Siedma veľkonočná nedeľa

Nájdime si cestu k modlitbe.

AI
Čo som v živote nikdy neoľutoval, bolo, že som sa znova a znova vracal k modlitbe, rozhovoru s Bohom. Aj vy máte túto skúsenosť?

Cézar Bisognin, 19-ročný taliansky kňaz z Turína, ktorý pre chorobu bol vysvätený na osobitné povolenie pápeža Pavla VI., a ktorý bol kňazom iba 25 dní (†28.04.1976), vo svojom duchovnom testamente napísal i tieto pekné slová: „Mňa Pán Boh mimoriadne miloval. Kňazstvo je veľký dar! Len sa bojím, že ho neviem žiť ako treba. V modlitbe však nachádzam silu. Boh modliacich pre ich spásu vždy vypočuje.“

KE
Ježiš Kristus vo svojej veľkňazskej modlitbe vidí v učeníkoch, ktorých zhromaždil okolo seba, Boží dar: „Ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne...“ (Jn 17,6).

DI
Prežívame “novénu“, čas, prípravu na slávnosť zoslania Ducha Svätého. Od Nanebovstúpenia Pána Ježiša až do sviatku Ducha Svätého všetky liturgické texty pri svätých omšiach hovoria o Duchu Svätom. Takýmto spôsobom Cirkev pripomína udalosti, keď apoštoli spolu s Pannou Máriou a inými vo Večeradle na modlitbách očakávali Ducha Svätého.
Prežívame jedinú nedeľu medzi nanebovstúpením Pána a zoslaním Ducha Svätého. Tento čas máme využiť, nasledujúc príklad apoštolov a Panny Márie i iných, o ktorých Skutky apoštolov pre naše povzbudenie hovoria, že po nanebovstúpení Pána Ježiša „sa vrátili do Jeruzalema z hory... vstúpili do hornej siene“, kde sa zdržiavali apoštoli, a teraz to podstatné: „títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou“ (Sk 1,12.13.14).
Evanjelium nám pripomína rozlúčkovú modlitbu, veľkňazskú modlitbu, ktorej ústrednou myšlienkou je nielen „Ježišovo oslávenie Otcom“, ale i zachovanie a posvätenie učeníkov, jednota všetkých veriacich, aby ľudia spoznávali Otca i Syna, a uctili si ich. Modlitba Pána Ježiša je výzvou, oslovením pre ľudí, aby ho napodobňovali. Modlitba je dar Boha. Modlitba je sila, pred ktorou kapituluje aj nebo. Vytrvalosť apoštolov, ktorí očakávali príchod Ducha Svätého na modlitbách, je hodná nasledovania. Modlitba je prostriedkom, vďaka ktorému môžeme prijať Ducha Svätého.

Modlitba zhromaždených vo večeradle je prvou modlitbou Cirkvi. Dala počiatok zvolaniu „Príď, Duch Svätý“ alebo „Príď, Duch Stvoriteľa“, čo zaznieva dodnes. Medzi modlitbou a Duchom Svätým je vzájomná výmena a neustále prepojenie. My sa musíme modliť, aby sme prijali Ducha Svätého, rovnako potrebujeme Ducha Svätého, aby sme sa modlili. Duch Svätý je prítomný nielen na konci modlitby ako ovocie či odmena, ale je tiež prítomný v celej modlitbe, na jej začiatku ako ten, ktorý povzbudzuje a inšpiruje k modlitbe. „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba“ (Rim 8,26). Môžeme to prirovnať k dvom milujúcim sa navzájom. Má ísť o vytrvalú modlitbu, ktorá neprestáva, nie je prerušená, dotieravá, útočná... Neplatí, že Boh nevypočuje naše prosby, že sa zbavuje odpovede. Už odklad odpovede je odpoveďou. Ak sa naďalej modlíme, to preto, že on spolupracuje s našou láskou, pretože ináč by sme sa už nemodlili. Keď sa vytrvalo modlíme, neznamená to mnohovravnosť ako u pohanov. Ide o modlitbu v komôrke, o jej túžbu, smäd. Vytrvalá modlitba je Bohom vypočutá.

PAR
Modliť sa máme nielen vtedy, keď niečo potrebujeme. „Je potrebné spomenúť si na Boha častejšie, než sa dýcha,“ pripomína sv. Gregor Naziánsky. Tu si musíme uvedomiť, že sme tvormi a že Boh je našim Stvoriteľom. Od Boha máme všetko. Nuž, a aké má byť naše spojenie s Bohom, medzi naším Otcom a nami deťmi? Niet nič lepšie ako modlitba. Modlitba nás spája s Bohom. Modlitba je prostriedok spásy, istý a ľahký. Preto, kto sa nemodlí, padá. Čím viac sa modlíme, tým viac milostí obdržíme, tým istejšia a hojnejšia bude naša spása. Sv. Alfonz z Ligueri tvrdí, že človek je spasený preto, že sa modlil. Zatratený preto, že sa nemodlil.
Je potrebné uprieť oči na duchovných vodcov, ktorí by nám mohli poslúžiť ako veľké vzory v modlitbe.

MY
Kristov príklad modlitby je poučením pre všetkých, na prvom mieste pre jeho učeníkov. Preto sa modlia už apoštoli a učeníci. Niet svätca, ktorý by nebol ctiteľom modlitby. Niektorí svätec urobil málo zázrakov, ale mnoho sa modlil. A ak sa aj chceme stať svätými, musíme sa modliť. Katechizmus Katolíckej cirkvi nám pripomína, že na prvom mieste vodcami a prvým miestom výchovy k modlitbe je rodina. Rodina, založená na sviatosti manželstva, je domácou cirkvou, kde sa Božie deti učia modliť sa. Zvlášť pre malé deti je každodenná modlitba prvým svedectvom živej viery (porov. KKC, 2685). Môžeme teda povedať, že šťastná je tá rodina, v ktorej modlitba je na dennom programe..

Návrat nemeckého spisovateľa J. Eichendorfa (1788-1857) ku katolíckej cirkvi spôsobil hlavne zážitok z detstva. Raz v noci sa prebudil a videl, ako sa jeho matka modlí, kým všetci spali. Tváril sa, akoby spal, ale veľmi ho to pohlo.

Pravdu má Sadhu Sundar Singh, keď hovorí: „Myslím, že každá skutočne zbožný človek mal zbožnú matku.“ Rovnako by sme to mohli povedať aj o zbožnom otcovi. Príkladov je naozaj dosť v každodennom živote.

David Livingstone (1813-1873), jeden z najslávnejších európskych misionárov a cestovateľov po Afrike, smelý a učený muž, odišiel do večnosti pri modlitbe. Putoval v africkom vnútrozemí so svojimi domorodými nosičmi. Jedného rána nosiči zbalili batožinu a zložili stany. Len Livingstonov stane ešte stojí. Nerušia ho, lebo vedia, že sa ráno modlieva. Hovorí so svojím Bohom. Ale tentoraz to trvalo nejako dlho. Vedúci nosičov sa cez škáru pozrel do stanu. „Ešte sa modlí,“ oznámil ostatným. Čakali do poludnia. Potom sa konečne odvážili otvoriť stan. Livingstone ešte stále kľačal, ale jeho srdce už nebilo. Zomrel na kolenách pri modlitbe.

Po intronizácií pápeža sv. Pia X. celý svet úpenlivo čakal na prvé slová a prvý čin nového pápeža. Míňali týždne a netrpezlivci šomrali. Čo to má znamenať? Čo robí nový pápež? Hlasy nespokojných sa dostali až k pápežovi. A tento veľkňaz duší s krásnymi charakterovými črtami pokory a jednoduchosti odkázal zvedavcom: „Povedzte im, že pápež sa modlí.“ Hľa, to boli jeho prvé slová a prvý čin! Dôstojná kópia Kristovho príkladu, hodná jeho námestníka.

Sv. Katarína Sienská povzbudzovala spolusestry k modlitbe slovami: „Pane, tu ostanem na kolenách pred tebou, dokiaľ ma nevyslyšíš!“

Tak sa modlili svätí a veľkí tohto sveta. Oni nám ukázali, že modlitba je veľký prostriedok spásy a podmienka rastu ku kresťanskej dokonalosti. Preto každá duša, ktorá chce postupovať v dokonalosti, musí podľa rady sv. Jána z Kríža „pozorne hľadieť, do akých rúk sa zveruje, pretože aký bude učiteľ, taký bude učeník, a aký bude otec, taký bude syn.“
K vnútornému spojeniu sa s Kristom nepotrebuje žiadnych špeciálnych pomôcok a príručiek, nie sme pritom ani viazaní na nejaké konkrétne miesto, alebo čas. ON je v našom srdci, počuje náš hlas, prijíma nás, dáva nášmu bytiu harmóniu a vyrovnanosť. Jediné, čo potrebujeme, je naše srdce, srdce túžiace po jeho láske, vnímavé, pozorné a otvorené. Aby sa naše srdce naozaj stalo takým, využime aj modlitbu Ježišovu, tento, v našej Východnej cirkvi, stáročiami overený prostriedok duchovného rastu a zdokonaľovania.
Odložme bokom naše každodenné starosti, sústreďme sa v našom vnútri a modlime sa:
Pripomínajme si, že Boh potrebuje čas, aby nás premenil. Ak Bohu čas nedáme, čoskoro sme plytký a jalový v duchovnom živote. Pri modlitbe zabudnime na minulosť, nemyslíme na budúcnosť, ale prežime čo najosobnejšie prítomný okamih. Nerozmýšľajme o sebe a o veciach, ktoré môžeme urobiť, ale snažme sa sústrediť na prítomnosť s Bohom. Neutekajme od vecí ktoré ťažia, ale pozvime Ježiša, aby nám robil poradcu, ochranu, učiteľa, vodcu... Hovorme s Ježišom o veciach kľudne, pokojne, otvorene, priamo... Modlime sa v takej polohe, ktorá nám najlepšie vyhovuje a zodpovedá vnútornému cíteniu. Nikdy nehovorme s Bohom o tom, čo nie je v našom srdci. Buďme pravdiví. Snažme sa o bohatý stôl modlitby, Písmo, meditácia, ruženec, modlitba vlastnými slovami, spoločná i osobná modlitba,... Skúsme sa modliť i keď cestujeme, čakáme v rade... Nezabúdajme na adoráciu v kostole aj počas dňa, keď ideme okolo kostola. Často prosme Ducha Svätého o jeho dary. Naučme sa v modlitbe i mlčať, nechať hovoriť aj Boha. Nikdy sa v modlitbe neponáhľajme. Buďme trpezlivý na odpoveď od Boha. Modlime sa v duchu vzdávania vďaky, odprosenia, klaňania sa, oslavovania a tiež i prosby.

ADE
Začnime s modlitbou tak ako si praje náš Boh. Neoľutujeme. Návrat znova a znova k modlitbe je najlepšie rozhodnutie.

Amen.