Štvrtá pôstna nedeľa

AI
Drahí bratia a sestry! Každý umelec, ktorý chce vytvoriť nejaké umelecké dielo, potrebuje k tomu materiál a nástroje. Pán rezbár Bača, ktorý v kostole v Rajci urobil niektoré drevorezby, potreboval k tomu drevo, dláto, ale aj talent, ktorý dostal. Maliar, ktorý maľoval tento obraz, potreboval na vytvorenie obrazu plátno, farby, štetce a taktiež talent na maľovanie. Keď sa pozrieme na tieto umelecké diela, povieme, že sú krásne a hodnotné, vytvorené umelcom, ktorý dostal dar talentov od Boha.

KE
A čo môžeme povedať o Ježišovi, ktorý potrebuje na vytvorenie umeleckého diela slepého človeka a hlinu?

DI
Môžeme povedať, že je to umelecké dielo vytvorené umelcom, ktorý má talenty od Boha. Nie je to zázrak samotného Boha? Vytvoriť umelecké dielo vyplýva z daru umelca, ale urobiť zázrak vyplýva zo samotnej podstaty Boha. Tu Ježiš ukázal, že je Božím synom. Čo sa vlastne stalo? Príbeh sa odohráva v Jeruzaleme koncom septembra alebo začiatkom októbra, keď Židia slávia jeden zo svojich najväčších sviatkov – Sviatok stánkov. Aj Ježiš prišiel zo severu Palestíny, z Galiley, aby slávil v hlavnom meste Jeruzaleme tento sviatok. Avšak okrem slávnosti začína v chráme a na okolí ohlasovať učenie, ktoré je v rozpore s oficiálnym učením Židov. Začína hovoriť o sebe, že je „prameň živej vody“ a „svetlo sveta“. Učí a vykladá v chráme Mojžišov zákon, ale vysvetľuje ho pre určitých ľudí neprijateľným spôsobom. Robí sa väčším, ako je Mojžiš a Abrahám, ba dokonca sa vyhlasuje za Boha. Ako mohol vyzerať Ježiš v očiach ľudí na tejto slávnosti? Ako blázon. Neprijali ho, ba ešte viac sa mu smiali. Možno mu už neverili ani učeníci, veď hovorí len slová, ktoré sa dobre počúvajú, a dôkaz žiaden. Možno niektorí ostali s ním len zo solidarity, lebo zo skúseností vedia, že keď je človeku ťažko, treba pri ňom ostať. Možno kráčajú ticho po zaprášených uliciach Jeruzalema, alebo rozprávajú od veci, aby nebolo trápne ticho. A zrazu je pred ním materiál na vytvorenie umeleckého diela, ktoré sa bude volať zázrak. Vidí slepého od narodenia. Mohol ho uzdraviť hneď, ale učeníci by znova mohli pochybovať, preto potrebuje urobiť niečo, čo by videli. Napľuje do hliny, urobí blato, nalepí ho chorému na oči a posiela ho umyť sa do rybníka Siloe. Učeníci si zaiste mysleli, že čo to zase stvára, zas to bude len na smiech. Ale nebolo. Vytvorila sa z toho taká zápletka, že spôsobila vylúčenie kedysi chorého zo spoločenstva Židov – pre slovo, ktoré už nemusel hovoriť Ježiš Židom, ale chorý začal hovoriť o Ježišovi: „Je prorok.“ Tak isto umelec o sebe môže hovoriť, že je umelcom, koľko chce, aj tak mu nikto nebude veriť, pokiaľ o tom nesvedčí jeho dielo. Ježiš v tej chvíli mohol byť priam hrdý na to, čo urobil, tak ako umelec, ktorý je hrdý na svoje dielo.

PAR
Uvedomujeme si, bratia a sestry, tú skutočnosť, že každý z nás je umelcom? Každý z nás dostal talenty, aby vytvoril umelecké dielo svojho života. Niektorí viac, iní možno menej. O čom hovorí moja životná práca? Kým som? Ježiš potvrdil svoje slová skutkom. Čím potvrdzujem svoje slová ja? Skutkom? Neostávam len pri slovách? Slov už bolo dosť, nebolo by už načase, aby som začal robiť aj skutky? Ja nie som len umelcom, ktorý vytvára umelecké dielo svojho života, ja som aj materiálom v Božích rukách. Nezabúdam mnohokrát na to, že som síce umelcom, ale zároveň aj materiálom? Možno som chorý, mám problémy v živote, zdá sa mi, že to už nezvládnem, tak ako chorý z dnešného evanjelia, ktorý možno aj nadával a preklínal chvíľu, keď sa narodil. No nezabúdam na to, že som aj umeleckým dielom? Či neprišiel Ježiš už veľakrát aj do môjho života a neurobil zázrak? Stačí si len spomenúť! A ak ešte neprišiel, nie je na ceste?

MY
Osobne poznám jedného starého pilota, ktorý zobral rolu umelca svojho života veľmi vážne. A ako dobrý umelec sa snažil vytvoriť pekné umelecké dielo. Za totality kvôli kariére vstúpil do strany a začal prednášať na vysokej škole v Bratislave. Navonok síce nenapádal náboženstvo, ale vo vnútri voči Bohu oslepol. Navonok bol vidiaci, no videl len seba, vo vnútri nevidel nikoho, bol úplne slepý. Chodil v modernom oblečení a mal luxusné auto, ale vo vnútri žobral. Po určitom čase začal dávať vnútornú slepotu navonok tým, že sa začal vysmievať Bohu, začal otvorený boj proti náboženstvu. Keď videl na študentovi nejaký znak viery alebo nábožnosti, dával to patrične aj pocítiť a skúšky u neho študenti robili aj na päťkrát. V tejto slepote nevidel, že Boh sa približoval, aby ho uzdravil. A Boh ho začal uzdravovať ťažkou chorobou. Keď prišiel na lekársku prehliadku, našli mu nádor. Jeho sa vtedy od základu zmenil. Aj keď začiatky šli s preklínaním, Boh nepovolil a materiál rozpracovával. Začal sa modliť. Sľúbil Bohu, že odíde zo strany a každý deň bude chodiť do kostola, že bude pomáhať ako sa len dá. Boh ho uzdravil a nádor sa stratil. Odišiel zo strany a začal praktizovať vieru. Dôsledky nenechali na seba dlho čakať: vyhodili ho z univerzity. Našiel si prácu pri filme. Začal pašovať náboženské filmy a literatúru a brojil proti filmom s protináboženskou tematikou. Napokon sa dostal do väzenia. Navonok sa dostal na žobrácku palicu, ale vnútorne bol uzdravený.

ADE
Aj my môžeme vidieť a obdivovať umelecké diela vyhotovené rukou umelca, ktorý dostal talent od Boha, ale zázraky vo vnútri človeka robí Boh, lebo my sme materiálom v jeho ruke.

Amen.