Narodenie Pána - polnočná sv. omša

Vianoce nás zaväzujú opätovaniu lásky Bohu, blížnym i k sebe samým.

Len raz v roku sa stretávame v kostoloch o polnoci. Ak by sme mali túto noc charakterizovať čím je výnimočná v dejinách ľudstva, čo nám dnes „ľuďom dobrej vôle“ pripomína, všetci by sme povedali: „Táto noc je nocou «Lásky».
Všetci túžime po láske. Milovať, byť milovaný. Čo dokáže láska, nedokáže nič iné. Láska k najbližším nás priviedla domov na niekoľko dní. Štedrovečerný stôl, obdarovanie najdrahších je prejav lásky. Priania, žičenia, pozdravy, podania rúk sú prejavom našej lásky. Máme až pocit, že svet je iný a túžime, aby sa zastavil čas.

Nič z toho čo prežívame, čo nás priviedlo aj sem v polnočnú hodinu, by nebolo, keby sa nebol narodil Kristus Pán. V plnosti čias, keď Boh sám sa rozhodol prísť na svet. Boh, ktorý je Láska, sa narodil v Betleheme z Márie Panny.

V túto noc si pripomíname slová z evanjelia sv. Lukáša o znamení lásky, zmysle nášho života, nádeji a koreni viery. Anjelove slová sú nám známe: „Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2,12).

Táto noc nám pripomína, že sa naplnili proroctvá o Mesiášovi. Storočia pred narodením Dieťaťa Ježiš v Betleheme proroci pripravovali ľudí na chvíľu, kedy sa naplní prísľub Boha daný prarodičom, že Dieťa sa narodí z Panny, a ono vykúpi spod hriechu všetkých ľudí. Boh príde osobne v prirodzenosti človeka medzi svoje deti, ktoré stvoril, aby im prejavil svoju lásku. Spravodlivý Boh musí trestať za hriech svoje vrcholné dielo stvorené na svoj obraz, svoju podobu – človeka. Boh nie je len spravodlivý, ale náš Boh je aj Láska. Sv. Pavol v liste Korinťanom v závere hymnu na lásku hovorí o láske: „A teraz ostáva viera, nádej a láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“ (1 Kor 13,13). V túto noc si pripomíname Boha, ktorý je Láska. Boh Otec dal súhlas svojmu jednorodenému Synovi, aby svet presvedčil o láske, ktorá nemá v dejinách obdoby. O tejto láske Boha k nám sa môžeme stále presviedčať, keď skrze Ducha Svätého sme povzbudzovaní, vedení, usmerňovaní aj my, že sa máme navzájom medzi sebou milovať. Život bez lásky je možný, ale taký život je peklom, pretože jedine diabol nemôže a nechce milovať.

Táto noc narodenia Božieho Syna Ježiša Krista, ktorú si rok čo rok pripomíname, má zmysel jedine v spojení s láskou. Nestačí len veriť v Boha, ale musíme ho aj milovať. Diabol tiež verí, vie, že Boh existuje, ale nie je schopný milovať. Aspoň počas tejto noci utíchnu, mali by utíchnuť zbrane. Boh prišiel na svet, aby si človek našiel cestu k Bohu. Boh stvoril človeka pre seba. Sv. Augustín má pravdu, keď volá: „Nespokojné je moje srdce, Bože, kým nespočinie v tebe.“
Božie narodenie nám pripomína vrátiť sa k pravej láske.
Jedine z Boha sa dá načerpať láska, ktorá je trpezlivá, dobrotivá, ktorá nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé.
Jedine z Boha sa dá načerpať láska, ktorá sa neteší z neprávosti, ale raduje sa z pravdy, ktorá všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.
V túto noc si pripomíname narodenie Božieho Syna, ktorý je večný. Ktorý bol skôr, ako sa narodil. Ježiš Kristus, Boží Syn, je od večnosti u Otca s Duchom Svätým. Ježiš nám dal prísľub, že ide nám pripraviť miesto. Všetkých chce mať po celú večnosť pri svojom a našom Otcovi.
Táto noc nám pripomína, že Boh, ktorý je Láska, nikdy nezanikne. „Proroctvá prestanú, jazyky zaniknú, poznanie pominie, ale nie Boh, ktorého narodenie si v túto noc pripomíname. Aj v túto noc poznávame pravú Lásku Boha len čiastočne. Sme ako deti, ale máme sa raz stať dospelými. Boh si praje, aby sme si v túto noc uvedomili, čo spôsobuje hriech, zanechali každý hriech a osvojili si život lásky.
Prosme o pravú lásku. Vyprosujeme si všetci bez rozdielu od Dieťaťa Ježiša lásku. Kto cíti, že mu chýba láska, nech si pýta, prosí od Ježiša ešte viac a nech sa nebojí rozdávať viac lásky. Boh tým, ktorí sú štedrí, praje láske, požehnáva a dáva mieru natrasenú, pretekajúcu.

Svet od nás právom čaká lásku. Neopätovať lásku je veľký nevďak.
Keď prišiel Boh na svet, ľudia nemali pre neho miesta. Preto Mária porodila Božieho Syna v maštaľke a uložila do jasieľ.
Myslíme si, že máme dostatok lásky k Bohu, k blížnym, k sebe?

Na železničnej stanici na Božie narodenie našli železničiari mŕtveho chlapčeka. Až vtedy si uvedomilo okolie, čo asi v srdci chlapec prežíval. Pred necelým rokom mu zomrela matka. Otca nepoznal, pretože skôr ako sa narodil, opustil ich: jeho i mamu. Krstní rodičia si uvedomili, že nestačilo len to, čo bolo nutné, viac ich srdce zamestnávalo to, čo zdedili a patrilo ich krstnému, ako im. Železničiar si spomenul, že v noci sa ho chlapec pýtal, kedy ide vlak do neba a on mu odvrhol, aby dal pokoj, pretože musel túto noc ísť do služby. Len podľa stôp sa domnievajú, že v tú noc bol ešte chlapec na cintoríne pri hrobe matky. Len fantázia niektorých rozšírila posledné slová, ktoré mal povedať: „Mamička, bez teba mi je veľmi smutno, zober si ma k sebe do neba, k Ježiškovi.“ Jedno je isté, že keď ho ráno odvážala sanitka do nemocnice, chlapec bol podchladený. Neprebral sa.
Ježiš tejto noci si praje, aby sme si navzájom prejavili lásku. A nielen v túto noc, počas týchto sviatkov, ale už odteraz stále a často. Dieťa Ježiš nás miluje. Všetci prijímame jeho lásku. A všetci chceme plniť jeho príkaz lásky.

Prajem a vyprosujem vám v túto svätú noc Božieho narodenia pravú lásku, veľa lásky navzájom, silu vytrvať v láske, mať nádej, že v láske dokážeme všetko. Zvlášť v láske myslíme na neprítomných, chorých, vzdialených ďaleko od nás a najmä deti.

Amen.