Dvadsiata piata nedeľa "cez rok"

Poznať realitu svojho života.

AI
Začnime slovami Pána Ježiša z evanjelia. „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom“ (Lk 16,10).
Zvykli sme si povedať: „Každý deň má svoje trápenie.“ To nie je len náš povzdych, slová príslovia, ale to musí byť i pravda, lebo to povedal sám Pán Ježiš. A že je to tak, to dosvedčí každý z vlastných skúseností. Určite je správne povedať, že každý deň má aj svoje radosti – no my ich často prehliadame. Kameň na ceste zbadáme, a keď sa oň potkneme ešte sa aj nazlostíme. No krásny kvet na kraji cesty si všimne málokto. Nad maličkosťami sa vieme rozčuľovať. Každú zaregistrujeme, aby sme sa mohli z plných síl zlostiť, až sme z toho chorí. Kto sa však teší z maličkostí? Z piesne vtáčika, z úsmevu dieťaťa, z peknej piesne, z chutného jedla... sú to vôbec maličkosti? Dokážeme sa tešiť z týchto skutočností a chváliť Boha za tento dar. Alebo máme radosť len z bohatstva, z úspechov, z postupu v zamestnaní, či v nadobúdaní majetku a správcovstva?

KE
V evanjeliu sme počuli slova chvály: „Pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal...“ (Lk 16,8).

DI
Pán chváli nepoctivého správcu, no nie pre jeho nevernosť a nespravodlivosť, ktorej sa ešte aj v poslednej chvíli dopúšťal, ale chváli iba jeho múdru opatrnosť, ktorou sa chcel postarať o svoju budúcnosť. Podobenstvo nám chce povedať, ako vedia ľudia použiť všetku svoju múdrosť a vynaložiť všetku námahu na zaistenie svojej pozemskej budúcnosti. Tak majú aj kresťania, synovia svetla, využiť prítomnosť v záujme budúcnosti svojej duše.
Nespravodlivá mamona je majetok, na ktorom človek stavia svoj život, v čo dôveruje. Jeho získavanie a používanie sa často spája s nespravodlivosťou. Aj hmotné veci máme využívať tak, aby nám nebránili, ale naopak, pomáhali získať večnú spásu.

„Mamona“ - v preklade znamená: peniaze, majetok, vlastníctvo, kapitál. Čiže skutočnosti, na ktoré sa mnohí spoliehajú a na nich si stavajú svoje životy. Hoci Ježiš používa toto slovo, kladie ho do inej roviny, prisudzuje mu inú dôležitosť, posúva myslenie človeka o krok ďalej a poukazuje na iný pohľad.
Ježiš myslí na šikovné užívanie bohatstva v prospech chudobných, aby si človek zaistil budúcnosť u Boha. Pozemské zaisťovanie si existencie pomocou peňazí sa náhle „pominie“ v okamihu smrti. Človek sa nemá stať priateľom mamony, ktorá je nespravodlivá a pominuteľná, ale použiť ju na dobré účely. Nemá sa ňou nechať ovládať, stať sa otrokom peňazí, majetku, prestíže, ale má sa nechať viesť Bohom a tak sa v konečnom dôsledku stať Jeho priateľom.
Sv. Augustín sa pýta: „Prečo nám Pán predložil toto podobenstvo?“ „Zaiste nie preto, aby nám ten správca slúžil ako nasledovania hodný model správania, ale preto, že je predvídavý a rozhodný, a tak zahanbuje kresťana, ktorému takéto vlastnosti, keď ide o večnosť, často chýbajú.“ Učiteľ chváli dôvtipnosť, rozvážnosť, bystrosť, pevnosť charakteru správcu, ktorý sa ocitol v ťažkej situácii a nedal sa znechutiť.

PAR
Často krát vidíme, ako niektorí ľudia podstupujú neuveriteľné útrapy, aby získali peniaze, aby sa vyšvihli v práci, dosiahli slávu, či moc. Pre peniaze, majetok a úspechy všetko! Aj na kraj sveta. Otvorili sa nám štátne hranice. Môžeme cestovať, obdivovať. Zahraničie nám poskytuje mnohé pracovné miesta. Mladí ľudia to využívajú a odchádzajú zo svojich domovov. Je smutné, že mnoho mladých ľudí pri takýchto odchodoch zanecháva aj svoju vieru, prestávajú žiť náboženským životom a podľahnú svetským žiadostiam! Vidina a zdanlivá potreba peňazí často krát mladému človekovi zatemní srdce. „Radšej mať, ako byť.“ Sila peňazí je veľmi veľká a často krát človekovi zatemňuje srdce. Z peňazí si ľahko urobíme super priateľov. Veď tí nás nikdy nesklamú. Kto má peniaze má moc – vernú priateľku. Takto dávame materiálnym hodnotám prednosť pred hodnotami, ktoré nás robia ľuďmi. Slúžime mamone, ktorá nie je pre človeka, ale je postavená nad človeka.

Aké sú hodnoty nášho života? Zamýšľali sme sa niekedy nad tým? Čomu dávame v živote prednosť? Doba, v ktorej žijeme plynie akosi veľmi rýchle. Sme uponáhľaní, musíme stihnúť mnoho vecí: zamestnanie, vybaviť množstvo telefonátov, zájsť do banky, vybaviť úver, zaplatiť poistky, k tomu sa pridajú koníčky, televízor, ešte to a to... A už je večer. Mysleli sme dnes aj na svojich bratov? Na toho, kto dnes potrebuje moju pomoc, alebo sme len egoisticky pozerali na seba? Mal v mojom dnešnom dni prítomnosť aj Boh? Koľko času som mu venoval? Ak chceme byť šťastnými, všetko musíme upriamiť na Boha: svoju prácu, odpočinok, plány!

Darujme svoj čas. Pozastavme sa, pomôžme, koľko sa len dá. Viem, že to nie je možné na každom kroku, no aspoň snaha, už tá sa cení. Boh vidí každý dobrý úmysel. A ten sa nám už počíta. Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty spomína na jedného Austrálčana, ktorý jej priniesol veľmi veľký dar. Po odovzdaní daru vyhlásil: „Toto je niečo vonkajšie. Teraz chcem dať aj niečo zo seba! Potom začal pravidelne chodiť do domu zomierajúcich, holil ich a rozprával sa s nimi. Nedaroval iba svoje peniaze, ale aj svoj čas. Mohol ten čas darovať sebe, ale on chcel darovať seba...“
Vari môžeme byť šťastnejší, ako keď vidíme radosť našich blízkych? Ak niekomu pomôžem, ak niekoho niečim obdarím, aj ja sám prežívam veľkú radosť a som obdarovaný vďakou priateľa! Nie vždy si môžeme dovoliť pomôcť či už finančným, alebo nejakým iným materiálnym darom. No stále môžeme pomôcť úsmevom, radou, vypočutím toho druhého. Kedy sme naposledy navštívili chorého v našej blízkosti? Nezabúdajme na to! Pán Ježiš povedal: „Pohár podanej vody nenechám bez odmeny...“
Medzi deťmi, ktoré boli zverené do opatery Matky Terézie, bolo jedno veľmi živé a neposlušné dievča. Jedného dňa vyrušovala viac ako inokedy. Matka Tereza ju chytila za ruku a povedala: „Poď, ideme na prechádzku.“ Dievčatko malo v jednej ruke peniaze a druhou rukou sa držalo ruky Matky Terezy. Počas prechádzky neustále kričala: „Chcem si kúpiť toto, chcem si kúpiť tamto.“ Odrazu zbadala jedného slepého žobráka a hneď mu darovala peniaze. Matka Tereza potom veľmi rada spomínala: „Od toho dňa bolo to dievča úplne iné. Bola taká malá a taká nepokojná, ale stačilo jedno rozhodnutie a celý jej život sa zmenil.“

MY
Stačilo jedno rozhodnutie...! Urobme aj my rozhodnutie. Odchádzajme z tohto miesta s rozhodnutím pomôcť teraz, keď o malú chvíľu budeme prítomní pri obete Krista, vzbuďme si tento úmysel! Prosme Boha, aby nám v tom pomáhal. Aby sme vytrvali, aby sme sa správne rozhodli. Prosme Ducha Svätého, aby nám pomáhal vytrvať. Preukážme konkrétny skutok. Odchádzajme zmenení, dovoľme Bohu, nech koná v našich životoch!
Nechcime mať čo najviac. Zvýhodniť sa pred tým druhým. Uchmatnúť to a to, bez ohľadu na ujmu toho druhého.

Spisovateľ Bertold Brecht v diele „Kaukazský kriedový kruh“ opisuje malé šľachtické sídlo počas vojny. Prichádza nepriateľ. Zvádzajú sa tuhé boje. Nakoniec nepriateľ podpáli mestečko. Horí aj majetok šľachticov. Šľachtičná chce zachrániť čo najviac majetku, rýchlo berie, čo sa dá. Chce toho uchopiť čo najviac. V tom zhone zabudne na malého synčeka. Slúžka berie chlapca do bezpečia. V trme-vrme sa všetci rozpŕchnu na iné strany. Inde žije šľachtičná a inde slúžka. Po skončení vojny sa bohatá šľachtičná rozpamätáva na syna. Čo sa s ním asi stalo? Ide ho hľadať, nie z lásky, ale kvôli potrebe zachovania rodu. Nájde slúžku i chlapca. Slúžka jej ho odmieta vydať, dieťa má rada a stará sa o neho. Zachránila mu život. „Vy ste zachraňovali zlato, ja jeho život,“ hovorí šľachtičnej. Spor sa dostal až pred panovníka. Dlho rozmýšľal, ako čo najlepšie vec vyriešiť. Rozhodol nakresliť kriedou kruh a postavil do stredu chlapca. Na okraje kruhu sa kázal postaviť obom ženám. Ktorá uchmatne dieťa, tá zvíťazí. Keď sluha zakričal „teraz“, kňažná sa vrhla na chlapčeka a strhla ho k sebe. Panovník sa pýta slúžky: „Prečo ste ho neťahali k sebe, veď ste silnejšia?“ ona pokorne odpovedala: „Bála som sa, aby som nevytrhla ruku, nechcela som mu spôsobiť bolesť.“ On po chvíli úžasu rozhodol: „Dieťa dajte slúžke!“

Zamyslime sa dobre nad touto udalosťou. Koľkokrát sme my v pozícii uchmatnúť čo najviac pre seba, zvýhodniť seba a na druhého nehľadieť? Neslúžme mamone tohto sveta, všetko tu necháme. Dbajme o to, aby po našej smrti mohli o nás povedať: Bol to človek s veľkým srdcom, ktorý rád pomáhal, ktorý sa vedel rozdať...“ Teraz máme ešte stále čas na nápravu. Stále je mnoho príležitosti k skutku lásky. Teraz je to potrebné! V očistci už dobré skutky konať nebudeme, tam budeme trpieť za to, čo sme tu zanedbali. Konajme tak s najlepším úmyslom. Možno, že nám to nevyjde, nepodarí sa, no nikdy to nevzdávajme!

ADE
Snažme sa malými krôčikmi napredovať na ceste spásy. Učme sa od nášho Majstra! Nikto od nás nežiada, aby sme konali to, čo nie je v našich silách. Ostaňme pri tých malých veciach, ale konajme ich verne a poctivo! „Ak sme verní v najmenšom, budeme verní aj vo veľkom.“ Tieto Ježišove slová si odnesme ako memento či predsavzatie do života.

Amen.