Tridsiata nedeľa "cez rok"

Kresťan je svedok lásky, ktorý akceptuje príkaz lásky

Kto by z nás nepočul o knihe rekordov /Quinesovej/? V čom všetkom a čo všetko sa ľudia snažia prekonať! Ľudské rekordy, ktorými sa chcú presláviť, sú často naivné až hlúpe. Nenájdeme v knihe rekordy v pravej, nezištnej a nefalšovanej láske. Zbytočne by sme hľadaním strácali čas.

O pravej láske hovorí Sväté písmo a Ježiš sám nám pripomína, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ ( Mt 22,36-40).

Nielen dnes sa hovorí, že všetko v živote záleží od toho, čo máme radi a ako milujeme. Láska je rozhodujúca. Presviedčame sa o tom od malých detí až po najstarších. V Písme sa mnoho hovorí o láske. Sám Boh, ktorý je Láska, hovorí o význame lásky pre človeka. Už v starozákonnej knihe Deuteronómium skrze Mojžiša Boh hovorí: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh. Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich“ (Dt 6,4-7). A predsa vždy znova a znova sa človek pýta, čo je v živote človeka najdôležitejšie.
Ježiš od začiatku svojho verejného učenia nielen slovom, ale celým svojím pôsobením hovoril o láske. Mnohých oslovil, a zmenili vo svojom živote postoj k láske. Nie všetci. V evanjeliu čítame, že farizeji, a nielen oni, hoci poznajú Boží zákon, predsa pokúšajú Ježiša. Ich Zákon má 613 príkazov, z ktorých 365 je pozitívnych a 248 zákazov. Príkazy delia na malé a veľké. Filozofujú, špekulujú a do Božích slov, príkazov vnášajú ľudské mienky a názory, a tak sa zároveň vzdiaľujú od Boha. Keď oslovia Ježiša – ktoré prikázanie je v Zákone najväčšie – Ježiš nevyberá z veľkého počtu, ani na jeden nepoukáže, že je najväčší, ale poukazuje, čo je dušou všetkých príkazov. Jasne hovorí, že bez lásky k Bohu sú všetky príkazy bezduché. Novotou v Ježišovej odpovedi je fakt, že Ježiš príkazom lásky k Bohu a blížnemu pripisuje rovnakú váhu a dôležitosť. A čo je ešte nové, že na tieto dva zákony akoby zavesil všetky prikázania Starého zákona a prorokov. Sv. Pavol vysvetľuje, že v skutočnosti nejestvujú dve prikázania, ale len jedno a že „naplnením zákona je láska“ (Rim 13,10). Podstata kresťanského náboženstva pozostáva teda v láske k Bohu, keď naša láska k Bohu vyúsťuje v láske k blížnemu. V poradí je prvá láska k Bohu a potom k blížnemu. Keď milujeme Boha, aj blížny má účasť na našej láske. Ježišovým slovám je potrebné rozumieť tak, že jeden príkaz od druhého nemožno oddeliť. Jednoducho patria k sebe. Milovať máme Boha, ale i blížneho. Je potrebné si uvedomiť aj zvýraznenie slov v Zákone: “celým srdcom, celou dušou, celou mysľou“.

Tieto dva príkazy obsahujú celú lásku, ktorú žiada Boh od človeka. To vyjadruje sv. Augustín výrokom: „Miluj a rob čo chceš.“ Kto totiž miluje Boha i blížneho, ten chce a robí iba to, čo žiada Boh, teda to, čo je dobré. Boh nás má rád a očakáva od nás, že mu lásku opätujeme, ale nás k tomu nenúti. Láska sa nedá nanútiť, prikázať. Láska je dar srdca. My prijímame pozvanie na svadobnú hostinu vo svadobnom rúchu (porov. Mt 22, 1-14). Boh chce, aby sme boli nájomníkmi z vinice, ktorí načas dávajú podiel majiteľovi vinice (porov. Mt 21,33-43). My chceme patriť medzi tých, čo nielen povieme, ale aj ideme pracovať do vinice (porov. Mt 21,28-32).
Mesiac október je zasvätený nielen Ružencovej Panne Márii, ale i šíreniu misií, najmä “Ad gentes“. Máme nielen napomôcť finančne, ale i modlitbou a prípadne i iným spôsobom rastu viery v celom svete. Štatistika na prelome storočia hovorí, že zo 6 miliárd obyvateľov Boží zákon a príkaz lásky Pána Ježiša pozná len jedna tretina. 4 miliardy ľudí na zemi, aj keď to znie nepochopiteľne, nepočuli o Kristovi. Je to výzva, memento pre nás veriacich. Prečo?
Už v XVI. storočí misionári ohlasovali evanjelium v Japonsku. Hovorili o Bohu, ktorý tak miloval ľudí, že sám sa stal človekom a dal sa ukrižovať, aby ich zachránil. Vtedy Japonci hovorili: „Aký dobrý a milosrdný je Boh kresťanov!“ Keď potom misionári pokračovali v učení, že Boha máme milovať z celého srdca, duše, sily, Japonci boli zaskočení a pýtali sa: „Preto tieto slová? Či je potrebné rozumnému človeku prikazovať, aby miloval Boha, ktorý ho miloval až po preliatie svojej krvi?“

Mementom pre našu odpoveď na dnešné evanjelium. Či nie je najväčším šťastím milovať Boha a najväčším nešťastím Boha nemilovať? Boží zákon sa má dostať do rytmu nášho srdca. Boh chce, aby naše srdce bolo otvorené. Misie potrebujú nových robotníkov. Boh volá do misií nielen kňazov, rehoľníkov, ale i laikov. Áno, misie už máme aj na Slovensku, máme totiž mnoho pokrstených pohanov. Viera nás zaväzuje byť misionármi a jeho svedkami. Keby to tak nebolo, naša viera by bola neúplná, čiastočná či nezrelá. Misijná nedeľa je čas dať sa osobne osloviť príkazom lásky. Veriaci nemôže byť spokojný, že našiel Boha, žije s Bohom a že v Bohu má cieľ, keď vie, že v jeho okolí niekto ešte nepozná a nezažil Boha vo svojom živote. Vzťah k misiám je aj ukazovateľom viery v Krista a jeho lásky k nám, o čom hovorí evanjelium. Čím viac máme lásky, tým viac máme viery, a opačne. Kto zažil lásku Krista a Cirkvi, nachádza nové oduševnenie ako žiť život podľa Evanjelia. Misie sú najúčinnejšou protilátkou proti kríze viery. Kresťan – svedok viery spoznáva obohatenie pre seba i okolie. Príkazom lásky sme pozvaní zvestovať Evanjelium všetkým ľuďom. Duch Svätý mení každého, kto sa mu otvorí. Povinnosť realizovať príkaz lásky sa nedeje ľudskou múdrosťou, ale radostným životom.

Pre porovnanie dva príklady:
Mala 22 rokov. Prepustili ju z práce. Bola jediná, čo v rodine pracovala a mala aj chorú matku. Bola slabá na to, aby sa zverila Bohu. Nik v jej okolí, ani v tí, čo ju prepúšťali, sa na nič nepýtali. Napísala list na rozlúčku a spáchala samovraždu.
Predstavme si malé dievčatko. Vidí unaveného otecka. Vylezie mu na kolená a pýta sa: „Ocko, môžem ti pomôcť?“ Otec sa usmeje. Môže dobrý otec iným spôsobom reagovať? A pýta sa: „Čo ty len môžeš pre mňa urobiť? Si ešte maličká!“ A dievčatko? Objíme ocka okolo krku, pritlačí si svoju tváričku na jeho neoholenú tvár a povie: „Ocko, mám ťa rada.“

Aký je to rozdiel! Svet potrebuje lásku. My potrebujeme lásku. Boh nás miluje. „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Opätujme mu to najkrajšie a najcennejšie pre naše obohatenie. Naše okolie, ale i vzdialení bratia v misiách čakajú na našu lásku. Často z ich úst počuť. Stačí, keď nás máte radi. Keď na nás v modlitbe myslíte. Keď vo svojom okolí šírite lásku.

Ľudia túžia byť zapísaní v knihe rekordov. Aj ten najcennejší rekord neznamená nič pre večnosť, keď nie je vykonaný z lásky. Naopak, aj ten najmenší prejav lásky zo srdca bude nielen zapísaný u Boha, ale aj Bohom odmenený. Keď sa pre lásku oplatí žiť na zemi, tým viac sa oplatí žiť lásku, ktorú odmení Boh vo večnosti.

Amen.