Nanebovstúpenie Pána

Čo pre mňa znamená nebo?

Mnohí lúštia krížovky, hlavolamy, hádanky. Iní snívajú. Môžeme aj meditovať. Zadívali ste sa niekedy na hviezdnatú oblohu? Do diaľav na brehu mora? Premýšľali ste na cintoríne nad tým, kde a ako pokračuje život po smrti?

Dnes na Nanebovstúpenia Pána Ježiša zamyslime sa nad jeho prísľubom, slovami: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).

Predpoveď Ježiša sa napĺňa. Je štyridsať dní od najväčšej udalosti v dejinách ľudstva, Ježišovho zmŕtvychvstania. Odchádza k Otcovi. Ešte dáva apoštolom posledné príkazy. Príkaz „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,18-19), hovorí o význame, potrebe krstu a všetkého, čo z neho má nasledovať. Matúš v evanjeliu a Lukáš v Skutkoch apoštolských podávajú opis rozlúčky Ježiša s apoštolmi. Ježiš zasadá po pravici Otca a apoštolovia sa vyberú do celého sveta, aby tak po nich ich žiaci a ďalší hlásatelia evanjelia naplnili svet Ježišovým odkazom.
Kozmická vízia predstavuje Ježiša dominujúceho nad všetkým stvorením, ktorého on je Hlavou alebo Slnkom, ktoré všetko osvecuje, ku ktorému všetko smeruje. Tak je to i s Cirkvou. Kristus je dušou Cirkvi. Cirkev možno nazvať Cirkvou stretnutia, keď ju tvoria všetci, aby tvorili jedno telo. Na Sviatok nanebovstúpenia Pána si pripomíname nielen odchod Pána Ježiša z tohto sveta. Veríme, že Pán Ježiš neopustil nebo, keď prišiel medzi nás a neopúšťa nás, keď sa vracia do neba. Ježiš bol, je a bude stále s nami, medzi nami, je naďalej prítomný a koná na svete skrze svoje telo, ktorým je Cirkev. Celá Cirkev, Hlava i Telo, vysluhuje jeho Eucharistiu. Táto ťažká jednota medzi inštitúciou a tajomstvom sa v tej chvíli stáva skutočnosťou.
Cirkev na zemi je predsieň neba. Cirkev putujúca smeruje k Cirkvi oslávenej. Nebo je tam, kde je Ježiš. Ježiš je v Eucharistii.

Čo robiť, aby sme boli hodní neba?

Stará legenda hovorí, že na svete je miesto, kde sa nebo spája so zemou. O tom sa dozvedeli aj dvaja mnísi. Rozhodli sa nájsť toto miesto. Vydali sa na cestu. Prešli celý svet. Museli prekonať mnoho nástrah, ťažkostí, útrap. Stále si hovorili, že sa nesmú vzdať, pretože tam na nich čaká Boh. Ocitli sa v cieli, pred bránou do neba. Keď vstúpili, zistili, že to miesto, kde sa nebo spája so zemou, sa nachádza tam, kde žili: v ich kláštore.

Život v nebi začína tam, kde na zemi žijeme, tam, kde nám určil Boh. Nebo začína tu. Možno sa seba pýtať: ako plním svoje poslanie určené Bohom? Je mojím pričinením nebo tam, kde žijem? Dá sa to vidieť podľa môjho prístupu k ľuďom a iným hodnotám v okolí. Nevytváram vo svojom okolí opak neba, peklo? Pretože život na zemi je aj predsieň pekla.
Boh nám skrze Ježiša v láske Ducha Svätého daroval už dnes hodnoty, ktoré nás majú pripraviť na večné prebývanie v nebi. Sú to nielen svätá omša, sviatosti, modlitba, Božie slovo, ale všetko, čo Boh stvoril, čím nás obdarúva, aby sme využili na získanie zásluh pre nebo. Každý sám rozhoduje o svojej večnosti.

Jedna obyčajná staršia žena v čase i nečase prichádza do kostola. Kňaz sa jej pýta, prečo to robí, čo ju vedie k tomu, že jej miesto v kostole nikdy nie je prázdne. Starká sa rozhovorila: „Mala som jedinú dcéru. Jedného dňa zahynula pri autonehode. Prežívala som to ako strašnú bolesť. Nikde som nemohla nájsť pokoj. Až raz som ho našla. Áno, tu v kostole. Počas svätej omše sa v kontakte s Bohom, keď ho oslavujem, prosím, odprosujem, cítim a som presvedčená, že moja dcéra robí to isté v nebi. Verím, že ona je blízo Boha v nebi.

Aj počas svätej omše môžeme prežiť predsieň neba. Tu sa učíme tomu, čo budeme prežívať v nebi. Slávnosť Nanebovstúpenia Pána má byť dostačujúce oslovenie. Cirkev učí národy, krstí a v Cirkvi sa napĺňajú Ježišove slová: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).
Veríme, že v Ježišovom nanebovstúpení máme aj my nádej. Dnes je čas sa radovať. Kristus vstal z mŕtvych, aj my ním budeme vzkriesení. Kristus vystúpil do neba, aj my ním budeme odmenení večným životom v jeho kráľovstve.

Kristus je záruka, že ak všetko robíme s Kristom, pre Krista a v Kristovi, jeho nanebovstúpením nás približuje k nebu. Všetko má zmysel, opodstatnenie, keď veríme, že sa naplnia aj slová Ježiša, že nám ide pripraviť miesto a vezme si nás k sebe, aby sme aj my boli tam, kde je on. Je to súčasť dobrej noviny, ktorú Ježiš prišiel ohlásiť svetu, ľuďom dobrej vôle, za ktorých zomrel. Ježiš nás naučil, že smrť je prechod zo života pominuteľného, prirodzeného na zemi k životu vo večnosti, bez konca, bez ďalšieho umierania, utrpenia, lúčenia, strádania, bolesti, únavy, štúdia.
Kristovo nanebovstúpenie je triumf, ktorý je zárukou každému, kto uveril v Krista, Božieho Syna, ako svojho Boha a Pána. Na Kristovo nanebovstúpenie nechceme zabúdať, ale pripomíname si ho ako radostnú nádej.

O tom hovorí aj chlapec svojmu otcovi. V nemocnici okolo lôžka jedenásťročného zomierajúceho chlapca sú všetci: rodičia i súrodenci. Neveriaci otec hovorí so slzami v očiach synovi: „Prosím ťa, neumieraj mi! Uvidíš, že všetko dobre dopadne. Budeš ešte hrať futbal.“ Chlapec vtedy hovorí ticho otcovi: „Otec, ja viem, že zomriem. Ja chcem zomrieť. Viem, že prídem do neba, kde uvidím Pána Ježiša. Teším sa na to.“ Tieto slová zatriasli otcom. Pýta sa preto syna: „Si si istý, že tam bude Pán Ježiš?“ „Zaiste“, odpovedá syn otcovi, „pretože tam, kde je Pán Ježiš, je nebo.“ (Porov. M. B.: Żyć ewangelią. Kraków 1995, s. 92).

Chlapec zrealizoval slová Pána Ježiša: „Choďte teda, učte všetky národy a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,18.19). Zvestoval otcovi radostnú zvesť neba, ktoré sa začína naším životom tu na zemi.

Kresťan katolík sa nebojí, čo bude po smrti, hoci cíti pred tým bázeň. Nie sú to falošné sny, keď o tom premýšľa. Nie je to strata času, keď sa modlí za svoju hodinu smrti. Cirkev Sviatkom nanebovstúpenia Pána nám ponúka oveľa viac, ako pohľad na makrokozmos, hviezdnatú oblohu, či dovolenkový pohľad na veľkosť mora. Preto už dnes, keď prežívame predsieň neba, kde sa dotýka zem neba, chceme prosiť, ďakovať i odprosovať, klaňať sa Bohu, ktorý je Láska.

Amen.