Sv.Peter a Pavol, apoštoli

V čom sú pre nás vzory?

Hovorí sa, že keď na Petra a Pavla prší, že to Peter a Pavol huby sejú. V tento deň mnohí naši žiaci a študenti dostávajú vysvedčenie. Svedectvo, ako to kedysi volali naši starí otcovia a mamy. Možno práve také počasie ako dnes bolo vtedy, keď Peter vyznal Krista a keď Kristus vyznamenal Petra. Peter vydal svedectvo o Kristovi a Kristus dal svedectvo – vysvedčenie Petrovi. Milí veriaci, keby som sa vás teraz opýtal, čo vás dnes priviedlo, či ovplyvnilo prísť na túto slávnosť, isto by to boli rôzne odpovede. No myslím si, že by zaznela aj odpoveď viera v Boha, vzor, či svedectvo dnešných svätcov.

KE
Pri vigílii sme počuli v evanjeliu krásny dialóg Ježiša s Petrom: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo? Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš... (Jn 21 16). A dnes hoci od iného evanjelistu akoby dokončenie keď Peter hovorí: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ a v zapätí na to Ježišove slová: „Ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (Mt 16,18).

DI
Slávime slávnosť, svätých Petra a Pavla, dva hlavné piliere prvotnej Cirkvi. Keď hovorím o pilieroch, vždy sa mi pred očami vyobrazia dva piliere v našom farskom kostole, ktoré podopierajú chór a na nich sú umiestnené sochy dnešných svätcov. A tiež dva piliere mostu, ktorý spája dva brehy rieky Váh, ktorá preteká cez obec a cez tento most majú možnosť veriaci bezpečne prechádzať a prichádzať aj do kostola. Títo dvaja muži predstavujú dva základné aspekty kresťanského života - pastiersky a misionársky. Od zoslania Ducha Svätého zaujal Peter v Cirkvi celkom jasné vedúce postavenie. A Pavol po svojom obrátení ohlasuje Kristovu blahozvesť naozaj misijným spôsobom - ide k pohanským národom.

Celá udalosť z dnešného evanjelia sa odohráva v Cézarei Filipovej. Ani nie tak v samotnom meste, skôr na predmestí, v tichu, ako o tom hovoria exegéti vo výklade dnešného evanjelia. Nie je ani tak dôležité, kde sa to udialo, ale čo to znamenalo pre Petra, apoštolov a nakoniec pre celú Cirkev dnes. „Ty si skala“ a „Tebe dám kľúče“. Týmito slovami prisľubuje Ježiš Šimonovi najvyšší úrad v Cirkvi. Nové Šimonovo meno bude Skala (po aramejsky sa povie Kéfá po grécky Pétros), Peter. Je to meno úradu, ktorý má Šimon zastávať v budúcej, Kristom založenej Cirkvi. Na tomto Petrovom úrade Ježiš postaví svoju Cirkev akoby na skale.
Odovzdanie kľúčov od domu alebo mesta znamenalo odovzdanie moci (právo otvárať a zatvárať, vpúšťať a vylučovať). Najvyššia Petrova moc zahrňuje v sebe moc kľúčov, moc viazať a rozväzovať, čo obratne označuje skutočnú, úplnú a najvyššiu právomoc a autoritu Cirkvi. Po svojom vzkriesení Kristus svoj prísľub splnil a odovzdal Petrovi najvyšší úrad v Cirkvi.

PAR
A práve toto je zachytené v evanjeliu, (na vigíliu čo evanjelium zo slávnosti rozvíja) – trojitá otázka Ježiša Petrovi. „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo? Šimon, syn Jánov, miluješ ma? Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ Táto trojitá otázka Ježiša, privádza Petra k slzám. Prečo? Pretože pri zapretí verejne povedal o Ježišovi, že ho nepozná – „Človeče, neviem o čom hovoríš“ – to jasne prezrádza o Petrovi, že nepoznal Ježiša. No Ježiš ho nenechal v tejto nevedomosti. Ale v tej trojgradácii sa mu dáva úplne spoznať a to v oblasti srdca, rozhovoru a prorockej oblasti.
V oblasti srdca. V evanjeliu podľa Lukáša sa opisuje, ako sa Ježiš pozrel na Petra s láskou, keď ho zaprel na dvore veľkňaza pri ohni. To nebol hocaký pohľad – nie pohŕdavý, – ale starostlivý. Petrovi ten pohľad umožňuje poznať veľké tajomstvo lásky. Pomáha mu to spoznať samého seba, uznať si, že stroskotal. Východiskom z toho bola nedostatočná láska a viera, ktorá mu bola daná a ten plač ho vzpriamil a oživil. Mesiáš bol vydaný za mňa a ja som ho zradil. To ho vytiahlo z hmly. A Ježiš ho znova vedie ďalej.
V oblasti rozhovoru. Tá otázka bola tak volená, aby v Petrovi zaktivovala podstatné stránky apoštolského poslania. Doslovne ho rehabilituje. Ježiš sa nepýta Petra: „Prečo, čo to malo znamenať, ja som ťa varoval“. Výčitky. Nie! Ježiš sa ho opýtal len na jediné – „Miluješ ma?“ Tu sa obnovuje vzťah. Tento rozhovor je kontemplatívny zážitok. A druhý taký je práve v dnešnom evanjeliu – „Za koho ma pokladáte vy?“ – „Ty si Mesiáš.“ Peter nepovedal, my ti hovoríme, ale hovorí za seba a dôraz je na tom TY. Tri razy opakujúca sa otázka poukazuje na jediné – nekladie žiadne nároky – na lásku. Môžeme sa ešte opýtať, prečo má tá prvá otázka dodatok a tie ostatné nie? To preto, lebo Peter musí mať láskavý, osobný vzťah, k Pánovi a potom aj k ostatným bratom, ktorých má utvrdzovať vo viere. Peter by mohol odpovedať rôzne – „nie to sa už nestane, nie som hoden...“ ale takáto odpoveď by poukazovala len na jeho ego. A preto to necháva na Ježiša a hovorí – TY vieš. Peter sa naučil, že istota, ktorou miluje Pána, korení v Bohu. Ježiš je záruka jeho lásky. Aj našej. On ju tvorí a dáva do Petrovho srdca.
No a napokon oblasť prorocká. „Iný ťa opáše, a povedie kam nechceš“. To sú slová opačné k slovu dobrovoľne. Ale to medzi sebou súvisí. Dobrovoľne, znamená bohaté dary od Boha, ktoré napĺňajú jeho kňazskú službu. Kam ty nechceš, to je vyjadrenie poslušnosti. Tam sa vyjadruje profil služobníka, človeka. Ako vie byť poslušný voči službe, autorite... Takto Ježiš Petrovi nič neprestieral, ale mu ukázal realitu, čo ho čaká. Oživil v ňom apoštolské poslanie, prvotnú horlivosť. Preto láska k Pánovi si vyžaduje program pre seba, disciplínu. Je ťažká táto láska, ale fascinujúca.
Teda jednoznačným kritériom Petrovej viery a uholným, čiže základným kameňom jeho poslania, ako hlavy Cirkvi, bola jeho láska a vyznanie: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“. A presne to isté, akurát inými slovami, hovorí Pavol v 1Kor 3, 11 – „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený a je ním Ježiš Kristus“. Hoci svätý Pavol ako jeden z posledných apoštolov vyznal vieru v Pána, bol to práve on, ktorý z právd viery vytvoril základ nášho kréda, nášho vierovyznania, ktoré Cirkev dodnes vyznáva.

MY
Svätí Peter a Pavol okrem iného objasnili, že viera nie je individuálna, osobná záležitosť. Viera znamená „ja a Ježiš“, „Kristus a jeho Cirkev“. Viera je dar nášho nebeského Otca a vierou sme aj spasení. Spoznávajme preto prostredníctvom Cirkvi rozmanité podoby Božej múdrosti! Pochopíme, že i my sme povolaní vyznávať, že Ježiš Kristus je Pán. Tým, že sa svojím životom usilujeme sprítomňovať Kristovo kráľovstvo na zemi, významne prispievame k budovaniu Cirkvi, na začiatku vedenej Petrom a šírenej horlivým Pavlom.

ADE
Zišli sme sa, lebo chceme žiť živú vieru a svedčiť o živom a zmŕtvychvstalom Kristovi. On nie je, ako hovorí Písmo, Bohom mŕtvych, ale živých. Nech nás príklad dnešných svätcov povzbudzuje k tomu, aby sme aj my verne, vytrvalo a tam, kde nás Boh postavil či poslal – škola, práca, kancelária, robotník, kňaz, učiteľ – vydávali svedectvo o ňom. O Pravde. Veď i pieseň, ktorú dnes spievame, nás k tomu povzbudzuje, ako to máme robiť: Jedného Boha hlásali, za meno „Ježiš“ trpeli a pri všetkých utrpeniach zaňho bojovali. V nás silu viery vzbudzujte, by sme jak vy, tak udatne Cirkvi svätej sa oddali, za ňu bojovali. Tam v nebi proste vždy za nás Krista, Spasiteľa, i my máme dnes za neho útrap veľa. My chceme vás nasledovať, vo viere svätej vytrvať a v tomto svojom horlení i život v obeť dať.

Amen.