Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Vykročme do nového roka s menami na perách: Ježiš, Mária, Jozef.

V dnešný deň viac ako po iné dni si podávame ruky a pritom si prajeme jeden druhému to, čo si najviac ceníme, po čom túžime, čo si prajeme: zdravie, úspechy, šťastie, radosť, ale aj pokoj. Tak je to správne i pekné, veď prežívame prvý deň nového občianskeho roka. Od roku 1989 na podnet pápeža Pavla VI. tento deň slávime aj ako deň pokoja vo svete. V Cirkvi prvý deň občianskeho roka slávime Bohorodičku Pannu Máriu. Všetci niekde vo svojom vnútri túžime po hodnotách, ktoré nemôže moľ zožrať, hrdza zničiť alebo zlodej ukradnúť. Alebo túžime čo najviac predĺžiť aj na začiatok nového roka všetko, čím nás obdarovali sviatky Narodenia Pána Ježiša.

Evanjelista sv. Lukáš nám pripomína, čo urobili pastieri, keď im bolo oznámené, že sa narodil Mesiáš: „... poponáhľali sa do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ (Lk 2,16) a zároveň nám pripomína, čo by sme mali my dnes podniknúť.

Mená Ježiša, Márie a Jozefa by mali patriť medzi často vypovedané slová v tomto novom roku. Nie však nadarmo, v hneve, zlosti, kliatí či nadávaní, ale s úctou, láskou vo viere a dôvere.
Každý človek dostáva pri svojom narodení meno, ktoré pre každého niečo znamená, ale ktoré aj iní rešpektujú, keď nám chcú niečo povedať. Meno sme si sami nedali, ale dali nám ho do vienka iní z určitých pohnútok a je našou povinnosťou za týmto menom vybudovať hodnoty charakteru.
Evanjelium nám pripomína, že Ježišovi pri obriezke „dali meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.“ (Lk 2,21) Sv. Pavol v liste Filipanom o mene Ježiš zdôrazňuje: „Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno.“ (Flp 2,9-10)
Meno Ježiš má svoje opodstatnené miesto nielen v dejinách spásy, ale v celých dejinách ľudstva. Stačí si dnes pripomenúť náš letopočet, odkedy sa začali písať nové dejiny ľudstva. Mnohé národy majú rôzne počítania rokov odvedené od rôznych udalostí a v rôznych obdobiach roka majú svoje začiatky rokov. Rimania počítajú roky od založenia mesta Rím a začiatok roka mali prvého marca. Mohamedáni od vystúpenia proroka Mohameda a začiatok roka majú vo februári. Židia od stvorenia sveta a začiatok roka je medzi septembrom a októbrom. Koptom začína rok septembrom, budhistom začína aprílom, Arménom v polovici januára.
Astronomický rok začína dnes, hoci nie priamo o polnoci, pretože trvá 365 dní, 48 minút a 46 sekúnd. Tak poznáme priestupné roky.
Veríme, že svet – makrokozmos nie je vec náhody. Aj keď sa rôznia názory o jeho začiatku, kedy a ako začal, veríme a vyznávame, že všetko čo je, je dielo Boha Stvoriteľa. S menom Ježiš je spojené nielen Kristovo poslanie, ale v tom mene je obsiahnutý zmysel i obsah jeho narodenia, života i smrti. Ježiš je Spasiteľ a Vykupiteľ človeka po upadnutí do hriechu.
Preto pri mene Ježiš vyslovujeme aj meno Márie a Jozefa. Ježiš sa počal z Ducha Svätého v lone ženy menom Mária, po jej vedomom a slobodnom súhlase, keď jej to oznámil anjel, ale ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. Márii dávame prívlastok Bohorodička. Porodila Boha v ľudskom tele. Ježiš nikdy neprestal byť aj ako človek Boh. Jozef nie je prirodzeným otcom Ježiša, len jeho pestúnom, hoci ho mnohí za otca pokladali.

Tri mená, tri historické Osoby, ktoré sa stali pre nás veriacich najviac a najčastejšie vyslovovanými. K nim sa nielen obraciame s prosbami, odprosením, vďakou, ale v spojení s nimi môžeme začať i končiť svoje práce, povinnosti… Nový rok nemôžeme ani lepšie začať, ako vzývajúc mená Ježiša, Márie a Jozefa. Tieto mená majú pre nás nielen tajomnú moc, ale dejiny Cirkvi hovoria o mnohých, ktorí nadchnutí Ježišovým menom, ale aj menami Márie a Jozefa vykonali hrdinské činy. S Ježišovým menom na perách aj dnes mnohí nielen trpia, ale prekonávajú všetky možné ťažkosti, problémy, väzenia… Ježišovo meno aj nám dá sily v tomto novom roku. Je potrebné osvojiť si radu sv. Pavla: „Všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša.“ (Kol 3,17)

O Helene Keler sa mnoho popísalo. Keď mala pol roka, stratila zrak i sluch. Jediným spôsobom komunikácie s ňou bola jej dlaň a dotyk. Po ťažkých začiatkoch sa naučila slepecké písmo. Vďaka nemu mohla čítať a vyjadrovať svoje zmýšľanie.
Ktosi jej raz položil otázku: „Keby vám niekto sľúbil, že vám splní len jedno vaše želanie, o čo by ste prosila?“ Ľudia, ktorí to počuli, boli presvedčení, že si bude žiadať vidieť a hovoriť. Helena však odpovedala ináč: „Prosila by som si, aby bol na svete pokoj!“

Táto žena pri všetkých svojich ťažkostiach v živote pochopila hodnotu pokoja. Pokoj je dar, ktorý si váži a cení kultúrny svet, o ktorý prosí Cirkev nielen v prvý deň každého nového roka. S menami Ježiša, Márie a Jozefa sú predsa spojené slová: „Pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14), a rovnako s menom Ježiš sú spojené slová: „Pokoj vám!“ (Jn 20,19)

V novom roku si uvedomujeme, že Boh nám chce nielen prisľúbiť skrze Ježiša, Máriu a Jozefa dary, ale darmi aj naplniť. Je správne, že tieto mená často vyslovujeme. Keď kňaz žehná svojich drahých, napĺňa ich Božími darmi. Je na každom z nás, aby skrze tieto mená bolo medzi nami viac pokoja a milostí, ktoré môžu obohatiť svet i nás. Je správne, aby sme svojím životom, úctou k svojmu menu žili vôľu Božiu. Pamätajme na slová, ktoré povedal Ježiš pri návrate sedemdesiatich dvoch: „No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“ (Lk 10,20)

O tom sa presvedčil aj cisár Napoleon, ktorý sa podpisoval jediným písmenom „A“. Keď sa ho pýtali, prečo sa nepodpisuje celým menom, odpovedal: „Stačí jedno písmeno, veď vo Francúzsku označuje iba jedno meno – Napoleon.“ A predsa tento politik a vojak bol porazený, uväznený a ukončil svoj život na ostrove sv. Heleny. Po jeho smrti ho písmeno „A“ už neoznačuje. Spomína ho jedine história.

Meno Ježiša a s ním úzko spojené mená Márie a Jozefa sú stále časové a budú až do konca čias.

Sv. Terezka, učiteľka Cirkvi, kráčala s otcom ako malé dievča za tmavej noci. Otec ju musel pevne držať za ruku, pretože nepozerala pod nohy, ale len na hviezdy, z ktorých si vytvorila začiatočné písmeno svojho mena.

Nech aj naše oči v tomto novom roku sú upreté na Ježiša, Máriu a Jozefa a dajme sa viesť Cirkvou, aby sme si boli istí, že naša vlasť je v nebesiach.

Keď si dnes ešte s niekým podáme ruku a budeme mu žičiť do nového roka, nech naše slová sa stanú realitou. Náš život, naše meno nech je tak pre nás, ale aj pre iných obohatením. Náš pokoj duše nech je kvasom, soľou a svetlom. Meno Ježiša, nášho brata a Boha, Bohorodičky Panny Márie a sv. Jozefa pestúna nech nás sprevádzajú po celý rok.

Amen.