Desiata nedeľa "cez rok"

Povzbudenie k prekonávaniu našich pokleskov skrz pestovanie čnosti.

AI
Verím, že každý z nás sa niekedy cíti ako matka vdova z dnešného evanjelia. Je to obdobie, keď sa nám nič nechce, každý nám lezie „hore krkom“, sme zúfalý a cítime sa slabý či opustený. Hľadáme možno pomoc, ale ona neprichádza. Na jednej strane chceme ostať samy, no na druhej hľadáme niekoho, kto by bol práve pri nás. Práve vtedy sa zvlášť zamýšľame samy nad sebou, nad tým, čo sme urobili. Občas vyčítame aj Bohu, prečo dopustil to, čo sa nám práve stalo. Či sme si to zaslúžili a čo bude ďalej. Verím, že keď to prekonáme, cítime sa silnejší a žiary z nás radosť, že už to je preč.

KE
Ježiš v evanjeliu hovorí mládencovi: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Všetci potom velebili Boha a hovorili: „Boh navštívil svoj ľud“ (Lk 7, 14.16).

DI
Pán Ježiš kráča spolu so svojimi učeníkmi do mesta Naim. Keď práve spolu vstupujú do mesta, Ježiš uvidí vdovu, ktorá práve ide pochovať svojho jediného syna. Je zrejmé, že stalo sa niečo tragické, lebo ju sprevádzal veľký zástup ľudí. Ježišovi jej prišlo ľúto a povedal je: „Neplač!“ Ona sa možno zadivene pozrela naň a v duchu si povedala: „Čo ty môžeš vedieť ako sa cítim, alebo čo sa mi stalo? Prečo sa do mňa tak staráš, veď nevieš ani kto som a čo robím.“ Ježiš ako Boh veľmi dobre vedel, čo sa jej stalo. Povzbudzuje ju a vzkriesi jej syna. Ukazuje jej a tiež ostatným ľuďom, že on je Mesiáš a Boh, ktorý je Pánom nad životom a smrťou.

PAR
Skúsme teraz preniesť túto udalosť do nášho duchovného života. Hriech robí presne to isté v nás, ako keď sa cítime tak mizerne. No na rozdiel od nepríjemnej udalosti, hriech nie vždy odzrkadlí našu náladu. Je to o to ťažšie ho rozoznať a priznať si, že sme vzdialený od Boha. Sme vzdialený od jeho lásky, lebo dávame prednosť zlu alebo sebaláske. V duchovnom živote strácame milosť posväcujúcu, vtedy keď upadneme do hriechu. Sme mŕtvy ako mládenec z evanjelia. Boh nás všetkých obdaroval slobodnou vôľou. Tým sa mu podobáme, lebo nik iný nemá také privilégium v slobodnej voľbe. Tak ako Boh slobodne sa rozhodol stvoriť svet a slobodne v láske ho stále udržuje, tak my môžeme slobodne milovať svojho Tvorcu a preukazovať lásku jemu a všetkému stvoreniu. Sám Pán Ježiš povedal: „Milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého; to je zákon i proroci. Väčšieho prikázania ako tohto niet“ (Mt 12,37–40). Áno, láska je hybnou silou v živote človeka. Tou láskou sa podobáme Bohu, lebo ako sv. Ján hovorí: „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Kto nechce žiť v láske vždy a pre každého človeka, ten, môžeme povedať, nechce sa podobať Bohu a svojou slobodnou vôľou si volí zatratenie.
Položme si otázku: „Čo máme urobiť, keď zhrešíme?“ Verím, že každý jeden z nás si povedal: „Oľutovať hriechy a vyspovedať sa.“ Presne tak sme sa to učili už v základnej škole na náboženstve. A to je pravda. Zdá sa to tak jednoduché, ale nie vždy sa nám to tak chce. Niekedy sa vyhovárame samy pred sebou, že to má ešte čas. Stačí na Veľkú noc či Vianoce, alebo príde prvý piatok a pôjdem na spoveď. Čakáme a život ide ďalej. Hriech sa nás akoby „nedotkol“. Zvykli sme si takto žiť, veď aj tak sa nám to stane znovu. Prečo potom chodiť často na svätú spoveď? Milovaní, Boh nás nekonečne miluje a svoju lásku nám dokázal tým, že jeho vlastný Syn, On sám, zomrel za všetky naše hriechy. Prekonal smrť, tým že vstal z mŕtvych, a tak nám daroval večný život. Máme večný život, aj vtedy keď zhrešíme. Boh od nás „iba“ chce, aby sme tie všetky naše hriechy, nedostatky, poklesky oľutovali. Pozná nás veľmi dobre, vie že sme náchylný padnúť, že nás „tlačí“ naša sebaláska, pýcha. Snažme sa preto prekonať seba samého, slobodne si vždy voliť dobro, pravdu a spravodlivosť. Niekedy si povieme: „Veď aj tak, ten Boh o nás nemá záujem.“ Podobne ako v dnešnom evanjeliu Ježiš sám sa zastavil pri neznámej vdove a povzbudil ju. Mal o ňu záujem. Boh aj teraz má o nás záujem. Posiela nám počas dňa rôzne udalosti či ľudí, ktorí nás oslovia, aby sme zanechali hriech. Stále ma o nás záujem, aby sme získali večné šťastie pre seba. Záleží od nás, či budeme počuť tento Boží hlas a prijmeme jeho povzbudenia. Nezabúdajme, že on vždy nám necháva našu slobodnú voľbu vybrať si dobro alebo zlo.

MY
Nie je jednoduché vyhýbať sa hriechu, ale dá sa to. Príkladom nám môžu byť svätí, ktorí žili tu pred nami a dokázali to. Teraz sú už v nebi, kde žijú vo večnom šťastí.

Sv. Augutín ako dobre vieme, žil hýrivým spôsobom, pred svojim obráteným. Hľadal naplnenia života v štúdiu, hrách, jednoducho povedané v roztopašiach a v hriechu. Takýto život ho však nenaplňoval. Zmysel života nakoniec našiel v Bohu. Ako sám hovorí: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Pane.“ Keď našiel Boha a rozhodol sa žiť v láske s Bohom a strániť sa hriechu povedal: „Miluj a rob, čo chceš.“
Podobné slová povedal svätý Pavol, že „najväčším meradlom našich skutkov má byť láska.“ Pravá láska, ktorá spočíva v obete, v prekonávaní seba samých. Najlepšie ako nebyť chorý je prevencia proti chorobe.

Podobne aj my ak nechceme upadnúť do hriechu, tak treba „pestovať prevenciu“. Pán Ježiš hovorí: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia“ (Mt 26,41). Modlitba je základom našej prevencie proti hriechu. Tiež v dennom živote je potrebné, aby sme pestovali čnosti. Čnosť je stála ochota vôle konať dobro. Vôľu si takto môžeme „vypestovať“, tým že budeme pravidelne cvičiť sa v konaní dobra. Takto navykneme si konať dobro a Božia milosť nám v tom iste pomôže. Naša slobodná vôľa bude mať o to ľahšie si vybrať dobro, keď to budeme robiť pravidelne.

ADE
Skúsme preto dnes a počas celého týždňa, bratia a sestry, zamyslieť sa samy nad sebou, svojim životom, a zvoliť si jednu čnosť, ktorú by som chcel nadobudnúť a ktorej neresti by som sa chcel počas tohto týždňa zriecť. Iste, zriekanie sa neresti a nadobúdanie čnosti bude trvať viac ako len jeden týždeň, ale keď začneme už dnes, budeme mať o to menej času, ako keby sme začali zajtra či pozajtra. Nech nám v tom pomáha aj dnešná svätá omša, aby sme získali potrebné milosti k životu s Bohom.

Amen.