Krista Kráľa

Učenie Cirkvi o Kristovi Kráľovi a jeho Kráľovstve

Čo si predstavíme pri slovách kráľ, kráľovstvo... ? Snáď si niekto spomenie na niektorú z posledných monarchií, ako sú Anglicko, Španielsko, Dánsko, Japonsko a podobne. Mladí si spomenú na niektorú z posledných svadieb detí či vnúčat monarchov, ich okázalosť, pompéznosť... A možno niekto si spomenie na smrť princezny Diany.
Dnešná nedeľa je Nedeľa Krista Kráľa. Ťažko by sme hľadali na mape sveta Kráľovstvo Krista.

A predsa, Pilát sa pýta mlčiaceho Krista: „Si židovský kráľ“ (Jn 18,33)?

Pilát je rímsky úradník, pohan. Nezaujímal sa o hlbší výklad Starého zákona. Pre neho ako predstaviteľa Imperium Romanum slovo kráľ malo politický význam. Zastupuje moc Ríma, cisára. Má svojich ľudí, sliedičov. Počul o divoch a zázrakoch, o zvláštnom učení muža, ktorého obklopoval dav ľudí i jeho učeníci. Ježiš však nikdy nič nepovedal proti záujmom Piláta. Veľrada a Židia neskrývali pred Pilátom nenávisť voči Ježišovi. Ba stalo sa, že túžil osobne sa stretnúť s Ježišom. Nepočítal s tým, že to bude už nadránom, pred najväčšími sviatkami, Veľkou nocou. Pilát vedel, že spomenutí ľudia nenávidia Rím, teda aj jeho, Piláta, a keď pred neho priviedli Ježiša, nečudo, že dovolávajú sa jeho smrti a vyhlasujú: „Nemáme kráľa, iba cisára“ (Jn 19,15)! Prekáža im, že Ježiš sa vyhlasuje za kráľa. Preto: „Dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa“ (Jn 19,1-2). Pohľad na takto potupeného a ľudsky bezmocného človeka priviedol Piláta k tomu, že povedal: „Hľa, človek“ (Jn 19,5). Na čo počuje: „Ukrižuj! Ukrižuj ho“ (Jn 19,6)!
V 11. storočí pred Kristom prišli k prorokovi Samuelovi starší z národa s prosbou, že chcú mať kráľa ako okolité národy. Volali: „Daj nám kráľa, nech panuje nad nami“ (1Sam 8,6)! Prorok sa bránil. Jasne im vysvetlil povinnosti, ktoré budú mať voči kráľovi. Budú povinní dávať mu najlepšie z materiálnych dobier, úrody, ale aj svoje dcéry a synov. Keď národ neodstúpil od svojej požiadavky, sudca Samuel im pomazal za prvého kráľa Šaula, syna Kisa z Benjamínovho kmeňa.
V čase smrti Krista bol kráľom Herodes. Bol to panovník, ktorý bol len na obtiaž národu. Mal obmedzenú moc. Keď Pilát poslal Ježiša k Herodesovi, „mnoho sa vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal“ (Lk 23,9). Ježiš netúžil po kráľovskom titule. Ani vtedy, keď ho chcel niekoľkotisícový zástup urobil kráľom po rozmnožení chlebov a rýb. „Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám“ (Jn 6,15). V evanjeliách sa 80- krát stretávame s titulom „Syn človeka“. Ježiš Pilátovi jasne povie: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta . Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto“ (Jn 18,36). Pilát rozumie. Ježišovi nejde o kráľovstvo politické, ale duchovné, a to nepatrí do kompetencie Piláta. Ježiš vydáva jasné stanovisko o svojom kráľovstve. Text evanjelia prezrádza plytkosť a nevzdelanosť Piláta v oblasti Starého zákona. O Mesiášovi prorok Daniel napísal: „Jeho vláda je večná, nikdy nezanikne a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené“ (Dan 7,14). Pilát mal obmedzenú moc, bál sa cisára Cézara a musel tiež počítať s politickými ťahmi odporcov Židov. A Ježišove slová: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora“ (Jn 19,11), mu mali pomôcť. No nepomohli. Moc zaslepuje. Každý vladár má moc od niekoho. Jedni ju zdedia, iní ju získajú násilím, nečestne. Výnimkou je Ježiš. Je Boh. Jeden, pravý, večný... „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde. Všemohúci“ (Zjv 1,8). Je pravdou, že Pilát nebol hodný Kristových slov. Kristus prehovoril preto, aby si každý človek do konca čias uvedomil význam slova „pravda“. „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,37). Pravda môže byť zavrhnutá, neprijatá, ale na konci sa sama obráni. Pilát mal účasť na klamstve sveta. Pravda je sama v sebe a nepotrebuje, aby ju niekto podopieral. Pilát bol tak blízko pravdy, no výzor Ježiša ho pomýlil. Kristus je Kráľom pravdy, ktorá oslobodzuje a jeho kráľovstvo sa rozprestiera v srdciach ľudí. Ježiš je podivný Kráľ. Jemu nejde o slávu sveta. Vrcholom jeho konania je smrť na kríži. A tí, čo patria do jeho Kráľovstva, nie sú poddaní, ale sú jeho bratmi a sestrami, kráľovskými synmi a dcérami. Všetko, čo sa tu na zemi v jeho Kráľovstve odohráva, nesmeruje k upevneniu jeho moci, a smeruje z tejto zeme, sveta a života preč, ďalej, tam, kam nikto nedovidí... Divné. A táto vec je známa už dvetisíc rokov. Koľko mala Cirkev za ten čas neprajníkov, vrahov, ktorí chceli zničiť toto Kráľovstvo? Ježiš však povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16,18).

Žijú dnes Piláti? Áno. Majú svoju moc, sú plní pýchy, moci, slávy... Medzi dnešnými Pilátmi sú aj vzdelaní ľudia. A predsa nie sú schopní zaujať lepší postoj ako ich predchodca Pilát. Vynášajú výroky a pritom sami aspoň občas si uvedomujú svoju úbohosť, biedu, slabosti.
Ježiš je tu aj dnes a pozýva nás do svojho Kráľovstva, ktoré aj po dvetisíc rokoch nestratilo nič zo svojej moci, slávy, originality. Naopak, dejiny dosvedčujú, že oplatí sa Ježiša nasledovať, milovať. Každý sa môže slobodne rozhodnúť, či chce zaujať miesto v tomto Kráľovstve. Človek môže dať prednosť aj iným hodnotám prirodzeného sveta. Mnohí aj dnes neveria v Kristovo kráľovstvo. Božie kráľovstvo má svoje kritériá, ktoré sa líšia od tých pominuteľných a pozemských kráľovstiev. Rozprávať o Božom kráľovstve nie je výtvorom ľudskej fantázie, ale je to realita života aspoň tak zrozumiteľná ako že dva a dva sú štyri. Aj dnes sme oslovení, aby sme uverili Pravde, osvojili si ju a podľa nej aj žili. „Každý kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,37).

Veríme, že Ježiš prišiel na svet kvôli nám. Je na nás, aby sme to prijali a uznali.
Na nástupišti bolo veľa ľudí. Rodičia, priatelia, priateľky, ktoré sa lúčili so svojimi drahými, ktorí odchádzali na front. Plakali, objímali sa. Uvedomovali si, že to môže byť aj posledné objatie. Muž pevne držal za ruku syna. Oči mal plné sĺz. Ruky sa mu triasli a nezmohol sa na slovo. Bol to jeho jediný syn. Miloval ho nadovšetko na svete. Čo mu mal pri tejto rozlúčke povedať? Vlak zapískal. Vojaci nastúpili. Muž sa pritlačil k oknu a šepkal synovi: „Janko, nedaj sa zabiť!“ a nespúšťal oči zo syna. Keď sa vlak pohýnal, otec zavolal synovi: „Janko, syn môj, drž sa blízko generála!“
Byť blízo Krista Kráľa. Žiť s Kristom Kráľom. Takúto radu by sme dnes mohli si dať jeden druhému. S Kristom Kráľom vo svojom živote určite zvíťazíme.

Nedeľa Krista Kráľa je nielen posledná v cirkevnom či liturgickom roku, ale je to nedeľa, akési „amen“ za ďalším rokom, obdobím vo svojom živote. Pripomeňme si preto vernosť, lásku a oddanosť Kristovi Kráľovi.

Amen.