Najsvätejšia Trojica

Najväčšie tajomstvo je Najsvätejšia Trojica.

V niektorých prísne kontemplatívnych kláštoroch sa na sviatok Najsvätejšej Trojice nekáže. Predstavený kláštora po prečítaní evanjelia vyzve prítomných, aby urobili prostráciu – ľahli si na tvár a zotrvali v tichu a v adorovaní. Týmto spôsobom prejavujú svoj obdiv a zbožnosť Bohu, tajomstvu vnútorného života, ktoré je životom troch božských osôb: Otca, Syna a Ducha Svätého. Je to život dokonalej jednoty a prirodzenosti, pri zachovaní samostatnosti osobného života.
Hoci si denne tajomstvo Najsvätejšej Trojice pripomíname znamením kríža a slovami „v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého“, zamyslíme sa, čo má znak kríža spoločné s tromi božskými osobami. To preto, že tajomstvo Najsvätejšej Trojice je hlavným tajomstvom viery a kresťanského života. Je to tajomstvo Boha, aký je sám v sebe. Je teda zdrojom všetkých ostatných tajomstiev viery.

Ježiš o odhalení tajomstva povedal: „Duch pravdy uvedie vás do plnej pravdy... On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám“ (Jn 16,13-14).

Tajomstvo nie je vo Svätom písme definované. Texty Písma ukazujú na dynamiku kresťanského života, ktoré vedie dovnútra Trojice. V Písme nachádzame nielen teoretický koncept, ale texty dávajú nahliadnuť do vnútra života Boha a na našu účasť v ňom.
Nie je ľahké o týchto veciach hovoriť. Zdá sa, že najmenej šťastné je pokúsiť sa o popis, ako je to v Bohu. Písmo hovorí o vzťahu, ktorý je v jednom, večnom, všadeprítomnom, svätom, dokonalom Bohu medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Celé dejiny spásy sú dejinami toho, ako sa zjavuje Boh tým, ktorí sa od neho vzdialili hriechom.
Čo vlastne vieme o vnútornom živote Boha? Pán Ježiš prísľubom Ducha Svätého dáva uistenie, že Duch Svätý nám poodkryje pravdu o Bohu. Tajomstvo skrze Ducha nám Boh natoľko odhalí, nakoľko Boh uzná za potrebné pre našu spásu a nakoľko budeme schopní prijať a pochopiť takto prejavenú lásku (porov. 1 Kor. 2,10-16). Boh sa človeku predstavuje nielen v stvorených veciach, ktoré sú len odbleskom jeho veleby a slávy, ale aj v slovách autorov kníh Svätého písma a najmä v osobe Ježiša Krista, druhej božskej osoby, pravého Boha s Otcom a Duchom Svätým. Po nanebovstúpení Pána Ježiša predstavuje Duch Svätý. Všetko sa nedá povedať ľudskými slovami a um človeka nedokáže tajomstvá Božie prijať, a predsa do mnohého Boh postupne prakticky človeka uvádza. Je to Duch Svätý, Duch pravdy, ktorý pôsobí a uvádza človeka do pravdy, pripomína, učí, čo vidí u Otca, čo Ježiš učil, teda spája s Otcom i Synom, s tými, ktorí hovoria.
Duch obohacuje z toho, čo je Ježišovo a zároveň nie je to len na náš úžitok, ale aj k oslave Boha. To je istým spôsobom zjavenie.
Otec, Syn a Duch Svätý sú rozličné osoby, a predsa sú jedno. Čo máme od Syna, máme aj od Otca a máme to skrze Ducha. Z vnútra sa dáva poznať Boh.
V Starom zákone ešte nie je zjavenie trojjediného Boha. Už v knihe Genezis je reč o “živom Bohu“, ktorý hovorí a koná. Stvorenie sveta a starosť o svet. Slová “múdrosť“, “duch“ v náboženskom myslení Starého zákona postupne nadobúdajú určitú podobu a hĺbku, takže v Knihe prísloví “múdrosť“ sa predstavuje ako bytosť, ktorá rozpráva. „Ja, múdrosť, bývam s rozumnosťou“ (Prís 8,12). Autor knihy tomu, čo by sa bežne mohlo nazvať silou či vlastnosťou Boha, dáva vystúpiť ako osobe, ktorej dejiny siahajú do Božej večnosti. „Pán vládol mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet...“ (Prís 8,22-26). Pre zjavenie Nového zákona toto poslúži ako poodtiahnutie závesu, ktorý zahaľuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Tajomstvo vtelenia Božieho Syna a jeho vykupiteľskú lásku možno poznať v slovách: „a moja rozkoš (je byť) medzi synmi ľudskými“ (Prís 8,31).
Ježiš svojím vtelením je tajomstvo, ktoré poodkrýva tajomstvo života troch osôb v jednom Bohu. Otec miluje Syna a Syn miluje Otca. Akoby dychom lásky medzi Otcom a Synom je Duch Svätý. Len táto láska poodhaľuje veľkosť tajomstva Boha.
Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že láska znamená „činiť jednotu a neprestávať byť mnohým“. To hovorí o Bohu, ktorý hoci je v troch osobách, je len jeden. V prírode sa stretáme s vodou v troch skupenstvách. Trojakosť vystupuje i v duši, ktorá je stvorená na Boží obraz (porov. Gn 1,26). Naša duša je obdarovaná rozumom, vôľou a citom.

Nikdy nebudeme poznať celkom tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Boh však zjavuje vo svojej láske nám toľko, koľko je potrebné k spáse. Máme povinnosť starať sa o to, aby v našej duši prebýval Boh. Je našou povinnosťou starať sa a spolupracovať s Najsvätejšou Trojicou.
Hovorí sa, že Boh Otec nás stvoril, Boh Syn vykúpil a spasil, a Duch Svätý nás svojimi darmi uschopňuje plniť vôľu Božiu.
S Bohom Otcom pokračujeme na stvorení sveta, ktoré bude ukončené až na konci čias. S Bohom Synom spolupracujeme na vykúpení sveta, keď dopĺňame na vlastnom tele, čo Kristovmu utrpenie ešte chýba. S Bohom Duchom Svätým spolupracujeme, keď si uvedomujeme, že naše telo je chrámom Božím a prejavujeme to skutkami lásky.
V mene Najsvätejšej Trojice sme boli pokrstení a pripomíname si krst Krista a veci okolo krstu v Jordáne. Boh Otec predstavil svojho Syna a Božia láska Duch Svätý sa vznášal ako holubica nad Ježišom v Jordáne. Krstom sme sa stali bratmi a sestrami Pána Ježiša, a teda aj synmi a dcérami Nebeského Otca a to v láske Ducha Svätého. Krstom sme prebrali nielen práva, ale aj povinnosti. Prijímať pravdy je postupný proces a tento dar sme povinní prijímať a rozvíjať. Krst nás zaväzuje odpovedať poznávaním Boha, milovaním Boha a životom podľa Božej vôle.

Duch Svätý zjavuje pravdy, ktoré sú Božím darom. Je správne, že ich prijímame a žijeme podľa nich. Keďže sa dotýkajú života nielen na zemi, sú pre nás záväzné. Cirkev putujúca je misionárska. Preto primerane vykladá a vysvetľuje tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Tajomstvá možno vysvetliť rôznymi prirovnaniami. Jedno z tajomstiev Najsvätejšej Trojice je vtelenie Božieho Syna, ktoré možno porovnať takto.

Predstavme si, že máme radi psa, mačku či koňa. Staráme sa o ne, robíme im ich život ľahším, príjemným. Ako by sme sa zatvárili, keby nás Boh oslovil, aby sme sa stali psom, mačkou či koňom? Neviem si to predstaviť. Kto by sa na to podujal? Namietame: som predsa rozumná a slobodná bytosť a ľudia by so mnou zaobchádzali ako so zvieraťom. Aká malicherná je však vzdialenosť na úrovni bytia medzi človekom a psom v porovnaní so vzdialenosťou medzi Bohom a človekom. A predsa, Boh z lásky k nám neváhal prijať prirodzenosť človeka. Stal sa nám podobným vo všetkom okrem hriechu. To všetko z lásky k nám.

Áno, Boh si ponechal aj božskú prirodzenosť. Aj keď bol človekom, ostal i Bohom. Preto veríme, že keď získame stav večnej blaženosti, nebo, budeme vidieť Boha z tváre do tváre. Kto môže pochopiť, nech pochopí. Poznať Boha v jeho tajomstvách je potrebné vysvetliť logicky, vedecky, primerane. Najmä verné plnenie povinností kresťana katolíka je najvýrečnejšou kázňou, povzbudením zapojiť sa k objavovaniu Boha v živote. Nech nás tajomstvo nášho Boha preniká láskou, pokojom, radosťou a šťastím v každodennom živote.

Hoci tajomstvo Najsvätejšej Trojice nemôžeme pochopiť, predsa životom chceme vzdávať česť, slávu Otcovi, Synovi a Duchu Svätému, tak ako bolo na počiatku, tak nech je i dnes, vždy i naveky.

Amen.