Nedeľa utrpenia Pána (kvetná)

O živote a smrti Krista nestačí čítať, počúvať, hovoriť, ale najmä v živote na to pamätať

Malý Tomáš prišiel večer s rodičmi k babičke a dedkovi. Aj keď išli neskoro spať, ráno už nemohol spať a vstal zavčasu. Keď zistil, že babička už v kuchyni pripravuje raňajky, pribehol za ňou:
„Kde je dedo?“ opýtal sa, keď zistil, že posteľ je prázdna. „Je v izbe. A neruš ho teraz. On za chvíľu príde.“
„Babííí, on... on... on hovorí s Bohom?“
Tieto slová babičku prekvapili. Pohladila Tomáška a povedala: „Áno, deduško hovorí s Bohom.“
„A, babi,“ hovorí Tomáško, „keď Boh a dedko sú spolu v izbe, to hovorí len dedko? Nepovie niečo niekedy i Boh?“

Stojíme na začiatku Veľkého alebo Svätého týždňa. Všetci sme deti Božie. A práve dnes by sme si mali uvedomiť to, na čo sa pýtal vnúčik Tomáško svojej babičky. Ježiš hovorí ku nám rok čo rok o svojom umučení, smrti a zmŕtvychvstaní a – čo my na to? Uvedomujeme si, že o smrti Krista nestačí čítať, počúvať, hovoriť, ale najmä v živote na to pamätať.
Matúš evanjelista nás k tomu vedie celými pašiami. Od otázky, ktorú dal Judáš Iškariotský veľkňazom: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám“ (Mt 26,15), až po slová stotníka a tých, čo strážili Ježiša: „On bol naozaj Boží Syn“ (Mt 27,54).

Dnešná Kvetná nedeľa nám pripomína slávnostný vstup Krista Kráľa do mesta: „A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach“ (Mk 11,9-10)! Prichádza ako „kráľ“. Prijíma ich volanie. Dnes prijíma, hoci v minulosti sa bránil, aby ho neurobili kráľom, keď nasýtil na púšti zástup. Zástupu vstup Ježiša vyhovuje. Rozpomenuli sa na ryby a chlieb na púšti? Spomenuli si, že ich uzdravil alebo niekoho z ich okolia? Že hovoril a počínal si ako nikto iný? Podstatné je, čo oni nevedia, čo vie len Ježiš, že sa blíži čas, prečo opustil Otca, čo ho viedlo,. aby prijal prirodzenosť človeka. Nadišiel okamih spásy celého ľudstva. Počas týždňa texty Písma budú znova a znova hovoriť o svetle a tme, pravde a klamstve, láske a nenávisti, živote a smrti, tajomstve spásy a tajomstve neprávosti, a všetko sa dotýka nášho vykúpenia a našich hriechov. Známe udalosti, a predsa stále aktuálne a dotýkajúce sa existencie našej spásy. Každé slovo a každé gesto zdôrazňujú vážnosť jednotlivých udalostí spásy. Ľudská zloba, hriech človeka pripomínajú udalosť, keď zástupu Pilát povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho“ (Mt 27,22-23)! Prečo všetko toto mučenie a smrť? Prečo k tomuto dal Ježiš súhlas? Odpoveď nám dáva nedeľné ráno Veľkej noci. Iba vo svetle zmŕtvychvstania celá tragédia Veľkého týždňa má zmysel. Nedeľné ráno svojím “aleluja“ navráti radosť všetkým, ktorí uverili v Krista. On zomrel za naše hriechy. Čistý a nepoškvrnený Baránok prelial svoju krv na odpustenie hriechov. Tak Kvetná nedeľa – spomienka na vstup Ježiša do Jeruzalema a Veľkonočná nedeľa – zmŕtvychvstanie Pána Ježiša nám liturgicky sprítomňujú a pozývajú nás znova prežiť svoje vykúpenie.
Ježiš do svojej slávy prešiel cez kríž. Aj nám adresuje slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9,23).
A vie niekto z nás, čo sme povinní urobiť pre svoju spásu? Prijať vôľu Božiu. Máme byť vnímaví, pozorní, citliví na vnuknutia Ducha Svätého a zachovať všetko, k čomu sme sa pri krste zaviazali. Naše dišpenzy sú naše porážky. Ak sme po iné dni a týždne roka zabudli, že naša spása sa zrodila v utrpení a smrti Krista, tak na to v tieto dni týždňa by nikto z nás nemal zabudnúť. Ježiš sám nás vyzýva k vernosti sebe a vernosti Bohu. Je správne, že v tomto čase venujeme pozornosť očiste duše vo sviatosti zmierenia.

Tajomstvo Veľkej noci je vo svojom najhlbšom obsahu tajomstvom radostným. Prijímame kríž, smrť i hrob, ktoré k sebe patria, aby veľkonočné aleluja premohlo každý smútok, bolesť, strach či neistotu. Až do konca čias budú Judáši, Piláti, farizeji, vojaci i Barnabáši. Ale rovnako budú aj Veroniky, Šimonovia, plačúce ženy, ženy pod krížom i lotri, ktorí uveria v Boha na kríži. Každá z týchto postáv sa prejavuje v nás a v ľudstve vôbec. Budeme šťastní, keď v tomto týždni si nájdeme čas, silu, odvahu a chuť sprevádzať Krista na jeho krížovej ceste pri jeho mučení a smrti, aby sme v nedeľu mohli prežiť skutočnú radosť a spievať “aleluja“.
Možno sme už roky podobní dcére, ktorá mala na dosah ruky bohatstvo a svojím nesprávnym počínaním zbytočne trpela.

Príbeh rozpráva o bohatom mužovi, ktorý nečakane zomrel. Prečítaná závet priniesla jeho dcére sklamanie.
V testamente stálo: „Svojej dcére odkazujem starú Bibliu so všetkým, čo obsahuje.“ Dcéra vedela, že otec mal rád Bibliu, že si ju denne čítal. Ale načo jej bude? Vložila ju do knižnice s ťažkým srdcom na otca. Prešlo viac rokov, ktoré boli poznačené núdzou. Raz si spomenula na otcovu Bibliu, že ju brával do rúk aj vtedy, keď sa mu nedarilo, keď trpel. Siahla po Biblii. Keď ju otvorila, medzi prvými stránkami bola bankovka. A za každou stranou ďalšia a ďalšia. V starej Biblii našla poklad, o akom ani nesnívala. Teraz pochopila slová otca: „Svojej dcére odkazujem starú Bibliu so všetkým, čo obsahuje.“
Otec do nej vložil celý majetok. Keby ju nebola vôbec otvorila, tak len na svoju škodu.

Veľký týždeň je ten dar, ktorý nám daroval Ježiš. Je správne, keď tento týždeň prijmeme ako svoj poklad. Otvárajme strany, na ktorých sa píše o láske Boha Otca, láske Boha Syna a láske Ducha Svätého ku každému z nás. Je to najväčší poklad, ktorý až vo večnosti celkom pochopíme.
Tomáškov deduško preto denne hovorí s Bohom. Boh nám dáva silu, aby sme aj my hovorili, aby sme aj jemu dovolili hovoriť ku nám a dal nám aj pomocníkov.

Veľmi dobre to vyjadril malý chlapec. Keď raz zlostil, mama ho napomenula: „Zase si do svojho srdiečka vpustil nedobrého anjela.“ Chlapec sa bránil: „Mamička, keď ten dobrý anjel išiel na chvíľu von na slniečko a ten zlý sa tam zatiaľ vtlačil.“

Sme po veľkonočnej spovedi. Bdejme s Kristom a majme väčšiu starosť o svoju dušu.
Amen.