Najsvätejšia Trojica

Povinnosťou nás kresťanov je poznávať a žiť v Najsvätejšej Trojici.

AI
Nebude na škodu, keď si niečo o tajomstve Najsvätejšej Trojice pripomenieme. Vyznávame, že Boh Otec stvoril svet i človeka z lásky. Vyznávame, že Ježiš Kristus je Boh a od večnosti je Božím Synom, splodený nie stvorený, ktorý z lásky Boha k človeku sa stal človekom. Vyznávame Ducha Svätého, Ducha lásky Otca a Syna, Ducha, ktorého Syn z lásky poslal k ľuďom.

KE
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice bolo, je a bude tajomstvom. A predsa veríme Ježišovým slovám: „Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám“ (Jn 16,15).

DI
Keď poznáme evanjelia, tak môžeme konštatovať, že dnešná perikopa obsahuje piatu predpoveď Ježiša o prisľúbenom Duchu Svätom. Ježiš sa lúči s apoštolmi a hovorí o budúcej činnosti Ducha Svätého. Duch bude vysvetľovať až do konca sveta slová Pána Ježiša. Duch Svätý vedie k poznaniu pravdy, aby boli správne pochopené slová Ježiša. Úloha Ducha Svätého ku Kristovi a Jeho slovám tvorí hlboké puto medzi Otcom, Synom a Duchom: zjavenie pochádza od Otca, uskutočňuje ho Syn a zdokonaľuje ho výklad Ducha. Preto Ježiš opakuje: Duch „nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16,13). Ježiš vždy zostáva jediný, kto zjavuje Otca, Duch pravdy však pôsobí, že Kristove zjavenie celkom preniká do sŕdc veriacich.
K. Ráner prehlásil, že keby sa vynechalo učenie o Najsvätejšej trojici, nič by sa v živote mnohých kresťanov nezmenilo. Musíme konštatovať, že je to asi pravda. Nie, že by „učenie o Trojici“ nemalo pre náš život význam, naopak, len musíme si priznať, že často v praktickom živote kresťanov, najmä v modlitbe, liturgii..., berieme do úvahy iba jednu božskú osobu.

Zaiste nie sme schopní „pochopiť“ tajomstvo Boha v Trojici, nie sme schopní „mať vzťah“ k tomuto tajomstvu trojjediného Boha, ťažšie dokážeme nadviazať vzťah s Bohom, a nie ešte aby sme rozlišovali jednotlivé osoby, či dokonca nadväzovali vzťah k Bohu v Trojici, v troch osobách, v spoločenstve troch. A pritom, pokiaľ, zatiaľ nie sme schopní žiť svoj život v Božom tajomstve, tak nemusíme podliehať rezignácii, môžeme sa naopak tešiť na to, že nás toto očakáva. Bolo by to úžasné aspoň niekedy prežiť, že naša modlitba, liturgia a dokonca náš obyčajný život nie je „len v Bohu“, len v Ježišovi, ale dokonca v Trojici. Modlitba nie je iba rozhovorom s Bohom. Modlitba to je činnosť Ducha Svätého, ktorý v nás vyvoláva túžbu po Otcovi a teda rozhovor. Rovnako prijímanie sviatosti. Keď ich prijímame, to nie je stretnutie len s Kristom. To Otec mám daruje v rôznych podobách svojho Syna a to mocou Ducha Svätého. A náš obyčajný život? Bol by oveľa obyčajnejší, chmúrny, keby sme „nevideli a neprežívali“ , že samotná Trojica spôsobuje, že sme chrámom a v nás prebýva Boh, že sme svätostánok.
Ján v dnešnom úryvku poukazuje na jeden aspekt činnosti Ducha. On nás uvádza do Pravdy. Čo to znamená? On je ten, kto dáva porozumieť pravde Písma. Preto máme prosiť Ducha Svätého, aby sme porozumeli výrokom Božím. Ján nás upozorňuje, že sme pozvaní preniknúť do hlbín Božieho tajomstva. Máme prosiť Ducha Svätého, aby sme sa pre toto disponovali.

Hans Urs von Balthasar vysvetľuje túto perikopu ďalej. Duch nás uvedie do Pravdy nielen uvedením do nejakého učenia, do litery Písma, ale do hlbín života Pravdy medzi Otcom a Synom. A toto uvedenie nie je akousi „turistickou prechádzkou“. Podobne ako turisti obdivujú „z diaľky“ nejaký prírodný úkaz, ale naše skutočné pripodobnenie sa Kristovi, keď sa stávame synmi v Synovi, len stálym pripodobňovaním sa Kristovi je možné preniknúť do hlbín Božieho tajomstva. Tento Duch nás vovádza do Pravdy, priestoru medzi Otcom a Synom. Toto vovedenie do vnútra božskej pravdy sa dá vysvetliť len ako premieňanie sa podľa vôle Božej. Duch Svätý je stále ten, ktorý nás očisťuje, osvecuje, zjednocuje a „zbožťuje“.
Tak ako sme dvíhaní skrze Krista k nazeraniu na Otca, tak je v Synovi neoddeliteľne prítomný Duch, ktorý v sebe uschopňuje k nazeraniu Krista tým, ktorí sa radujú pri pohľade na pravdu.

PAR
Aké miesto má Najsvätejšia Trojica v našom každodennom obyčajnom živote? Pravda, pokiaľ vôbec nejaké miesto má. Snažím sa žiť uvedomujúc si svoj život s Najsvätejšou Trojicou? Aj vy začínate deň po prebudení znamením kríža a ním aj deň končíte? Je pre nás samozrejmosťou, že znamenie kríža robíme pri odchode a príchode domov, keď si ruku namočíme do svätenej vody? Znamením kríža začíname a končíme každú modlitbu, najmä svätú omšu.
S radosťou mi nedávno otec malého chlapčeka ukázal, ako sa jeho syn vie pekne prežehnať. Pri znamení kríža s takou samozrejmosťou vyslovujeme: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Nie všetci rozumieme týmto slovám o jednom Bohu v troch božských osobách. Boh je najväčšie tajomstvo. Boh sám odhaľuje svoje tajomstvo a praje si, aby človek stvorený na Boží obraz objavoval a prijímal tajomstvo Najsvätejšej
Trojice.

MY
Boh je taký jednoduchý, že tajomstvu môže uveriť dieťa a zároveň je tak zložitý, že filozof sa nedokáže k Bohu priblížiť. O Bohu hovoríme, že je tak blízko človeka, že človek je v Bohu a Boh v človeku. Boh je sprava i zľava, zozadu i spredu, je nad i pod človekom a zároveň môže človek cítiť, že ho od neho delia svety. Obraz Boha sa človeku na zemi nepodarí urobiť. A keď som sa spýtal spomenutého chlapčeka, kde je Boh, ukázal na miesto, kde má srdiečko.
Boh v Písme hovorí o sebe, predstavuje sa, dáva nám o sebe dôkazy, ktoré, keď veríme, stávajú sa dostačujúcimi k spáse. Boh si praje, aby sme ho poznávali, milovali a s ním žili.
Nebude na škodu, keď si niečo o tajomstve Najsvätejšej Trojice pripomenieme. Vyznávame, že Boh Otec stvoril svet i človeka z lásky. Vyznávame, že Ježiš Kristus je Boh a od večnosti je Božím Synom, splodený nie stvorený, ktorý z lásky Boha k človeku sa stal človekom. Vyznávame Ducha Svätého, Ducha lásky Otca a Syna, Ducha, ktorého Syn z lásky poslal k ľuďom.
Môže sa stať, že toto všetko sa ťažko chápe, pretože Boh je väčší než sme schopní porozumieť a vyjadriť slovami. Ľudské slová nestačia na to, aby sme tajomstvo opísali či vypovedali. Ktosi povedal, že ľudské tajomstvo prestáva byť tajomstvom, keď sa prezradí, ale Božie tajomstvo ostáva pre nás tajomstvom, aj keď nám ho Boh stále zjavuje. Ľudským rozumom môžeme pochopiť, že tri Božské osoby nie sú traja bohovia: Ako dĺžka, šírka a výška netvoria tri telá. Ako prameň, potôčik a rieka netvoria tri rieky. Ako sila slnka, ktoré hreje, svieti a dáva život netvoria tri slnká. Ako koreň, peň a halúzka netvoria tri stromy. Ako tvar, farba a vôňa netvoria tri kvety. Ako para, ľad a voda sú vždy vodou. Ako trojlístok ďateliny je jeden lístok...

Štyria učitelia smeli vidieť nepochopiteľného Boha, ktorého si nikto nedokáže predstaviť. Keď sa vrátili opäť na tento svet, boli zmätení.
Prvý prišiel domov a chvel sa ako osikový list. Mlčky si ľahol a obrátil sa tvárou k stene. Nechcel nič piť ani jesť. Jeho tvár sa prepadla a oči vyhasli.
Druhý sa vrhol na zem, pretože si myslel, že sa naňho všetko valí z každej strany. Zakryl si oči, kričal, že ho to rozdrví, bil hlavou o zem. Nič mu nepomohlo. Odvšadiaľ sa na jeho úbohú hlavu rúcali balvany, kusy stien, tony ocele. Nebolo mu pomoci a zošalel.
Tretí povedal: „Videli sme niečo, čo nemá hraníc, čo je bez konca. Proti tomu sme len nepatrný prášok, trieska, ktorá sa odlúpila od večnej veci. Sme oddaní ničote. Nie sme nič, všetky naše skutky, i tie najlepšie, nestoja za nič. Je zbytočné sa snažiť byť svätým, keď Božiu svätosť nikdy nedosiahneme.“ A otvoril sa všetkým žiadostiam tela a hriechom, prestal veriť a užíval sa.
Štvrtý učiteľ sa tiež dlho nevedel spamätať. Potom povedal: „Beda nám, akí sme malí proti veľkému a nezmieriteľnému Bohu! Akí nerozumní sme proti jeho múdrosti! Akí hriešni proti jeho dobrote a svätosti! A predsa, Božia ruka nás nesie! Je na nás, aby sme sa jej pokorne podrobili a pracovali vo svete ako jeho nástroj. Pretože nebudeme súdení podľa svojho poznania, ale podľa svojho chcenia a podľa svojich skutkov!“ Aby šiel s novou odvahou vykonávať svoje povolanie. Učiť večné veci na tejto úbohej zemi. Stal sa z neho veľký a vážený učiteľ svojej doby.

ADE
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice bolo, je a bude tajomstvom. Pokiaľ žijeme na zemi v prísľube, že raz budeme vidieť Boha z tváre do tváre, modlime sa krátku modlitbu na oslavu Najsvätejšej trojice: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov.

Amen.