Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Staňme sa nástrojom Ducha Svätého.

Bratia a sestry! Život človeka žijúceho v dnešnom svete je charakterizovaný neustálym zhonom, ustavičnou prácou, neustálym naháňaním sa... V dnešný sviatok je nám ponúknutá možnosť trochu si od toho zhonu oddýchnuť. Asi každý z nás vie, ako vyzeral čas, čím bol naplnený, kým sme sa zhromaždili v našom chráme. Navariť, vyžehliť oblečenie, aby pekne vyzeralo, keď v ňom pôjdeme na svätú omšu a rýchlo do kostola, aby sme to stihli. Ale položme si otázku: Našli sme si čas vnútorne sa na slávenie dnešného sviatku pripraviť?

Dnešná slávnosť sústreďuje svoju pozornosť na Matku Božiu, ženu, ktorá žila skrytým rozjímavým životom a všetky slová a udalosti Božieho plánu spásy zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich (porov. Lk 2,19).

V evanjeliu sme okrem zvestovania radostného posolstva o narodení Mesiáša anjelmi pastierom a následnej poklony pastierov v betlehemskej maštali narodenému Kristovi, počuli aj o postoji Panny Márie, kedy ona všetky tieto slová zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich. Prečo tento postoj?
V Lukášovom evanjeliu nájdeme tri miesta, na ktorých je Panna Mária vykreslená ako rozjímajúca žena. Pri zvestovaní rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Pri návšteve pastierov, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, a napokon pri nájdení Ježiša v chráme ,,zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci”. Prečo evanjelista Lukáš použil výraz ,,zachovávala v srdci”? Srdce v biblickom zmysle je stredobodom duchovného života človeka. Stretávajú sa v ňom všetky mohutnosti človeka. Duch, rozum, vôľa a pocity. V srdci sa Boh dáva poznať a v srdci človek uvažuje o Bohu a jeho veciach. Uvažovať nad vecami v srdci znamená hĺbať nad nimi, skúmať ich význam, vidieť v akom sú vzájomnom vzťahu, objaviť všetky ich dôsledky. Uvažovať nad vecami v srdci znamená žiť vnútorným životom, sústavne využívať a zdokonaľovať svoju vnútornú schopnosť napredovať v múdrosti.
Panna Mária poznala slová Starého zákona, kde sa taktiež hovorí, že šťastný je človek, ktorý rozjíma o zákone Pánovom dňom i nocou. Toto rozjímanie o Božom slove prinášalo hlboký zmysel jej životu, o čo sa podelila aj s ostatnými v zmysle bohatstva jej vnútorného života, ktoré každý okolo nej pociťoval. Bol to život, ktorý sa vyznačoval modlitbou a prácou. Bola si vedomá, že v budúcnosti príde deň, kedy sa pochopí všetko, čo sa zdalo v danej chvíli nejasné a ona všetko to, čo zachovávala vo svojom srdci, odovzdá rodiacej sa Cirkvi.

Drahí veriaci, nielen Matka Božia, ako sme počuli, ale aj božský Spasiteľ, hoci Boh, i on poznal a žil tichým a rozjímavým životom. Či si môžeme tohto nevšimnúť? Všetci dobre vieme, ako vypadajú naše všedné a niekedy i sviatočné dni. Ľudové príslovie hovorí: „Komu sa nelení, tomu sa zelení“. Vieme, že je to pravda. Život, povolanie i zodpovednosť nás o tom dennodenne presviedčajú. Keď sa nebudeme poriadne obracať, nemáme možnosť dôstojne prežiť svoj život a pripraviť podmienky pre život našim potomkom. Táto, dnes tak k životu každého jedného z nás patriaca skutočnosť, však nevypĺňa celý rozmer nášho života. Je pravdou, že naše, každému vlastné povolanie, vyžaduje od nás veľa síl a dá poriadne zabrať. Ale je taktiež pravdou, že ak v rozmere nášho života bude chýbať protipól každodenného pracovného nasadenia, ktorým je oddych, čas ticha pre seba, blížneho a Boha, zaplatíme tomuto, do času náhleniu, privysokú daň, pri odpočítaní ktorej nám už veľa pre lístok na ten pomyselný rýchlik do neba neostane.
Bratia a sestry. Čo nám chce vlastne dnešné evanjelium povedať? Je v ňom obsiahnutých viacero skutočností, z ktorých pre náš život nie je ani jedna väčšia či menšia. Však pre naše unavené telo a ducha je darom príklad života Panny Márie. Benediktínske heslo hovorí: ,,Ora et labora!“, Je to stará latinská formulka, ktorá v slovenčine znamená: ,,Modli sa a pracuj!“ Múdrosť vyslovená v Starom zákone.
V Novom zákone potvrdená a múdrymi ľuďmi, našimi bratmi a sestrami, už pred storočiami pochopená. Múdrosť, ktorá robila, robí a vždy bude robiť človeka schopným prácou posväcovať tento svet a modlitbou pracovať na spáse duše svojej vlastnej i duší našich blížnych. Panna Mária práve v duchu týchto slov viedla svoj život skrytosti. V tomto rozmere svojho života plnila Božiu vôľu, veľký Boží plán spásy, ku ktorému Boh pozýva aj nás. Pozvanie k Božiemu plánu spásy je pozvaním k životu na slávu Boha Otca pre povzbudenie a spásu duší našich i našich bratov a sestier. Takýto zmysluplný život je však možný iba vtedy, keď pracovnú, pre život potrebnú stránku, budeme múdro spájať s chvíľami ticha, rozjímania nad naším poslaním v živote, nad postojom k Bohu, blížnym, k sebe samým. Som presvedčený, že všetci cítime, ako nás životný štýl bez chvíľ tohoto pokojného uvažovania, oddychu pre telo i dušu vyčerpáva, kedy sa nám vo chvíľach ťažkých či menej ťažkých stráca niekedy i zmysel nášho telesného namáhania. A tu stačí tak málo. A práve z toho mála vyvstáva veľký zmysel nášho života. Zmysel, ktorý naplnil život Panny Márie, ktorý naplnil život starozákonného ľudu, život kresťanov od počiatku Cirkvi a dokáže naplniť aj život každého jedného z nás. Zmysel pre život, v ktorom sa navzájom prelínajú modlitba a práca. Iba tak môžeme plnohodnotne naplniť svoj život. A plnohodnotne naplniť život znamená prežiť ho na oslavu Boha a na spásu našu i našich blízkych. Niekedy nás ruch povinností, práce i zábavy oberá o možnosť dať takýto zmysel tomu nášmu životu, ku ktorému sme od začiatku povolaní. A to každý jeden z nás. Iste i zábava i práca aj povinnosti napĺňajú náš život a aj nám slúžia, no k celkovej harmónii, ku pokojnému prežívaniu našej existencie bezpochyby patrí aj modlitba a rozjímanie.
Niekto by si azda pomyslel: Rozdelím si čas, kedy sa budem venovať práci, kedy zábave, kedy rodine a kedy modlitbe. Avšak nie o to ide. Nie si rozkúskovať deň a stať sa otrokmi nami naordinovaných časových úsekov. Presvätá Panna viedla rozjímavý život, čo znamená, že vo všetkom, čo robila, videla dar pre Boha i blížnych. Takáto práca sa stávala modlitbou a túto modlitbu upevňovala ešte osobným, modlitbou naplnením vnútorným životom. Myslela na Božiu prítomnosť v každej situácii. Vnútorný život sa odráža aj navonok a stáva sa takto nepretržitou modlitbou. Toto je dôležité aj pre nás. Prijať modlitbu do nášho života ako čokoľvek iné, čím svoj život vypĺňame.

Starý príbeh hovorí o starom majstrovi a jeho žiakovi Haikelovi. Majster sa pozeral z okna na námestie. Zbadal Haikela, jedného zo svojich žiakov, ako sa niekam ponáhľa. Zavolal naňho a pozval ho hore k sebe.
– Haikel, videl si dnes ráno nebo?
– Nie, majster.
– A videl si ulicu, Haikel? Videl si ju dnes ráno?
– Áno, majster.
– A vidíš ju aj teraz?
– Áno, majster, vidím.
– Povedz mi, čo vidíš?
– Ľudí, kone, vozíky, kupcov, ako rozhadzujú rukami, dedinčanov, ako sa zohrievajú, mužov a ženy, ako chodia sem a tam.
– Haikel, Haikel, – pokarhal ho dobromyseľne majster, – za 50 rokov i za 100 rokov tu bude stále táto ulica a stále tu bude takýto trh. Povozy zase privezú kupcov, ktorí budú predávať a nakupovať kone. Ale nebudem tu ani ja, ani ty. A tak sa ťa pýtam, Haikel, prečo bežíš, že nemáš ani toľko času, aby si sa pozrel na nebo?

Bratia a sestry, nebuďme ako Haikel a pozrime sa občas na nebo, zrkadlo, v ktorom uvidíme seba samých, blížnych i Boha, zmysel nášho každodenného namáhania. Život modlitby a práce, to je život, ktorým Panna Mária žila a ku ktorému povzbudzuje aj nás. Prajem na začiatku nového roku sebe i vám, aby sme spoločne zakúsili radosť z takéhoto života, života v duchu hesla: Ora et labora – modli sa a pracuj.

Amen.