Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska

Mária nás sprevádza na našej krížovej ceste

AI
Bojíme sa utrpenia? Bolesti? Bojíme! A napriek tomu sa v našom živote utrpeniu nevyhneme, lebo aj náš život je, podľa vzoru Krista, krížovou cestou a jedine z Golgoty sa dá vojsť do večnosti. Dnes na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, pokúsime sa spolu s ňou – Sedembolestnou a s jej krížovou cestou, na ktorej sprevádzala celý život Krista preniknúť do tajomstva a zmyslu jej utrpenia. Skutočne ona je tou povolanou, ktorá chápe najhlbší zmysel utrpenia, lebo sama prežívala mnohé bolesti a videla utrpenie svojho Syna a sprevádzala ho jeho životom.

KE
Kristus, keď zomieral na kríži, dal celému svetu tú, ktorá jeho samého doviedla až sem, až na Golgotu a tu sa jej sprevádzanie nekončí. Kristus jej z kríža hovorí: „Žena, hľa, tvoj syn“ (Jn 19,26). A môžeme povedať, mysliac na celý svet: „Hľa, tvoje deti.“ Odteraz sme my tými, ktorých Mária – Matka bude sprevádzať na našich krížových cestách. A Kristus v tomto okamihu aj nám hovorí: „Hľa, tvoja Matka“ (Jn 19,26). A povzbudzuje nás, aby sme nemali strach prijať a oslovovať jeho Matku, ako našu Matku.

DI
Od roku 1966, kedy Pavol VI., vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska, a ešte mnohé roky predtým, prijali Slováci práve Sedembolestnú za svoju Matku. Ona nám neustále pomáhala a ochraňovala nás počas našej histórie. Presne tak ako sprevádzala Ježiša. Ľudová zbožnosť k Sedembolestnej v histórii vzdávala úctu jej konkrétnym siedmim bolestiam, čo v biblickom jazyku znamenalo plnosť. Keďže popri Kristovi Mária trpela najviac, ľudová zbožnosť chcela túto plnosť bolestí vyjadriť práve symbolickým číslom sedem. Tým nemôžeme však obmedziť Máriino utrpenie na sedem historicky presne určených udalostí, ale chce sa naznačiť plnosť kalicha, ktorý pila spolu s Kristom. Aby sa však skonkrétnil titul Sedembolestná vymenúvali sa historické momenty. Najprv sa počítali len tie, ktoré znášala spolu s Kristom v dňoch jeho najväčšieho utrpenia a neskôr sa tento obraz bolestí rozšíril aj na Kristovo detstvo. Podľa tohoto vymenovania Panna Mária trpela, 1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce, 2. keď utekala do Egypta a keď Herodes vraždil neviniatka, 3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme, 4. keď Ježiša zajali a odsúdili, 5. keď Ježiš zomieral na kríži, 6. keď Ježiša zložili z kríža, 7. keď Ježišovo telo kládli do hrobu.

PAR
Vidíme koľko bolesti muselo zniesť srdce Matky, azda najlepšie by to vedeli pochopiť tie naše matky, ktoré prežívali podobné životné kríže. Koľkokrát mohla Mária stratiť dôveru v Božiu dobrotu, jeho Lásku, keď toto všetko prežila, ale Mária nikdy nezapochybovala, vždy verila a ostala verná svojim prvým slovám daným Bohu: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Niet pochýb o tom, žeby Mária nepoznala utrpenie – keď jej stále chcú zabiť jej dieťa, počnúc Herodesom až po skutočnú smrť na kríži. Keď sa jej stratil v chráme a nevedeli ho nájsť, koľko strachu vtedy prežívala. Koľko bolesti mala, keď videla svoje dieťa trpieť a nakoniec, keď ho drží vo svojom náručí a rozjíma v tejto bolesti o nekonečnej láske Boha k človeku. Sama je pred veľkým tajomstvom lásky – a utrpenia. Premýšľa o spojitosti medzi touto naoko tvrdou vykupiteľskou požiadavkou Boha, keď jeho vlastný Syn toľko trpí a nekonečnou láskou Boha k stvoreniam. Hľadá odpoveď. Stále v tej istej pokore a viere: „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Jedine láska, ako píše aj Ján Pavol II. vo svojom liste o zmysle kresťanského utrpenia, dáva uspokojivú odpoveď na zmysel utrpenia. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“(Jn 3,16). A Ježiš hovorí: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ Utrpenie je spojené s láskou. Chápe to každá žena, ktorá po veľkých bolestiach drží v rukách svoje dieťa.

MY
Každý jeden z nás prežíva svoje osobné bolesti, kríže, trápenia. Aj dnes Mária, tak ako kedysi počas Ježišovho života, ale aj počas dejín ľudstva, prežíva naše bolesti s nami. Veď koľkí z jej detí pomáhajú napĺňať dodnes Simeonovo proroctvo: A tvoju dušu prenikne meč. Keď jej deti utekajú, už nie pred Herodesom, ale od svojho Brata a Pána Krista, nechcú s ním spolu žiť, keď neodpovedajú a neopätujú lásku Matky, Otca, zabúdajú na to, že vôbec existujú, majú plnú hlavu pozemských starostí, nenávidia, zabíjajú a tým všetkým zraňujú lásku svojich nebeských rodičov. Keď mnohí ani dnes nemajú kde hlavu skloniť a žijú na ulici, keď pozemskí rodičia si neplnia svoje povinnosti voči deťom, keď tí pastieri, ktorí na zemi majú sprevádzať jej deti do nebeského domu, nemilujú tie deti, ktoré ona miluje. Keď pozemské matky a otcovia sami odsudzujú na smrť svoje ešte nenarodené deti, či svojich starých rodičov. Všetci by sme si mali uvedomiť, že takto nechce nikto z nás konať.

ADE
Aj dnes je Mária tvoje utrpenie, ktoré ti spôsobujeme spojené s tvojou láskou. Aj dnes Mária ide s nami na našich krížových cestách, chápe naše bolesti, a aj keď jej srdcu spôsobujeme často veľa utrpenia, ona ostáva verná povereniu svojho Syna: „Hľa, tvoje deti.“ Je pravou Matkou, ktorá neopúšťa svoje deti. A my, keď si toto všetko uvedomujeme nemôžeme neprísť k tejto Matke a prosiť ju, aby nám pomáhala v našich životoch. Mária, ty Sedembolestná, ktorá si vo svojom živote prežila svoju krížovú cestu so svojím Synom a neopustila si Ho, buď aj pri nás a pomáhaj nám, aby sme nevrážali meč do srdca tvojho i tvojho Syna našimi hriechmi, aby sme vždy vedeli prijať Božiu vôľu v našom živote, i keď jej niekedy nebudeme rozumieť.

Amen.