakázal však poddaným, že nesmú ani najmenšou almužnou prispieť na kostol. Chcel túto česť len pre seba. Jedného dňa sa ženička prizerala, ako kone namáhavo ťahajú materiál na kostol hore kopcom. Povedala si: „Máme zakázané dávať peniaze na stavbu Božieho domu. Ja by som bola šťastná, keby som mohla niečím prispieť. Keď ale pomôžem zvieratám, ktoré nevedomky pracujú na tom veľkom diele, možno mi to Pán Boh nebude mať za zlé.“ Za posledné groše kúpila ociepku sena a dalo ho koňom. Keď bol kostol hotový, panovník ho chcel slávnostne posvätiť. Na tento účel dal vytesať do kameňa svoje meno ako nesmrteľný dôkaz svojej štedrosti. Stalo sa však, že na druhý deň meno panovníka zmizlo a namiesto neho sa objavilo meno chudobnej neznámej ženičky. Rozzúril sa a dal znova a znova obnoviť nápis. Ale zázrak sa zakaždým zopakoval. Napokon rozkázal vec vyšetriť. A keď sa našla tá pokorná žena, pýtal sa jej, či naozaj nedala nič na stavbu kostola. Trasúc sa na celom tele odpovedala: nie. Keď ju potom zasypali otázkami, rozpamätala sa na tú ociepku sena. Všetci pochopili, prečo sa jej meno objavilo na kameni a nikto sa ho viac neopovážil odstrániť.

Z toho jasne vidno, že i ten najmenší skutok vykonaný z lásky má často väčšiu hodnotu ako veľké výkony. Pod vplyvom dnešného evanjelia si každý z nás má uvedomiť, že svet je chorý na nedostatok lásky a potrebuje každého z nás. Čím konkrétne sa zaangažujeme, aby príkaz lásky obohatil nás a skrze nás naše okolie, ba i celý svet?

Za pravú lásku sa nemusíme hanbiť. S pravou láskou sa nemusíme skrývať. Prvá láska patrí na svietnik, aby svietila všetkým. Pravá láska je soľ, ktorá pomôže zničiť hnilobu, ktorá zakonzervuje, uchráni, ktorá je potrebná pre život.
A je namieste, že pri dnešnej svätej omši môžeme prosiť: Pane, prosíme, rozmnož a upevni v nás lásku.

Amen.