Štvrtá veľkonočná nedeľa

Poukázať na hodnotu kňazstva a povzbudiť ich k modlitbe za kňazov.

Rozmýšľali ste už o zmysle kňazského povolania? Verím, že áno, lebo kňazstvo sa nás bytostne dotýka. Zasahuje do ľudského života nielen veriaceho človeka, pretože sa podieľa na živote a vytváraní spoločnosti.
Svätý Otec Ján Pavol II. rozpráva o dare kňazstva v knihe Dar a tajomstvo. Píše takto:
„Kňazské povolanie je tajomstvo. Je to tajomstvo „úžasnej výmeny“ medzi Bohom a človekom. Človek dáva Kristovi svoje ľudstvo, aby ho využil ako nástroj spásy. Kristus zasa prijíma tento dar a z človeka akoby urobil svoje alter ego – teda druhé ja. Ak nevnikneme do tajomstva tejto výmeny, nepochopíme, ako je možné, že mladý človek po počutí slov „Poď za mnou!“ sa zriekne všetkého pre Krista, a pritom je presvedčený, že sa na tejto ceste jeho ľudská osobnosť plne realizuje.“

Drahí bratia a sestry! Ježišova reč charakterizuje podstatu jeho kňazského úradu cez celú večnosť. „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí život za svoje ovce“ (Jn 10,11) a ďalej hovorí: „Poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa...“ (Jn 10,14).

V staroveku sa pastiermi nazývali králi a vodcovia ľudu. Veľké stáda boli znamením bohatstva a moci. Spasiteľove výroky o mesiášskej starostlivosti i láske k Božiemu ľudu v obrazoch tamojšieho života - pastiera a oviec - boli vtedy veľmi priliehavé a aktuálne. Takýmto obrazom pastiera mohla židovská obec naviazať na dlhú starozákonnú tradíciu a predstaviť si tak Ježišov život ako naplnenie starozákonných zasľúbení a nádejí o mesiášovi.
Ježiš má však na mysli iného pastiera. On nie je tým, ktorému záleží na moci a nadvláde nad druhými. Nepotrebuje pocty, ktoré prináležia svetským panovníkom. On je nad všetkým... Posúva predstavu o pastierovi do roviny služby a lásky. Ježiš – Boh „oblečený do človečenstva“ je pripravený nasadiť a obetovať pre svoje ovce všetko, dokonca svoj vlastný život. Tým sa ukazuje ako dobrý pastier. Nechová sa ako nádenník, teda služobník najatý za mzdu, ktorý koná len svoju prácu a ktorému na ovciach nezáleží.
Ježišov vzťah k svojmu stádu - ľuďom je celkom iný. Ježiš sa neobmedzuje len na rozumové poznanie, teda jednoduchú informáciu o druhom, že existuje, ako to poznáme z každodenného života v bežnom kontakte s ľuďmi. Jeho vzťah je osobný, pretože on pozná každú jednu ovcu po mene. Charakterizuje ho najintímnejšie poznanie človeka a láska k nemu. V Biblii sa toto „poznanie“ označuje ako dianie, ktoré dodáva dôveru a vytvára spoločenstvo. Iba priatelia a ľudia, medzi ktorými je vzťah lásky, môžu v tomto zmysle hovoriť o sebe, že sa poznajú. Taký je Kristus.

Milí bratia a sestry! Aký má byť kňaz? Aj kňaz má poznať svojich veriacich, zaujímať sa o nich, ale to by nestačilo. Kňaz má byť so svojimi veriacimi, žiť s nimi a medzi nimi a k tomu všetkému im má dávať nádej a chuť do života! Byť citlivý na ich trápenia a ťažkosti, no zároveň vedieť prežívať s nimi radosť a šťastie. Aby veriaci mali istotu vo svojom kňazovi, aby sa mohli na svojho kňaza vždy obrátiť, oprieť sa oň. Vtedy bude platiť o kňazovi, že je dobrým pastierom jemu zvereného stáda. Kňaz – dobrý pastier. Kňaz – druhý Kristus!
Zároveň s touto výsadou si aj my kňazi uvedomujeme svoju hriešnosť, svoje slabosti, svoje nedokonalosti. Ale i napriek tomu sa dobrý kňaz snaží Krista nasledovať, snaží sa ho milovať. Ak si kňaz navždy zachová ideál svojej existencie a nebude hľadať čosi iné, čo mu Krista nenahradí, potom sa nemá čoho báť. Pán, ktorý ho povolal, bude s ním. Ten vznešený ideál kňazstva sa nesie aj v duchu slov, ktoré napísal filozof a teológ Ferko Skyčák vo svojej úvahe o nasledovaní Krista. Znejú takto: „Niet nič na svete, čo by myšlienkove a mravne väčšmi povznášalo ako mystérium života Ježiša Krista.“ A odpoveď na otázku „Čo s nehodným kňazom“?

V dnešnej spoločnosti je populárne rozprávať o chybách a nedostatkoch kňazov. Častokrát sa ani nezamýšľa nad tým, či sú tieto reči pravdivé a opodstatnené. Mnohokrát to nie sú len slová očierňovania zo strany svetskej spoločnosti, ale aj z radov našich veriacich.

Svätý František putoval po Lombardii. Obyvatelia jedného mestečka, kňazi i ľud, katolíci i bludári, ponáhľali sa ho privítať. Akýsi bludár sa pretlačil až k Františkovi, ukazoval na miestneho farára a povedal: "Povedz mi, dobrý muž, či môže tento duchovný požadovať ešte dôveru a úctu od svojich ovečiek, keď má pri sebe cudzoložnicu a žije s ňou v neprávostiach?"
Keď to František počul, ihneď pristúpil k tomu kňazovi, pokľakol si pred ním do prachu, pobozkal mu ruky a povedal: „Neviem, či sú tieto ruky naozaj poškvrnené, ale keby i boli, nezmenšuje sa tým sila a účinnosť sviatostí, ktoré udeľujú. Tieto ruky sa dotýkali môjho Pána. Z úcty pred Bohom si vážim jeho zástupcov, nech je sám pre seba zlý, pre mňa je dobrý.“

Hodnota Kristovho kňazstva je oveľa väčšia, ako ju človek dokáže vnímať navonok, len cez slová, gestá a život kňazov. A tu je odpoveď na položenú otázku – čo s nehodným kňazom? Náš Dobrý pastier sa nás dokáže dotýkať aj cez nedokonalé prostriedky, či nástroje. Uvedomme si, že aj ten najnehodnejší kňaz keby zachránil, čo len jedinú dušu pre nebeské kráľovstvo, tým splnil svoje poslanie! Nedajme sa preto zvádzať zlobou sveta, ohováraním, očierňovaním našich kňazov! Buďme im oporou v ich zodpovednej dušpastierskej službe. Veď slúžime vám, drahí bratia a sestry.

Dnes, milovaní v Kristu, keď si pripomíname a upriamujeme pozornosť na duchovné povolania, myslime na vzájomné poznanie sa. Na poznanie, ktoré je sprevádzané záujmom pastiera o Boží ľud, ale i naopak, duchovnou starostlivosťou Božieho ľudu o svojho pastiera. Pri vzájomnej harmónii sa nám ľahšie pôjde po ceste do Božieho kráľovstva. Sv. Karol Boromejský raz povedal, že „celé šťastie národov závisí od kňazov.“ Nepodceňujeme túto skutočnosť, pretože dnešný svet potrebuje svätých kňazov – dobrých pastierov. Prosme Boha za kňazov, prosme o svätých kňazov.

Amen.