Čím nás oslovujú Peter a Pavol?
AI
Zaiste ste už stavali, alebo videli mnohé stavby. Stavby jednoduché, zložité, komplikované. Stavby pekné a stavby bez ladu a skladu. Keď sa stavajú veľké objekty, dôležitý je výpočet statiky, prenesenie zaťaženia do istého bodu. Aby sa stavba nezrútila. Dôležitou súčasťou stavby je aj použitý materiál a hlavne stĺpy, ktoré nesú statiku a zaťaženie stavby.
Dnes slávime slávnosť dvoch apoštolov sv. Petra a Pavla. Ich môžeme právom nazvať stĺpmi Cirkvi. Slávnosť sv. Petra a Pavla je aj sviatkom spomienky na svedkov Ježiša Krista a vyznaním viery v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev.
KE
Pán Ježiš kladie v dnešnom Matúšovom evanjeliu učeníkom otázku: ,,Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (Mt 16,13)
DI
To nebola náhodná otázka. Ježišovej otázke predchádzala séria znamení a zázrakov, ktoré vykonal. Farizeji, zákonníci, saduceji a ostatní ľudia boli svedkami Kristových znamení a zázrakov.
Ježiš pred ich očami rozmnožil chlieb, ryby a dokonca národ ho chcel hneď vyhlásiť za vodcu, kráľa. Mohli by sme povedať, že znamenia zanechali veľký dojem. Ježiš môže byť spokojný, dosiahol, čo chcel.
No, Ježiš sa sťahuje do úzadia, samoty. Národ nepochopil význam jeho zázrakov. Ľud si všimol len vonkajší, krátkodobý efekt: jedlo, bezstarostnosť. Ľudia si nasýtili doplna žalúdky. Boli spokojní.
Taký človek, taký vodca by im celkom vyhovoval. Vodca, ktorý sa postará o každodenné telesné potreby. Vodca, ktorý použije svoje schopnosti a silu pre ich pohnútky, potreby.
Ale Ježiš chce naznačiť niečo viac, niečo hlbšie. Niečo podstatnejšie svojimi zázrakmi; čo prekonáva ľudské myslenie a chápanie židovského horizontu Mesiáša. On netúži po uznaní sveta, po ľudskej márnivosti a sláve.
Národ vôbec nepochopil znamenia čias. Jednoducho povedané: nespoznali v ňom Bohom poslaného Vykupiteľa celého sveta.
Svojich učeníkov sa pýta: ,,Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Ľudia si síce uvedomovali, že Ježiš koná niečo, čo nie je bežné, výnimočné. Čo sa vymyká činnosti bežného človeka. Tak hovoria: ,,Je prorok.“
To musíme, ale chápať ako skutočne všeobecný názor. Tak sa v židovskom národe označoval Bohu najbližšie stojaci muž. U proroka sa očakávali osobitné znalosti (alebo mimoriadna prepožičaná sila od Boha. Ale vždy išlo o človeka.
Mesiášsky význam v ich mysli má označenie ,,prorok“ sotva. Ježiš sa obracia následne k učeníkom, ktorých si on vyvolil; k tým, ktorí boli s ním. A pýta sa ich tiež: ,,A za koho ma pokladáte vy?“ Peter odpovedá lapidárne a bez zaváhania: ,,Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
Židovské skupiny boli bezradné, ich nevedomosť a neschopnosť uveriť v Krista bola v protiklade s istotou, vedomím a vierou, ktorú dostáva Peter, apoštoli a učeníci od Otca. Peter - Kéfas sa stáva skalou – základom Cirkvi. Jeho meno sa stáva jeho programom. A súčasne dostáva ubezpečenie, že v jeho osobe a v osobe jeho nástupcov bude prítomný vždy Kristov Duch. Dostáva moc kľúčov, moc od samotného Krista: konať v jeho mene.
Pavol – farizej, prenasledovateľ Kristových učeníkov je na ceste do Damasku. Je oslovený samým Kristom. On musí najskôr padnúť do prachu vlastného omylu, biedy.
Všetko, čo sa naučil pri Gamalielových nohách – vo farizejskej škole sa otriasa v základoch. Pavol padá. Jeho náboženský svet sa rúca s jeho pádom na ceste do Damsku. Pavlova viera a krst je odpoveďou na Kristovo zjavenie. Je vyznaním Kristovho božstva.
PAR
Kto je pre nás Kristus? Ako by som ja odpovedal na Kristovu otázku? Ježiš? – azda historická osoba. Za koho považuje svet v treťom tisícročí Krista? Jeho Cirkev, pápeža, biskupov, kňazov a kresťanov?
Nutné zlo? Pozostatok ,,bludárov a spiatočníkov“, nepriatelia emancipácie, záujmová skupina, ktorá má ešte nejaké percentá vo voľbách? Spoločnosť, pre charitatívnu činnosť?
Súčasný svet sa zmieta v chaose. Finančný sektor je v troskách, burzy a veľkí nenásytní, finanční žraloci krachujú. Ale Cirkev a jej pápež zostávajú.
Mocnosti, ideológie, impéria vznikajú a zanikajú v prachu dejín. Ale Cirkev s Kristovým učením je stále tu.
Petrova a Pavlova odpoveď je úplným, bezpodmienečným vyznaním Kristovho božstva a neodvolateľného daru jeho osoby Tomu, v ktorom spoznali Božieho Syna. Čo máme robiť, Pane dnes? (Sk 22,10).
Veríme vôbec, že Ježiš Kristus je skutočný Boh a skutočný človek, v ktorom máme vykúpenie? Veď iba v ňom môžeme byť spasení. Iba on dokáže uspokojiť naše ľudské túžby.
Pavol sa vkladá celý do Božej vôle, celý svoj život podriaďuje do svojej odpovede Pánovi na ceste do Damsku.
Alebo sa radím ku tým, ktorí hovoria: Boh áno, Cirkev nie? Pán Ježiš jasne hovorí: kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami bude pohŕdať, mnou pohŕda.
Cirkev nehlása seba, ale hlása Kristovo evanjelium z Kristovho príkazu po celej zemi, po všetky veky.
MY
Slávime slávnosť apoštolských kniežat. Peter, ktorý bol jednoduchým rybárom s mozoľnatými rukami a Pavla – intelektuála s jemnými dlaňami. Prvý neváhal zaprieť vlastného majstra, druhý sa neostýchal pozerať na kameňovanie Štefana a prenasledovať kresťanov.
Jeden aj druhý boli však vybraní Pánom Ježišom, aby ohlasovali Krista a jeho evanjelium. Napriek svojim slabostiam, nedokonalostiam. Trojjediný Boh použil ich nedokonalosti pre svoje ciele, na oslávenie svojho mena.
Vydajme sa po ich ceste za Kristom. U Pavla je abstraktná viera bez vplyvu na život cudzia, nepochopiteľná. U neho existuje len jedna viera: viera, ktorá ospravodlivuje je viera činná skrze lásku, sprevádzaná konkrétnymi, dobrými skutkami v živote.
Dôvera v Krista nám prinesie ľútosť nad hriechmi, prinesie ľútosť a perspektívu nového človeka v novom živote. Pavol žiada radikálne obrátenie, radikálnu zmenu života tu a teraz, lebo to žiada sám Kristus. Dôverujme Cirkvi a rímskemu biskupovi – pápežovi, zástupcovi Krista, viditeľnej hlave Cirkvi.
ADE
Nedajme si zničiť našu stavbu, našu Cirkev. Pán Ježiš nám dal prísľub, že ani pekelné mocnosti ju nepremôžu. Kristova stavba pretrvá v mori temnosti tohto sveta... A dejiny nás učia o pravdivosti Kristových slov.
On je verný, on nám jediný pomôže vo všetkých problémoch. Staňme sa živými kameňmi Kristovej stavby, Kristovej Cirkvi.
Amen.