Zoslanie Ducha Svätého - Turice

Dať priestor vo svojom živote Duchu Svätému.

Stará mama prišla na návštevu, keď ju už vo dverách privítala nevesta slovami: „Dobre, že idete, mama. Chcem dnes rozprávať deťom o Duchu Svätom a, priznám sa, že neviem. O Bohu Otcovi som im už rozprávala i o Bohu Synovi, ale o Svätom Duchu viem tak málo. Viem, že ho znázorňujeme holubicou, ale neviem prečo. Ohňom nad hlavami apoštolov, ale ako o tom hovoriť deťom, že to je Duch Svätý?

Iný príbeh.
Priateľ, ktorý úprimne hľadá Boha, sa vrátil z Prešova, kde bol na stretnutí charizmatickej obnovy. Niekoľko dní, ba viac ako týždeň, sa nedokázal spamätať, čo tam zažil, videl. Pripadalo mu to ako lacné divadlo. Hovorenie cudzími jazykmi, ale i vkladanie rúk a výzvy k uzdraveniu viac uškodili jeho úprimne hľadajúcej duši, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Aj vy hľadáte vo svojom živote a pýtate sa seba či iných, čo znamená Duch Svätý v našom živote?

Ježiš učeníkom počas rozlúčky pri Poslednej večeri rozpráva o Duchu Svätom a hovorí: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy…“ (Jn 16,12)

Dnešná nedeľa hovorí, že Duch Svätý je dušou a vnútornou silou Kristovej Cirkvi a jej členov. Duch Svätý ešte nie je tak chápaný, ako o ňom hovorí Nový zákon. Kniha Skutky apoštolov (porov. 2,1-11) opisuje udalosť zoslania Ducha Svätého takto: „Strhol sa hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom“ – Večeradlo, kde boli podľa príkazu Ježiša zhromaždení učeníci s Pannou Máriou a niekoľkými ženami, keď očakávali Ježišom ohláseného a predpovedaného Ducha Svätého. Ježiša predpovedali proroci, že príde a vykúpi Izrael. O Duchu Svätom Ježiš viackrát hovorí, keď cituje slová proroka Izaiáša: „Veď rozlejem vody na to, čo je smädné a riavy na vyschnutú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoje vetvy.“ (Iz 44,4) Ježiš pripomína prísľub, ktorý Boh dal vyvolenému národu, že duchovné znovuzrodenie sa bude diať skrze rozličné spôsoby Ducha Svätého. O tom ako a akým spôsobom nehovorí ani Ježiš. Ježiš len hovorí: „Budem prosiť Otca a dá vám iného Tešiteľa.“ (Jn 14,16) Plnia sa tak slová proroka Joela: „Dá vám Učiteľa spravodlivosti a zošle vám dážď ranný.“ (2,23)
Udalosť zoslania Ducha Svätého sa udiala na päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Židia vtedy slávili sviatok vďakyvzdania za úrodu. Bol to radostný deň. Bol to zároveň posledný sviatok veľkonočných slávností, keď si národ pripomínal vyslobodenie z egyptského otroctva a nový život vo vlasti. Bol to akýsi rodinný sviatok. Vtedy prichádzali do Jeruzalema mnohí Židia z celého vtedajšieho sveta. Spolu zotrvávali aj apoštoli s Pannou Máriou a ženami, ktoré počas verejnej činnosti doprevádzali Ježiša. Ešte nevedeli, že príchod Ducha Svätého bude znamenať nový začiatok. Ježiš neprišiel zrušiť Zákon a Prorokov, ale ich naplniť. Nerozumeli Ježišovým slovám o Duchu Svätom: „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som povedal.“ (Jn 14,26)
Semitské národy veľmi pozorne vnímajú znamenia. A pri zoslaní Ducha Svätého zvlášť je potrebné si uvedomiť hukot, ako keď sa ženie vietor, oheň – ohnivé jazyky a správanie apoštolov, ktorí hovoria cudzími jazykmi. Nový život v Duchu Svätom má pre nich význam. Búrka zoceľuje, čo je silné. Čo je však slabé, láme. Čo zakrpatelo a zoslablo, odpadá. Oheň je symbol očisťovania. Zlato sa čistilo v ohni. Peter apoštol už nemá strach. Peter o sebe, ale i o apoštoloch, na ktorých zostúpil Duch Svätý, hovorí, že nie sú opití (Sk 2,15), ale zvýšeným hlasom predstavuje Ježiša, ktorý svojimi mocnými činmi, divmi a znameniami (Sk 2,22) dokázal svoju moc. Už to nie je Peter z Pilátovho nádvoria, kde zo strachu pred slúžkou zaprel Ježiša. Odvaha Petra, sila a argumenty sú následky darov, ktoré prijal od Ducha Svätého. Duch Svätý skrze neho realizuje Ježišove slová: „Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som povedal.“ (Jn 14,26)
Každý Žid z Mojžišovej knihy vie o pomätení jazykov v Babylone. Pre pýchu boli potrestaní, aby si nerozumeli. Pri zoslaní Ducha Svätého sa deje opak. Všetci, čo sa zbehli na hukot tam, kde boli apoštoli, všetci počuli apoštolov rozprávať v ich jazyku. Pýtajú sa: „A ako to, že ich každý počujeme vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov, okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“ Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“ (Sk 2,8-12)

Dnes vyznávame: „Verím v jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev...“ Naplnili sa slová Ježiša: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Ducha pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo.“ (Jn 15,26) Pri zoslaní Ducha Svätého si pripomíname zrodenie Cirkvi. Keby Cirkev založili najšikovnejší, najvzdelanejší, najsvätejší ľudia, dnes by už neexistovala. Kristus je uholný kameň. Petra určil za skalu, na ktorej založil svoju Cirkev a nik, nič ju nepremôže (porov. Mt 16,18), pretože Duch Svätý, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, vydáva svedectvo. Kde sú tí, čo Cirkev stáročia prenasledovali? Kde sú tí, čo už oslavovali víťazstvo nad Cirkvou? Kde sú „-izmy“?
Duch Svätý vanie, kde chce a ako chce. Nie je to chyba Ducha Svätého, že ho niekto dnes chápe len ako zvláštnejšiu podporu normálneho kresťanského snaženia, bez ktorej by sa nezaobišli a ktorú si z času na čas máme pripomenúť. Duch Svätý nie je nejaký darček na prilepšenie, ale je nutný základ našej viery. S Duchom Svätým máme žiť. To znamená konať a plniť si svoje každodenné povinnosti, a to všetci, čo sme boli pokrstení. Je našou povinnosťou dať sa Duchom Svätým učiť a pripomínať si všetko, čo Ježiš učil a robil. Pýcha, tvrdenie, že si vystačím bez Boha alebo ho neprijmem, dokonca zavrhnem, ma pozbavuje síl a milostí, ktoré sú potrebné k spáse duše. Keď veríme, že naša vlasť je v nebesiach, je našou povinnosťou počúvať Ducha pravdy a plniť všetko, čo nám prikazuje.

V mnohých kostoloch nám to pripomína i výzdoba, ako napríklad trojuholník a v ňom symboly oko, kríž a holubica. Prijímame učenie Cirkvi, že Boh Otec, ktorý stvoril svet, všetko vidí. Je správne, že sa chránime každého hriechu a iného zla. Hlásime sa k učeniu Ježiša Krista, ktorý nás vykúpil a spasil, a upevňujeme sa v jeho milosrdenstve. A holubicu prijímame ako prejav Božej lásky. Ak v nej vytrváme, získame večný život.
Duch Svätý, ktorého nazývame Láskou, obohacuje nás mnohými darmi.
U nás máme zvyk v dnešnú nedeľu dávať do kostola brezu. Breza má mnoho lístkov, ktoré aj pri najmenšom vánku sa pohybujú. A my si pri pohľade na ňu uvedomujeme, ako nás Duch Svätý obohacuje mnohými darmi.
Je správne, že dnes sa vraciame v myšlienkach k svojej birmovke. Prosíme o dary, ktoré sme snáď nedocenili. Prosíme aj za svoje birmovné deti.
Je správne, že prosíme nielen o dar múdrosti a rozumu, ale aj o dar rady, sily, umenia, nábožnosti, bázne Božej nielen pre seba, svojich drahých, ale i tých, čo riadia národy, čo spravujú ľudí, čo rozhodujú o nás, o našom šťastí, zdraví…

Hovoriť o Duchu Svätom nie je potom ťažké, pretože keď s ním denne spolupracujeme, prosíme, počúvame vo svojom svedomí, i cez veci, udalosti či ľudí. Áno, je správne, že nechceme Ducha Svätého urážať žiadnym vedomým a dobrovoľným hriechom.

Amen.