Nanebovstúpenie Pána

Pripomeňme si, že Ježiš svojím nanebovstúpením neprestal nás mať rád

Je mesiac máj, ktorému dávame aj prívlastok “mesiac lásky“. Každý dospievajúci mladý muž a mladá žena stretávajú sa s krásnym citom lásky. Spoznávajú aj sklamanie v láske. Aké je krásne niekoho mať rád, na niekoho sa tešiť, s niekým prežiť chvíľku, a naopak, ako bolí rozchod, rozlúčka, sklamanie.


Keď sa dozvedel, že je nevyliečiteľne chorá, vrátil jej všetko: listy, darčeky... Vraj, načo by ju vodil za nos. Stačilo niekoľko mesiacov počkať. Ona i napriek tomu niekoľko hodín pred smrťou šepkala jeho meno.
Ježiš pred svojím odchodom k Otcovi hovorí učeníkom: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).

Nedalo by veľkej námahy a zistili by sme, že aj medzi nami, možno i my sami máme nejasný pojem o nebi. Koľká neznalosť, nelogika sa spája s pojmom “nebo“. Pre jedných je to rozprávkový priestor, vraj, pre deti. Pre iných výmysel Cirkvi. Ďalší sú plní pesimizmu, že nebo je rezervované, ale nie pre nich. Iným sa do neba nechce, pretože majú nebo na zemi.
Nikde v Písme sa nepíše o nebi hore nad oblakmi. Boh nám nezjavil cez prorokov nejaké detaily, ako to v nebi je. O blaženosti sa nedá hovoriť v tom zmysle, že človek sa vznesie niekde do medziplanetárneho priestoru. Každý rozumný človek vie, že tu ide len o obraz niečoho iného, nejakej duchovnej skutočnosti. Aká je pravá realita, to si mnohí nedokážu ani predstaviť.
Výraz “nebo“ alebo “nebesia“ môže označovať oblohu (porov. Ž 19,2), ale aj vlastné “miesto“ Boha, nášho „Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16), a v dôsledku toho aj “nebo“, ktoré je eschatologickou slávou. Slovo “nebo“ označuje “miesto“ duchovných stvorení – anjelov, ktorí obklopujú Boha. Tento biblický výraz neznamená miesto (“priestor“), ale spôsob bytia; nie vzdialenosť Boha, ale jeho vznešenosť. Vieme, že Boh je všade. Keď si dnes pripomíname nanebovstúpenie Pána Ježiša, to znamená, že Ježiš ukončil svoje poslanie Bohočloveka na zemi, ale to neznamená, že odišiel kdesi ďaleko. Vrátil sa k Otcovi. Naše oči nie sú schopné vidieť na zemi Boha. Náš Boh nie je “inde“, je “nad všetko“, čo môžeme pochopiť z jeho svätosti. Preto Boh je celkom blízky človeku pokornému.

Sv. Augustín vysvetľuje. „Správne sa teda chápe, že keď sa hovorí: „Otče náš, ktorý si v nebesiach,“ že Boh je v srdciach spravodlivých ako v jeho svätom chráme. Zároveň aj, aby si ten, kto sa modlí, želal, žeby v ňom prebýval ten, ktorého vzýva.“ A sv. Cyril Jeruzalemský vysvetľuje, že v nebesiach sú tí, ktorí nosia v sebe obraz Boha. V nich Boh prebýva.
Symbol nebies nás odkazuje na tajomstvo zmluvy, ktoré prežívame v modlitbe Otče náš. Otec je v nebi, to je jeho príbytok, jeho dom je teda naša “vlasť“. Hriech nás vyháňa z krajiny zmluvy, no naše obrátenie srdca nám dáva možnosť vrátiť sa k Otcovi do neba (porov. Lk 15, 18. 21). V Kristovi teda boli zmierené nebo a zem, lebo Syn – Ježiš Kristus, “zostúpil z neba“ sám a dáva nám možnosť vrátiť sa do neba spolu s ním skrze svoj kríž, svoje zmŕtvychvstanie a svoje nanebovstúpenie. Keď sa modlíme „Otče náš, ktorý si na nebesiach“, vyznávame, že sme Boží ľud, ktorý už má “miesto“ v nebi v Kristovi Ježišovi (porov. Ef 2,6). Preto si kresťan uvedomuje, že hoci žije v tele, ale podľa tela nežije. Býva na zemi, ale svoj domov má v nebi. Pritom výraz “ktorý si na nebesiach“ neoznačuje miesto, ale vznešenosť Boha a jeho prítomnosť v srdci spravodlivých. Nebo, kde prebýva Otec, je pravou vlasťou, do ktorej smerujeme a do ktorej už patríme. “Nebo“ je výraz dokonalého života s Najsvätejšou Trojicou, kde je spoločenstvo lásky s ňou, s Pannou Máriou, anjelmi a so všetkými blaženými. Nebo je posledným cieľom človeka a splnenie jeho najhlbších túžob, stav vrcholnej a definitívnej blaženosti. Žiť v nebi znamená byť s Kristom (porov. Jn 14,3). Vyvolení žijú v “ňom“, ale zachovávajú si pri tom, alebo lepšie, nachádzajú v tom svoju pravú totožnosť, svoje vlastné meno (porov. Zjv 2,17). Život blažených (svätých v nebi) spočíva v plnom vlastnení ovocia vykúpenia, ktoré uskutočnil Ježiš ako Bohočlovek na zemi. On pridržuje k svojmu nebeskému osláveniu tých, čo v neho uverili a ostali verní jeho vôli. Nebo je blažené spoločenstvo všetkých, ktorí sú dokonale včlenení do Krista. Toto tajomstvo blaženého spoločenstva s Bohom a so všetkými svätými, ktorí sú v Kristovi, presahuje každé chápanie a každú predstavu. „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2,9), (KKC 326, 1024-26,2794-95,2802).

Michelangelo raz povedal istej grófke: „Mám 86 rokov a dúfam, že ma Pán Boh čoskoro povolá k sebe.“ Grófka sa ho opýtala: „Ste unavený životom?“ Veľký umelec jej odpovedal: „Nie, mám smäd po živote.“

Nanebovstúpenie Pána Ježiša nie je teda v štýle odchodu, na aký myslíme pri rozlúčkach. Ježiš neopustil nebo, keď prišiel medzi nás ako Bohočlovek a neopúšťa nás, keď znova vstupuje do neba. Ježiš je i naďalej prítomný a je činný vo svete skrze svoje Telo, ktorým je Cirkev. Eucharistický Kristus je tajomstvo lásky medzi nami. Najmä pri svätom prijímaní, keď sa sýtime telom a krvou Krista, si uvedomujeme, že naša vlasť je v nebi, nie iba na zemi. Vlastne dnes máme dve vlasti, dva domy, dve prebývania: tu a v nebi. A jedno i druhé je predmetom našej starostlivosti. Kresťan nezabúda, že život na zemi je len dočasu, ohraničený časom, ohraničený priestorom, nesie následky dedičného hriechu, ale smrťou toto všetko sa končí, aby začal nový život.
Na sviatok Nanebovstúpenia Pána nám môže poslúžiť mementom aj signál S.O.S – zachráňte naše duše. V čom? Život na zemi je často veľmi dramatický. Nesmieme zabudnúť, že aj keď nám hrozí nešťastie, máme Záchrancu. Pohľad do života hovorí, že mnohí svoj večný život neberú vážne a iní zas sa z večného života smejú.

Utopil sa rybár, hoci vysielal SOS. Prečo sa utopil? Priatelia si mysleli, že žartuje ako niekoľko dní predtým, keď bol opitý a oni sa ponáhľali mu na pomoc.

Kňaz pri lôžku mladého muža, ktorý zomiera, pretože si siahol na život, musí mu povedať: „Nie som pri vás zo žartu. Keby som chcel žartovať, urobil by som to niekde inde. Som kňaz a ide mi o vašu dušu. Áno, ste mladý, sklamaný životom. Boh vám chce odpustiť. “

Aj v krásnom mesiaci ako je máj, žime vo vedomí, že sme na ceste do večného života.

Amen.