Dvadsiata tretia nedeľa "cez rok"

Zostať verný Kristovi v skúškach a nebáť sa prejaviť vieru v živote.

AI
Nádejný kandidát na pohovore do firmy často dostáva dotazník s nasledovnými otázkami: ,,Ste ochotný obetovať svoj čas pre našu spoločnosť? Ste pripravený pracovať aj cez víkendy a osobné voľno? Ste si vedomý, že budete musieť reprezentovať našu spoločnosť aj v súkromnom živote? Máte záujem sa ďalej vzdelávať pre našu spoločnosť?“ Inými slovami povedané: Ste si vedomý, že budete musieť investovať energiu a vlastný voľný čas, pohodlie, ktoré by ste inak venovali svojej rodine, svojim záujmom?

KE
Aj dnes Ježiš hovorí ľuďom, ktorí ho nasledujú tvrdé slová: Kto ma chce nasledovať, ten musí pohŕdať svojím otcom a svojou matkou, ženou a deťmi, bratmi a sestrami, ba dokonca svojím vlastným životom. A ďalej hovorí: ,,A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,27).

DI
Aby sme mohli obsah jasnejšie objasniť, musíme sa jasnejšie pozrieť na slová dnešného evanjelia. Kristus sa nachádzal na ceste do Jeruzalema. Vedel, že šiel po ceste, ktorá neviedla ku sláve, moci, ako sa nazdávali zástupy, ktoré ho nasledovali. On šiel po ceste, ktorá viedla na potupnú smrť na kríži. Sprevádzajúci zástup ľudí si myslel, že Ježiš začne v Jeruzaleme kraľovať. Preto nepadlo nikomu ťažko nasledovať ho. Kristus sa pokúsil už teraz, tak názorne ako je len možné povedať, že všetci, ktorí ho teraz nasledujú sa v žiadnom prípade nenachádzajú na ceste k moci, bohatstva a slávy tohto sveta. Ale že práve oni musia byť pripravení k vernosti k jeho osobe. K nemu, ktorý bude odsúdený na kríž Pilátovými slovami: „Ibes ad crucem!“ („Pôjdeš na kríž!“), ako najťažší zločinec. Už Cicero hovoril, že ,,kat, zahalená hlava, či dokonca samotné slovo, kríž, majú byť vzdialené nielen telu Rimana, ale i jeho myšlienkam, očiam i ušiam.“

A ako veľa ľudí odíde od neho, keď ho uvidia zomierať v úplnej poníženosti a potupe? Len niektorí z nich aj v najväčšej chvíli pozemského života stoja pri ňom. Kristus mal skutočne veľa stúpencov, ale len málo z nich, ktorí ho nasledovali až na smrť na Golgote, boli skutočne jeho učeníkmi. Nesmieme vziať Ježišove výpovede doslovne. Keď nám Ježiš prikazuje pohŕdať najbližšími a najmilovanejšími, tak chce tým vyjadriť, že žiadna pozemská láska sa nedá porovnávať s Láskou, ktorú máme preukazovať. Dnešné evanjelium prináša pravdy, ktoré platia ešte dnes pre nás.

PAR
,,A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,27).Tieto Ježišove slová sú celkom úplne ohromujúce, povedali by sme šokujúce pre nás všetkých. Ako môže také niečo povedať? Znamená, že láska medzi dvoma ľuďmi, že láska medzi rodičmi a deťmi nie je ničím? Môžeme Krista skutočne len vtedy nasledovať, keď sa vzdáme našich manželstiev a rodín, do ktorých sme dali veľa síl a energie? Nie je veľa ľudí, ktorí sa skrývajú roky s komplexmi menejcennosti a sú radi, že našli konečne úctu pred sebou samým, pred ich vlastným JA? Majú sa opäť vrátiť do starej biedy a pohŕdania? Ježiš chcel sotva vypovedať svojimi slovami toto.

Aj dnes je veľa kresťanov, ktorí nasledujú Ježiša síce len z diaľky, patria do našej Cirkvi, spoločenstva, ale sú len vzdialenými, nezúčastnenými pozorovateľmi. Poznajú síce veľa z dejín o Ježišovi, jeho slová a skutky. Ale nechcú sa zasadiť v jeho mene za iných ľudí. Sú len pasívni a nespolupracujú skutočne s našou Cirkvou. To je určite jedna z najväčších ťažkostí dnešnej Cirkvi najmä v priemyselných štátov.

Každý kresťan je povinný sa raz pripraviť k tomu, že sa bude musieť priznať ku Kristovi každodenným životom ako učeník Ježiša. Sme si vedomí, že bez zriekania nemôžeme nasledovať Ježiša? Každá oblasť nášho života požaduje dobré premyslenie a isté obmedzenia od nás. Kto napr. vstupuje do manželstva, musí si byť istý, že sa nebude stále vznášať v siedmom nebi. Nie, on musí vedieť, že sa vzdáva veľkej časti svojej slobody, voľnosti a že preberá zodpovednosť za svojho manžela, príp. manželku a deti, že musí byť často pripravený ku kompromisom... Aj ten kto ,,nasleduje“ Ježiša, v kňazskom alebo rehoľnom živote, musí si byť istý, že si nezvolil žiadnu ľahkú cestu. To chce Ježiš od všetkých.

MY
Na talianskom fronte dal dôstojník povel k útoku volajúc: „Vpred!“ Sám vyskočil zo svojho zákopu a bežal k nepriateľským pozíciám dúfajúc, že vojaci vidiac jeho príklad ho budú nasledovať. Ale oni zostali v úkrytoch, všetci mu tlieskali a volali: „Bravó!“ Takýmito vojakmi sme aj my kresťania. Ak nás niekto pichne hoc len špendlíkom, už nariekame. Sme ozdobení znakmi Kristových vojakov, ale najradšej zostávame v zákopoch svojho pohodlia a v úkryte svojej sebalásky.

Kristus nechce kúsok od nás, on chce nás celých, on nás nechce ako pasívnych divákov a pozorovateľov, ale ako spolupracovníkov. Pritom nepožaduje od nás, aby sme sa dnes vzdali našich rodín, ale žeby sme urobili z rodín službu pre svet a Cirkev. Aby sme sa zapojili do služieb v našom farskom spoločenstve, aktivít medzi mladých a starých ľudí, deti a chorých. Ku všetkým, ktorí potrebujú našu pomoc. To nie je vždy jednoduché a stojí to veľa času a energie. Obmedzenia požaduje Kristus, ale aj vo vzťahu k nášmu vlastníctvu. Kto ho nasleduje nemá žiť výstredne, ale vedome alternatívne a jednoducho. U neho nemajú, ani móda, ani dovolenka, zariadenie bytu, alebo auto hrať hlavnú úlohu. Cez jednoduchý a skromný spôsob života dokážeme šetriť zdroje našej zeme a aj našim potomkom zanecháme ešte svet, v ktorom je pekné žiť.
To je to, čo chce od nás Kristus. Nechce nám vziať život, ani radosť zo života. Nedostali sme život, aby sme ho odhodili. Ale sme ho dostali, aby sme žili. Tento Boží dar milujme, lebo Boh miluje život, nie smrť. Ježiš nám nechce vziať radosť zo života. On nechce kresťanstvo a kresťanov, ktorí by boli mrzutými, bezútešnými hundrošmi. Ale on neskrýva, že pre každého z nás existuje kríž. Vezmime svoj kríž, svoje povinnosti vedomí si toho, že je tu niekto, kto nám pomôže niesť všetky naše problémy.

ADE
Každý z nás dostal život ako dar. Dar, na ktorý máme zodpovedne odpovedať, aby sme ho neodhodili. Dostali sme ho, aby sme si raz zaslúžili žiť vo večnom spoločenstve v nebi s Bohom, rodinou, priateľmi... Máme tento veľký dar Boha milovať so všetkými starosťami, problémami. Záleží od každého z nás, ako odpovieme na Boží dar. Povedzme Bohu svojím životom jasné „áno“ ako Panna Mária.

Amen.