Piata nedeľa v období "cez rok"

Uverme v silu Ježišovho uzdravenia.

Milí bratia a sestry! Každý z nás prekonal v živote nejakú chorobu. Ako ovplyvnila moje vnútro? Prijal som ju, alebo som šomral, prečo práve ja som tým človekom, ktorého postihla? Čo robí Ježiš pri stretnutí sa s nemocnou?
„Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala“ (Mk 1,31).
Petrova svokra je pripútaná na lôžko. Niekedy choroba môže spôsobiť, že tých, ktorých sme obsluhovali, musia teraz obsluhovať nás. Nemusí to byť len choroba telesná, ale aj duševná, kedy človek pociťuje úzkosť a utrpenie. Máme prosiť najlepšieho lekára, Ježiša, nielen za seba, za svoje fyzické i duševné uzdravenie, ale aj za tých, ktorí to potrebujú ešte viac. K tomu je potrebná úprimná prosba, pokorná, ktorá je možno najlepším liekom na horúčku ducha. Má vychádzať z čistého srdca, plného lásky.
Je namieste pripomenúť si slová Pána Ježiša: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste to urobili.“ On sa nám v obetovaní dáva ako príklad hodný nasledovania. Samozrejmosťou pre nás by mala byť pomoc chorým a trpiacim v okolí, na ktorých si málokto spomína. Aj za pohár vody podaný z lásky budeme odmenení, preto buďme pozorní a láskaví k tým, čo sú odkázaní na iných. Stačí len trochu námahy a úprimnej snahy, aby človek pocítil lásku a novú motiváciu pre život. O uzdravení vo Svätom písme máme veľa príkladov - žena , ktorá sa dotkla obruby Ježišovho rúcha, stotníkov sluha.

Pán Ježiš prichádza na túto zem nám pomáhať, aby sme mohli medzi ľuďmi liečiť choroby. Cítime, ako je potrebné liečiť svet v jeho vzťahoch. Ako sa nám páči, keď stretneme človeka, ktorý má rád druhých, keď sa stretneme so srdečnosťou voči nám. Ako sa nám nepáči, keď niekto chce dávkovať srdečnosť po kvapkách. Srdečnosť dávkovaná po kvapkách zabíja a ničí radostnú pohodu. Musíme úplne a spontánne ukázať záujem o človeka vo svojej láske. Ona je najlepší liek na chorobu. K nej je potrebná pevná viera. Ona je pravdou a osvetľuje našu myseľ, chráni ju pred omylom. Lieči naše rany a pozostatky po dedičnom hriechu, kvôli ktorým máme náklonnosť zísť ľahko z cesty. Niekedy je choroba potrebná pre náš duchovný rast. Tu je vždy dôležité skúmať Božiu vôľu. Svoju moc v Novom zákone zjavuje Ježiš najprv zázračnými uzdraveniami, preto prinášali k nemu chorých a posadnutých zlými duchmi a on ich uzdravil. Svoju moc nad bolesťou prejavuje tým, že jej dáva nový zmysel v Božom kráľovstve. Ale najvlastnejšiu odpoveď na tajomstvo bolesti dáva Ježiš svojím umučením a smrťou na kríži. Cez bolesť a utrpenie nás volá Otec do svojej lásky.
Niekto leží na ceste z Jeruzalema do Jericha. Čaká na toho, kto mu preukáže milosrdenstvo. Niekto leží na ceste smerom na Golgotu. Upadol, je polomŕtvy. Čaká na toho, kto by mu pomohol niesť bremeno. Mnohí ležia na cestách zranení, opustení, stratení, polomŕtvi. Idú cestami poblúdení, rezignovaní, bezmocní, čakajúci. Blížni čakajú a hľadajú na našich cestách tých, čo veria, dúfajú a milujú. Tu jeden po ceste prináša Chlieb. Chlieb pre vás. Chlieb na dávanie, na liečenie, chlieb pre život. Chlieb života. Niekto je na ceste - Boh pre vás, pre nás. Na spásu, pre uzdravenie, pre život. Boh lekár, Boh života. Jedno je isté: v utrpení, chorobe človek spoznáva, že nemá v rukách kľúče od tajomstva života a smrti; bolesť ho odkazuje na Niekoho väčšieho. Bolestná otázka je osobitnou cestou k rozhovoru s Bohom.
V nemocnici na návšteve sa kňaz pýta staršej chorej ženy: „Ako sa máte?“ Pani odpovedá:
„Ťažko, veľmi zle.“ – „Čo vás bolí, čo vás trápi?“ – „Už vyše päť týždňov moje deti neboli pri mne.“ On si myslel, že sa bude sťažovať na bolesti telesné, ale ju bolí to, že si ju jej deti nevšímajú.

Neraz keď nemocnému podáme liek, ešte povie: „Podaj mi ruku!“ Nechce len liečenie svojho tela, ale aj liečenie svojho života, svojej duše.

Keď prišla Matka Tereza do Československa, prišli za ňou dvaja práve zosobášení novomanželia, aby jej dali veľký obnos peňazí. Ona sa ich opýtala: „Vy nepotrebujete peniaze?“ – „Matka Tereza, my sme šťastní. Sú ľudia, ktorí sa nemajú radi a nemôžu sa mať radi, či už pre hlad alebo biedu.“ Potom mladí povedali: „Rozhodli sme sa, že všetky svadobné dary dáme pre chudobných, trpiacich a chorých.“

Pane, ty máš na starosti aj pohodu ľudí, vo svojom synovi Ježišovi Kristovi a v Duchu Svätom nám ju chceš liečiť. Pomôž nám byť menej sebeckými a uvedomiť si, že liečenie ľudskej pohody nie je dovolené len v kvapkovej priazni. Pomôž tým, ktorí nevládzu, sú využívaní, zneužívaní vo svojom okolí, daj, aby nezatrpkli, a nám dodávaj silu, aby sme boli lekármi teplého, príjemného spolunažívania.
Každý z nás vie vyrobiť lieky dobroty a lásky a môže si takto vyskúšať svoje lekárske schopnosti.

Všemohúci Bože, náš Nebeský Otče, ktorý miluješ všetkých a nezabúdaš na nikoho, prednášame ti prosby za celé tvoje stvorenie a za všetky tvoje deti. Spomíname si na všetkých, na ktorých si vložil kríž utrpenia, telesnej choroby a slabosti. Na všetkých, ktorí sú bez príbuzných a bez priateľov, na všetkých, ktorí sa trápia nad utrpením alebo hriechom tých, ktorých milujú, na všetkých, ktorých postihla strata, aby v temných dňoch našli istotu a pokoj v tebe. Prosíme ťa za všetkých, ktorí sú ponorení do svojich vlastných zármutkov, aby sa začali deliť o starosti so svojimi bratmi a spoznali tajomné a požehnané spoločenstvo kríža. Prosíme ťa za všetkých, ktorí sú osamelí a smutní uprostred radosti iných, aby poznali teba ako svojho Priateľa a Potešiteľa. Rozpomeň sa na všetkých, ktorí prechádzajú údolím tieňa, aby spoznali, že vzkriesený Kristus je s nimi a že je svetlom i v čase večera.

Amen.