Krista Kráľa

Prijať Krista za Kráľa svojho života na zemi a mať nádej na večný život.

Poslednú nedeľu cirkevného roka voláme Nedeľou Krista Kráľa. V čase, keď národy si začínajú voliť do čela svojich vlád prezidentov, premiérov, keď tituly kráľ, cár začínajú patriť minulosti, pápež Pius XI. encyklikou Quas primis z 11. decembra 1925 ustanovil pre celú Cirkev Slávnosť Krista Kráľa.

Za tohoto kráľa v dejinách zomrelo najviac ľudí. Jedným z tých, čo zomreli s výkrikom „Nech žije Kristus Kráľ!“, je aj prvý rómsky mučeník, Španiel, Zesirýn Giménez Malla, začiatkom augusta 1936, keď ho na cintoríne v Barbastre počas občianskej vojny zastrelili. 4. mája 1997 pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného.

Ježiš Kráľ – bez koruny na hlave, bez kráľovských insígnií, bez osobných strážcov a armády, v jeho Kráľovstve peniaze nemajú jeho pečať… A predsa v jeho Kráľovstve nezapadá slnko. Kráľ sa od svojich dáva volať bratom a rovnako on volá svojich verných bratmi a sestrami. V jeho Kráľovstve sa hovorí všetkými jazykmi. On jediný je večný, nikdy nebude patriť histórii… Pred ním sa skloní každé koleno na zemi. Všetky časné tituly raz zaniknú. V jeho Kráľovstve sú si všetci rovní. On jediný môže o sebe vyhlásiť, že je Prvý a Posledný, že je Začiatok i Koniec. On jediný môže povedať: Moje slová sú pravda, ja som cesta, ja som život.

Evanjelista sv. Ján opísal dialóg Ježiša s Pilátom: Pilát Ježišovi povedal: „Tak predsa si kráľ? Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ.“ Na čo Ježiš pokračuje: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ (Jn 18,37)

Ježiš vyvolal u svojich súčasníkov mnoho otázok. A Ježiš až do konca čias je ten, o ktorom Simeon vyhlásil: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať… aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2,34-35) Ježiš Kristus je Kráľ.
Na záver cirkevného roka musíme povedať, že „existujú pravdy, ktoré sa možno naučiť. Človek ich musí vedieť a ovládať, keď chce v živote obstáť. Jestvuje aj hodnotová stupnica právd; sú neplodné pravdy klebetenia a sú pravdy veľkých rečí, ktoré hýbu svetom a menia ho. Ponad všetky hodnotové stupnice však existuje jedna pravda, ktorá je viac než len súhrnom všetkých právd. Táto jediná pravda nemá množné číslo. Nemôžeme ju vlastniť, ani ju ovládať. Môžeme mať na nej účasť: keď ju prijímame, vstupujeme do jej služieb. Táto pravda nás oslobodzuje. Je to pravda Boha, jeho prapôvodná skutočnosť, moc jeho svätosti, jeho života, jeho vernosti. Táto pravda sa viditeľne zjavila, Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“
(Porov. SCHOTT: Zo stola Božieho slova, Dobrá kniha, Trnava 2000, s. 381.)

Jeden fragment z vypočúvania Božieho Syna Pilátom potvrdzuje veľkú pravdu. Ježiš nemá podobného medzi kráľmi. Všetci králi zomreli a zostal po nich len prach a popol. Jedine Kristus Kráľ zomrel, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, žije a bude žiť naveky. Jedine jeho Kráľovstvo je večné, ktoré sa nepominie. Tí, čo čakali na porážku Ježiša, niet ich, a Ježiš, jeho Evanjelium i jeho Kráľovstvo zostávajú. Alexander Veľký plakal, že nemôže dobyť mesiac a hviezdy, lebo zem už bola mu málo a pre neho nič. Ježišova moc je aj nad hviezdami.
Boli králi, ktorých nazvali ich súčasníci šľachetnými, dobrými a svätými, ale ktorí z nich sú podobní Kristovi? On totiž miloval každého človeka bez rozdielu a vypočítavosti. Kristus jediný z lásky zomrel za všetkých bez rozdielu.
Rímskemu cisárovi Títovi Rimania dali titul “milý a ozdoba ľudstva“ pre jeho šľachetnosť a dobrotu. Vraj, keď sa skončil deň, počas ktorého nič dobré pre svojich poddaných neurobil, večer sa sťažoval: „Alici, diem perdidi.“ – „Priatelia, premárnil som deň.“ Ale je iba jeden Kráľ, ktorý je v pravde “ozdobou ľudstva“, jeho kvetom a šťastím, Ježiš Kristus, Kráľ pokoja a milosrdenstva, pravdy, spravodlivosti a lásky.
Ježiš je totiž Kráľom neobyčajného Kráľovstva, o ktorom sám pred Pilátom povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohoto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný do rúk Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ (Jn 18,36) Najväčším v Božom kráľovstve je ten, kto bude mať najviac lásky k Bohu a najmenej pre seba, kto je najskromnejší a najobetavejší. Prvým sa stane posledný, čo sa netlačí a nedvíha vysoko hlavu, ale pracuje pre Boha a na šírení jeho Kráľovstva. Ten sa dostane do Božieho kráľovstva, kto vie v zhode s učením Kráľa byť chudobný, vie plakať, byť tichý, lačný, milosrdný, čistý srdcom, čo šíri pokoj, ktorý znášal prenasledovanie (porov. Mt 5,3-11).

Kristova koruna z tŕnia pre svet znamená viac ako všetky ostatné zlaté koruny. Dali mu ju na hlavu, aby ho vysmiali a stala sa znamením lásky. Krstom sa otvára brána Kráľovstva. Po krste však je každý pokrstený povinný žiť podľa učenia Kráľa. Pravda, spravodlivosť, láska, čestnosť, vernosť, miernosť, pokojamilovnosť,… sú znamením ich života hodného účasti v Božom kráľovstve.
Pokiaľ žijeme, Kristus Kráľ nám dáva nádej. Kristus Kráľ je aj spravodlivým Sudcom.

Dôstojník Napoleona Veľkého, de Guillet, zaplietol sa do sprisahania proti cisárovi. Sprisahanie bolo odhalené a bol odsúdený na smrť. Jedno ráno mu bol vrátený meč a vydaný rozkaz predstúpiť pred cisára na rozhovor. Keď stál pred Napoleonom, tvrdý dobyvateľ mu povedal: „Prosím, vráť sa k svojmu pluku! Zajtra je útok. Máte dosť času sa zamyslieť, či si zvolíte smrť zastrelením, alebo povýšenie na plukovníka.“ V nastávajúcom boji dôstojník si zaslúžil hodnosť plukovníka. Cisár mu nielen odpustil, ale osobne ho menoval plukovníkom. Odvtedy bol jedným z najvernejších vojakov cisára.

Nepochybujeme, že Kristus Kráľ je najšľachetnejším a najmilosrdnejším, neporovnateľný s Napoleonom. Dokázal to nielen slovom, ale i svojou smrťou a uistením, že aj my vstaneme z mŕtvych. Keď sa denne modlíme modlitbu Otčenáš, vyslovujeme prosbu mať účasť v Božom kráľovstve. Dnes je čas znova si uvedomiť svoju vernosť ku Kristovi Kráľovi. Naša vernosť sa vyplatí. Pretože jedine on prišiel všetkých zachrániť, za všetkých zomrel, pre všetkých otvoril svoje kráľovstvo, zvíťazil nad hriechom a stal sa svedkom pravdy.

Rozhodnutie pápeža Pia XI. je časové a správne. Aj keď dnes je svet ľahostajný ku Kristovi Kráľovi, tento titul „Kráľ“ je pre nás výzvou byť verným svojmu Bohu.

Amen.