Nedeľa utrpenia Pána (kvetná)

Vstupujeme do Veľkého týždňa.

Perská história hovorí o návrate kráľa Xarxesa z neúspešnej vojnovej výpravy v Grécku. Loď, na ktorej sa plavil kráľ, bola preťažená. Kráľ sa pýtal kapitána lode, či je ešte nejaká nádej na záchranu. Odpoveď kapitána znela, „áno“, ale loď sa musí odľahčiť. Vtedy kráľ prehovoril k svojim poddaným: „Ak vám záleží na živote kráľa, musíte sa zriecť vlastných životov. Ináč sa všetci potopíme.“ Vojaci úctivo padli pred svojím kráľom na zem a potom po jednom skákali do mora. Takým spôsobom bol kráľ Xarxes zachránený. Poddaní museli obetovať svoje životy, aby mohol ich kráľ žiť.

Od dnešnej Kvetnej nedele budeme počúvať z evanjelií niečo iné. Kvetná nedeľa má dve evanjeliá. Prvé na začiatku pri sprievode, keď s ratolesťami v rukách si pripomíname sprievod od Betfage pri Olivovej hore až do Jeruzalema. Ježiš sedí na osliatku a plní sa predpoveď proroka Zachariáša: „Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice“ (Zach 9,9). Ježišov vstup na osliatku znamená to, že nie je svetským panovníkom, ale kniežaťom prinášajúcim pokoj a spásu.
Zástup sa správa skutočne ako ku kniežaťu. Kladú svoje plášte na zem pred osla, na ktorom sedí Ježiš. Odtínajú zo stromov ratolesti a volajú mu na slávu slovami žalmu (118,26): „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“, a pripájajú zvolanie „Hosanna“, čo je grécky prepis hebrejského slova hoša ‘nah, z pôvodného hoši ‘ahna, ktoré značí „Zachovaj!“ Je to prosba o záchranu a zdar i požehnanie pre toho, kto prichádza v mene Pánovom. Ide o volanie na radostné uvítanie, čo v slovenčine môže sa vyjadriť zvolaním „Sláva mu! Nech žije!“

Aj keď v evanjeliu, pašiach sv. Matúša nečítame o zvolaní „Hosana!“, ale celkom opačné volanie: „Ukrižovať ho!“, „Ukrižovať ho!“ a: „Jeho smrť na nás a na naše deti“ (Mt 27,22.23.25), dnes plní bolesti nad svojimi hriechmi, vedomí si toho, čo Ježiš pre nás a našu spásu urobil, keď trpel a zomrel za nás, vo svojich srdciach správame sa a voláme ako zástup pri Ježišovom vstupe do Jeruzalema.

Od tejto chvíle počas celého nasledujúceho týždňa, ktorý voláme aj Veľkým či Svätým týždňom, pre obsah, udalosti, ktoré si budeme krok za krokom pripomínať, znova a znova prežívať, a tak rásť vo viere, nádeji a láske.
Je mienkou teológov, že táto časť evanjelia o umučení a vzkriesení Ježiša najskôr dostala pevnú podobu. Evanjelisti ju podávajú mimoriadne zhodne, hoci v evanjeliách nachádzame pozoruhodné odchýlky.
Ježiš plní poslanie, pre ktoré prišiel na svet, prečo prijal prirodzenosť človeka, prečo sa nám stal podobný vo všetkom okrem hriechu, prečo sa rozhodol nás zmieriť s Otcom. Evanjelisti predstavujú Ježiša, ktorý ide v ústrety svojmu najhlbšiemu poníženiu s božskou vznešenosťou. Na druhej strane evanjelisti podávajú popis nízkosti ľudí, čo Ježiša cez ponižovanie a utrpenie až ukrižujú, čiže ukončia jeho život na zemi najpotupnejšou smrťou. Text evanjelia vedľa seba stavia Krista pokorného, ktorý miluje každého človeka, lásku Boha, ktorá je ochotná vedome a slobodne ísť aj smrť za hriešnikov, hoci si ľudia okolo Ježiša na čas myslia, že zvíťazili, víťazom je mŕtvy Ježiš, pretože na tretí deň sám, svojou mocou premôže smrť. Na druhej strane evanjeliá predstavujú ľudskú zlobu najhrubšieho zrna: nenávisť, hnev. Nezastavia sa ani pred mučením, ale ani pred smrťou, nad ktorou jasajú, hoci len na krátky čas.

V texte na známych postavách sme zastúpení aj my osobne, priamo vo vzťahu k našej spáse. Príčinou utrpenia Krista sú naše hriechy. Správanie ľudí zo zástupu vstúpilo do histórie, keď sa rodilo naše vykúpenie. Predstavujú aj nás, naše myšlienky, slová, skutky, vzťahy, postoje, názory, priority života, cieľ či zmysel života...
Nezradil len Judáš. Či nezrádzame aj my Ježiša? Nebol to len Peter, čo zaprel Ježiša. Peter zaprel zo strachu. Nezapierame z roztopaše, zlomyseľnosti, naivity? Ježiša neodsúdil len Pilát. Naše súdy blížnych sú rovnako zlé, hriešne, keď siahame na česť, dobré meno svojich blížnych. Neboli to len vojaci, čo bičovali, tŕním korunovali, viedli na popravu či ukrižovali Ježiša. Často denne, opakovane, znova a znova sa správame tak aj my voči Bohu, blížnym i sebe samým. Kňazi a zástup nie sú osamelí pri dovolávaní sa smrti Krista. Dnes sa Kristus vraždí premyslene. Kristova smrť sa plánuje v nevinných deťoch, nenarodených deťoch, starcoch. Dnes sa vynakladajú úžasné sumy na smrť Krista. Čo reklama? Politika? Hedonský spôsob života: nesvätenie nedele...
Je pravdou, že Kristus netrpel sám. Trpela matka Ježiša, Mária. Aj dnes trpia mnohé matky pre svoje deti. Ján, jediný z apoštolov, stál pod krížom. Aj dnes je vidieť stáť Jánov pevne, keď bránia proti presile pravdu, spravodlivosť, lásku. Na krížovej ceste neplakali len ženy. Aj dnes mnohí konajú pokánie za hriechy iných. Nielen Šimon Kristovi niesol kríž. Koľkí dnes opúšťajú pohodlie, zriekajú sa vlasti a iného dobra a idú slúžiť, pomáhať iným v núdzi, pretože v nich vidia trpiaceho Krista. Nebola to osamelá žena zo zástupu, Veronika, čo ručníkom poslúžila Ježišovi. Dnes máme v Cirkvi mužov a ženy, slobodných i v manželstve, čo sa zasväcujú Bohu sľubmi a Kristus aj do nich vtláča svoju svätú tvár.
Svet to sme my všetci. Dejiny sa stále opakujú. Každý má svoje miesto. Sme slobodní ľudia a premýšľame. Sme si strojcami spásy a zatratenia. Ak na to zabúdame, v tomto čase Veľkého týždňa by sme si to mali nielen uvedomiť, ale zaujať primerané stanovisko. Reparáty sa v živote neumožňujú. Za všetko zlo musíme byť potrestaní, ako za každé dobro budeme odmenení.

Ježiš i v tomto týždni chce pripomenúť, kde vrcholí jeho láska ku každému človeku.

Rybár zablúdil viackrát na mori, preto mu priatelia darovali kompas. Napomínali ho, aby nikdy bez kompasu nešiel na more. Keď znova vyplával, vzal si so sebou aj kompas. Opäť zablúdil. Keď ho priatelia zachránili, s výčitkou sa pýtali, prečo nepoužil kompas. Poznamenali, že im narobil starosti a mohol im ušetriť čas. Námorník im rozpovedal, čo sa mu stalo. „Chcel som ísť na sever, ale akokoľvek som sa snažil otočiť ručičku kompasu tým smerom, kde som chcel ísť, ručička sa otáčala iným smerom.“ Rybár si bol taký istý smerom, kde je sever, že sa tvrdohlavo snažil prinútiť aj kompas, aby ukazoval tam, kam on chcel. Keď kompas neposlúchol, tak ho odhodil. Zbavil sa tak možnosti, aby mu ukázal správny smer, ktorý by ho bol zachránil z ťažkého položenia.

Aj my sme ako rybár? Už po koľkýkrát ideme sláviť Veľký týždeň, a ako sa správame? Nechceme presvedčiť Ježiša, že sa mýli? Ježiš je pre nás tým kompasom. Ukazuje nám cestu, ktorou máme kráčať. Všetci, ktorí sa po tej ceste vydajú, vyhnú sa zbytočnému blúdeniu, stroskotaniu a zničeniu.

História sa opakuje. Je však podstatný rozdiel medzi Ježišom a kráľom Xarxesom. Ten žiadal od poddaných smrť, aby sa on zachránil. Ježiš zomrel za nás, aby nás zachránil. Aj keď sa naša loď života môže potápať, Ježiš je ochotný znova za každého zomrieť.
Amen.