Desiata nedeľa "cez rok"

Kto verí Kristovi, má neotrasiteľný vzor.

AI
Komu najviac v živote veríme? Kto je náš vzor? Na tieto otázky nám dáva odpoveď dnešné Evanjelium, ktoré sme pred chvíľou počuli. Odpovedá:

KE
„Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud“ (Lk 7,16).

DI
Teraz si ho môžeme priblížiť. Ide tu o zázrak vzkriesenia Naimského mládenca, ktorý uvádza iba evanjelista Lukáš. V predchádzajúcich veršoch opisuje Lukáš uzdravenie stotníkovho sluhu, ktoré sa odohráva v Kafarnaume. Tam Ježiš povedal zástupom, čo ho sprevádzali, že takú vieru nenašiel ani v Izraeli. A zástup rástol a čím viac Ježišovi dôveroval. Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Bolo to malé mestečko juhovýchodne od Nazareta, blízko vrchu Tábor. Na ceste ho opäť sprevádzali jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Ježiš bol na čele sprievodu. Tento sprievod je sprievodom ľudí, ktorí počúvajú živé slová Vykupiteľa. Uverili mu, že im môže dať niečo lepšie, ako mali doteraz, že im môže dať nový život. Druhý sprievod, ktorý stretli pri mestskej bráne, je sprievod smrti, smútku a beznádeje. Niet iného východiska, ako mŕtveho mládenca pochovať. A určite mi dáte za pravdu, že pochovať mladého človeka, navyše ak je to jediný syn vdovy, je naozaj veľmi, veľmi smutné. Podľa židovských obyčajov bolo telo chlapca zabalené do plátna. Niesli ho na nosidlách. Pri takýchto príležitostiach bolo zvykom, že si najali tzv. plačky, ktoré hlasito nariekali a upútavali pozornosť. Od okoloidúcich sa očakávalo, že sa k pohrebnému sprievodu pripoja. Do tejto situácie prichádza Ježiš. Keď uvidel vdovu, prišlo mu jej ľúto. Lukáš tu použil sloveso, ktoré zodpovedá hebrejskému slovu «raham», ktoré sa viackrát používa v Starom zákone a označuje silné dojatie, ktoré zachvacuje človeka veľmi hlboko v jeho vnútri. A tu si môžeme všimnúť jeden z mála prípadov, kedy Ježiš nevyžaduje vieru matky a vzkriesi jej syna. No najprv totiž chcel Ježiš ľuďom dokázať, že smrti rozumie, že pre neho smrť nie je problémom, že on je Pánom smrti. Preto pred zástupmi ľudí vzkriesil naimského mládenca a vrátil ho živého matke, vzkriesil Jairovu dcéru na smrteľnej posteli, ktorá práve zomrela, a vzkriesil svojho priateľa Lazára, ktorý bol už štyri dni pochovaný. Keď ľudia videli, že Ježiš je pánom smrti, zvolali: Veľký prorok povstal medzi nami, Boh navštívil svoj ľud – a bolo im jasné, že sa v ťažkej otázke môžu naňho spoľahnúť.

PAR
A tak aj my sa dnes bezpečne spoliehame v otázke smrti na veľkého proroka a Boha, Ježiša Krista. On nás svojím slovom ubezpečil, že smrť nie je koniec, nie je hrob, nie je jama, ale že smrť je brána, ktorou vkročíme do nového, večného života. Veď On sám o sebe hovorí: Bránou pôrodu prešiel z večnej slávy do nášho ľudského života a potom bránou smrti prešiel do večnej slávy Nebeského Otca. Hovorí: „Ja som brána k ovciam, kto vojde cezo mňa, bude spasený.“ A každý človek, ktorý sa s Ním spojí vierou, takisto prejde bránou smrti do slávy Nebeského Otca. Hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrel, bude žiť a nik nezomrie naveky, kto žije a verí vo mňa.“ Na prvý pohľad sa možno človek tomu vzoprie a povie: „Či môže existovať dajaký iný krajší život ako tento tu na svete?“ No keď si však uvedomíme, že ten, kto nás o tom ubezpečuje je veľký prorok a Boh, ktorý všetko vie a ktorý je „cesta, pravda a život“ sám, potom sa celým srdcom môžeme spoľahnúť na jeho slovo a v tej chvíli nám ani rakva ani veniec nemôže narušiť pokoj srdca, v tej chvíli už nevidíme vo smrti nijaký otáznik, ale iba bránu, a to ťažkú ale zároveň i nádhernú, pretože ňou vkročíme do večnej lásky nebeského Otca, ktorú nám pripravil, a z ktorej sa nikdy nikomu nezachce vrátiť späť.

MY
Čo to znamená drahí bratia a sestry pre nás? Čo nám chce dnes Ježiš týmto podobenstvom povedať? Chce nám povedať, že sme kresťania, Kristovými pokračovateľmi na tejto zemi. Preto Boh každého jedného z nás obdaril mnohými darmi a schopnosťami, aby mohol v dnešnom svete prejaviť milosrdenstvo a svoju lásku. Nebuďme ľahostajní, keď vidíme utrpenie, chudobu, núdzu, opustenosť, bolesť, chorobu našich blížnych. Práve cez naše postoje, slová a skutky chce Ježiš mnohým naším blížnym vrátiť pokoj, radosť, lásku, utierať slzy, pomôcť našimi rukami, povzbudzovať či slovom alebo príkladom, On chce byť našim srdcom, našimi rukami v tomto svete. Jeho milosrdenstvo má mnohé podoby... Ale zamyslime sa, koľkí z nás sú dnes „duchovne mŕtvi“ a vôbec im to nevadí...Ležia v pohodlí, túžia po pôžitkoch, nevedia si predstaviť, že sa niečoho „musia“ zriekať....Každý jeden z nás si musí uvedomiť, že Ježiš nám prichádza v ústrety, zastavuje sa pri nás a chce nám pomôcť a práve cez nás chce pretvárať svet, lebo: „Tam, kde je Ježiš, nič nie je úplne mŕtve.“ Ak Ježiša prijmem najprv ja – vytvorím si s Ním osobný vzťah a „priateľstvo“, potom budem schopný šíriť medzi mojimi blížnymi opravdivú lásku a tak sa bude vytvárať i priateľstvo s ľuďmi. A ak budeme mať takých priateľov, budeme šťastní. Tak vidíme, že poslanie Pána Ježiša bolo naozaj to, aby oživil naše spojenie s Bohom, aby otváral naše oči, uši, srdce pre prijatie jeho dobrej zvesti, aby sme mohli žiť. Tak ako žila s Kristom a pevne mu verila bývalá spolužiačka môjho priateľa:

Môj priateľ, úspešný mladý muž, sa dozvedel, že jeho bývalá spolužiačka je ťažko chorá, zomiera na rakovinu. Hlboko sa ho to dotklo a išiel ju navštíviť. Myslel si, že ju nájde veľmi smutnú, až zúfalú z toho, že musí taká mladá zomrieť. Bol však veľmi prekvapený, keď ju našiel usmiatu. Ležala na smrteľnej posteli a napriek tomu bolo cítiť z nej radosť. Nevedel to pochopiť. Ona mu však povedala: Vieš, my sme sa doma vždy večer spoločne modlievali a mladší brat každý deň prečítal krátky úryvok z Biblie. Ja som sa vždy snažila veriť Bohu a moji rodičia ma viedli k tomu, aby som zachovávala Božie prikázania. Ja mu verím aj teraz, že smrťou sa dostanem k nemu a budem s ním naveky šťastná.

ADE
Ježiš nám dnes ukazuje, ako si aj my máme všímať potreby iných a robiť ľuďom okolo seba radosť, ale i my potrebujeme vstať zo svojich hriechov, omylov a chýb a začať nový život plný lásky v Ježišovej prítomnosti! Preto prosme pána, aby nám dal silu, aby sme to dokázali a aby sme sa naučili strácať seba a dávať sa k dispozícii iným.

Amen.