Spomienka na všetkých verných zosnulých - Dušičky

Len život s Bohom je zárukou nášho šťastia.

AI
Určite sme všetci zažili chvíľu, keď sme chceli zastaviť čas, alebo ho vrátiť späť. Aké by to bolo, keby sa to dalo? Podobné myšlienky nám určite napadajú aj dnes, keď si spomíname na našich blízkych, ktorí nás už predišli do večnosti a chceli by sme s nimi stráviť viac času, či ho prežiť inak. No vyvstáva tu aj iná otázka – ako to bude po našej smrti?

KE
Sme tu, lebo sa chceme dostať do neba a dnes sme počuli Ježišov návod, ako na to: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14,6).

DI
Počuli sme dnes veľmi silné Ježišove slová, ktoré sa týkajú života každého z nás a to nielen teraz ale aj po smrti. On netvrdí, že pozná cestu, pravdu a život, ale sám nimi je. Čo znamená, že Ježiš je Cesta? On neprišiel len nám hovoriť o Božom zákone, o Božom pláne s nami – on prišiel, aby nám ukázal ako to máme žiť. On svojim životom sa nám stal cestou, po ktorej máme kráčať. Ak sa niekam chceme dostať, máme veľa možností, no tá najjednoduchšia, najľahšia a hlavne najistejšia je kráčať po ceste. Cesty boli vždy dôležité a vždy aj budú. Aj Ježiš je pre nás takto dôležitý, lebo on je istota smeru k Bohu. Prečo je Pravda? Lebo on, živý Boh, prišiel na tento svet, stal sa človekom, aby nám priniesol pravdu o človeku. Svojim životom nám ukazoval, aký bol pôvodný Boží plán s človekom a aká je cena, ktorú Ježiš musel zaplatiť, aby nás opäť spojil s Otcom, aby sme sa znova stali Božími deťmi. Cez vieru v neho dostávame Ducha Svätého, ktorý nás učí pravde, ako nám to Ježiš predpovedal (porov. Jn 14,26). Ježišovo slovo je Božím slovom, slovom Pánovým, ktoré sa stáva potravou pre naše duše. No Ježiš nedoniesol nejaké úplne nové učenie, on nám prišiel vysvetliť to, čo už Boh povedal ústami Mojžiša a prorokov. (porov. Mt 5,17) V celom evanjeliu môžeme vidieť a počuť ako nám Ježiš objasňuje Božie prikázania, ktoré si Izraeliti často vysvetľovali tak, ako im to vyhovovalo a tak z Božieho zákona urobili ľudské prikázania. A čo Život? Veď my predsa máme svoj život, potrebujem teda ešte nejaký iný? Áno, Ježiš nám totiž doniesol nový život, život v slobode, život s Bohom, život božích detí. Ježiš sa stal človekom, trpel, zomrel a vstal z mŕtvych, aby sme večne žili. Aby nám priniesol nový, lepší život.

PAR
Ježiš nám dal všetko, čo mohol dať a čo sme si my mohli priať. Záleží však na nás či tieto dary prijmeme do svojho života. Nám všetkým kladiem otázku: Je Ježiš cestou môjho života? Dôležité je, aby sme svoj život porovnávali s tým Ježišovým, aby sme sa často pýtali – ako by sa v tejto situácii zachoval Ježiš? Nemôžeme žiť presne ako žil on, lebo za tých 2000 rokov sa toho veľa zmenilo. Nemôžeme po meste chodiť oblečení ako Ježiš, ani sa správať presne tak ako to robil on. My musíme pochopiť zásady, podľa ktorých sa Ježiš správal, aby nám dal vzor pre náš život. A je pre nás Ježiš Pravdou? Hlasom Krista je Sväté Písmo a Cirkev. Ježiš od nás chce, aby sme prijímali do svojho života to, čo nám hlása. Dnes sa hovorí o tom, že každý má svoju pravdu a neexistuje žiadna absolútna Pravda, podľa ktorej sa musí správať každý. Ak dovolíme, aby sa pravda stala vecou kompromisu alebo individualizmu, dostaneme sa na veľmi šikmú plochu. Aj krutosti počas totalitných režimov – nacizmus, fašizmus či komunizmus boli výsledkom kompromisov s pravdou, ktorú nám doniesol Kristus, že len láskou je možné vybudovať raj na zemi a nie silou alebo nejakou ideológiou. A dnes? Nič sa nezmenilo – zabíjanie nenarodených detí alebo starých a chorých je otázkou dohody ľudí. Veď pravda o dôstojnosti a živote človeka je predsa viac ako pohodlie a či bezstarostný život. Je na nás aby sme bránili pravdu, keď je to dôležité. A ako vnímame, že Ježiš je náš Život? A je ním? Dnes je moderné vytláčať vieru len do kostolov – to čo sa za komunizmu robilo verejne, dnes sa robí skryto. Ak sa Cirkev či iní veriaci vyslovia ku nejakému problému, sú napádaní a označení za zaostalých. Nie je to ľahké postaviť sa proti ľudskej arogancii, ľahostajnosti a pohodlnosti, ktoré hýbu dnešným svetom a ktoré chcú Krista vytlačiť z miesta, ktoré mu patrí, aby bol našou Cestou, Pravdou a Životom.

MY
Hovorí sa, že história je učiteľkou života. Preto sa teraz nechajme poučiť príbehom z dávnej minulosti:

Svätého Kanuta, dánskeho kráľa, dvorania nazývali „kráľ kráľov“. On si však neželal, aby ho tak volali. Raz sa so všetkými svojimi dvoranmi vybral na morský breh a zvolal:
„More, rozkazujem ti, neposielaj vodu, aby mi zmáčala nohy!“
No už o chvíľu mu vlny poháňané vetrom zmáčali nielen nohy, ale ak by nebol rýchlo utiekol, boli by ho stiahli do mora. Vtedy povedal svojim dvoranom:
„Videli ste, kto rozkazuje a kto je „kráľ kráľov“? Boh je Pán a Kráľ kráľov!“

Na rozdiel od tohto svätého kráľa si my často myslíme, že my sme pánmi tohto sveta. Seba označujeme za vládcov sveta a nárokujeme si na akúsi neomylnosť, hoci nás história učí o opaku. Hoci nám médiá hovoria niečo iné, buďme odvážni a zvoľme si Ježiša za Cestu, ktorou chceme kráčať vo svojom živote, aby sme boli šťastní nielen teraz ale aj po svojej smrti. Často veríme bulvárnym médiám ale kritizujeme Sväté Písmo. Skúsme to od dnešného dňa robiť naopak. Nech je Kristus Pravdou nášho života, podľa ktorej žijeme. Prijímajme ponaučenia, ktoré nám Ježiš dáva cez Sväté Písmo i ústami Cirkvi. Nech sa Ježiš stane naším Životom. Ak vylúčime Boha z našich životov, koledujeme si o nešťastie, aké sme videli v totalitných režimoch 20. storočia. Tak to dopadne vždy, keď si človek vo svojej pýche začne myslieť, že je múdrejší ako Boh a začalo to už v rajskej záhrade. My dnes zahoďme svoju pýchu, lebo s ňou nás čaká len nešťastie. Urobme Ježiša našou Cestou za šťastím, našou Pravdou života a naším Životom samotným.

ADE
To čo bolo v našej minulosti už nezmeníme a je zbytočné sa tým trápiť. No to čo je pred nami, to čo nás čaká, to môžeme ovplyvniť a záleží len od nás samých, či náš odchod z tohto sveta prežijeme s Bohom alebo pretrpíme bez neho.

Amen.