Tridsiata nedeľa "cez rok"

Povzbudiť veriacich, aby sa nebáli Ježiša prosiť o milosti.

AI
Kedy ste naposledy Ježiša za niečo odprosovali? Možno keď ste spáchali nejaký ťažký hriech, ktorý vám hrýzol svedomie. Alebo, ak odprosujete, zvyknete odprosiť aj za maličkosti, každý deň? Pane, vieš, chcem ťa odprosiť, dnes som sa spoliehal viac na seba ako na teba. A dobre viem, že ma učíš, aby som tebe dôveroval. Alebo si myslím, že som spravodlivý?

KE
,,Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo“ ( Lk 18,9 ).

DI
Čo je to vlastne podobenstvo?! Pozývam na malý exkurz do čias Ježiša Krista, aby sme lepšie pochopili dnešné podobenstvo. Vráťme sa 2000 rokov späť.
Palestína bola pod nadvládou Ríma. Spoločnosť bola rozdelená do troch tried. Prvú skupinu tvorili otroci, ktorí nemali žiadne práva, boli považovaní za vlastníkov svojich pánov. Mohli byť kupovaní, predávaní, mučení, usmrtení. Bola to najspodnejšia vrstva spoločnosti. Druhú skupinu tvorili obyvatelia na obsadených územiach, oni už mali isté práva, bola to druhá vyššia kategória ľudí. Tretiu skupinu tvorili Rímski občania – tí mali najväčšie práva, mali právo hlasovať, právo voliť, uzatvárať zmluvy, mohli zastávať verejný úrad. Rímske občianstvo sa mohlo nadobudnúť štvorakým spôsobom.
Buď sa narodil ako rímsky občan, tým že rodičia mali rímske občianstvo. Rímske občianstvo mohli získať za mimoriadne zásluhy. Rímske občianstvo sa dalo kúpiť za veľmi veľký peniaz, alebo ak rodič bol oslobodeným otrokom, dieťa získalo rímske občianstvo.
Ježiš keď hlásal Evanjelium, učil ľudí, ktorí pochádzali zo všetkých týchto spomenutých vrstiev. Teda vytvárala sa medzi ľuďmi istá hierarchia a práve preto aplikuje podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi na vtedajšiu aktuálnu situáciu.
Podobenstvá používali aj rabíni, pretože bolo ľahko vnímateľné a zapamätateľné a vychádzalo z ich prostredia. Každé podobenstvo obsahuje v sebe posolstvo. Poslucháča provokuje k rozmýšľaniu. Teda, Ježiš chce vtiahnuť ľudí do deja podobenstva, aby sa v ňom spoznali a konali to, na čo poukazuje podobenstvo. Preto im vyrozprával podobenstvo o farizejovi a mýtnikovi, ktoré im bolo blízke a bolo z ich prostredia. Prečo práve mýtnik a farizej. Pretože vtedy to bolo aktuálne. Dnes by to možno nazval podobenstvo o praktizujúcom a nepraktizujúcom človeku.
Toto podobenstvo je určené práve farizejom. Farizeji patrili k tej vyššej skupine ľudí, ktorí mali veľký vplyv na spoločenskú situáciu v krajine a tým mali isté postavenie v spoločnosti. A to ich mohlo viesť k vyvyšovaniu sa nad ostatných. Toto postavenie často zneužívali vo svoj prospech.
V podobenstve vystupujú dvaja ľudia. Prvý, ktorý znázorňuje farizeja, si myslí, že je spravodlivý. Všimnime si jeho modlitbu. Opisuje v nej sám seba, čo všetko urobí a čoho všetkého sa dokáže zrieknuť. Tým poukazuje na seba, aký je dokonalý. To, čo tvrdí, je pravda, ale tá pravda je z jeho uhla pohľadu. V modlitbe ďalej začne poukazovať na mýtnika a jeho zlé vlastnosti. Mýtnici sú v dnešnej dobe pracovníci daňového úradu. Mýtnici boli známi tým, že pri vyberaní daní neboli spravodliví, a často vyberali viac, ako mali vyberať, a tým si zlepšovali svoju finančnú situáciu. Spomeňme si na príbeh o Zachejovi, keď povedal, že 4- násobne vráti, ak niekoho ukrátil.
V podobenstve vystupuje aj mýtnik, ktorý si uvedomuje svoju hriešnosť a v srdci ľutuje to, čo spravil. U farizeja túto ľútosť nenachádzame.

PAR
Budete súhlasiť, že aj v dnešnej dobe sa nachádzajú takýto farizeji a mýtnici medzi nami?! Sú. A dokonca sa môže stať, že ja som tým farizejom. Skúsme teraz každý vo svojom vnútri pouvažovať, do ktorej kategórie by som sa zaradil, k mýtnikovi alebo farizejovi?!
Denne sa modlím, pravidelne chodím do kostola, spovedám sa každý prvý piatok, možno aj častejšie, keď idem na spoveď, poviem si veď ani také ťažké hriechy nemám, denne sa modlím ruženec, možno nejaké pobožnosti, čítam sv. Písmo, nikomu som neublížil, nekradnem, nepodvádzam, s každým sa snažím vychádzať v dobrom vzťahu....atď., Proste nie som až taký zlý, žijem duchovný život. Takže mýtnikom asi nebudem.
Skúsme sa vžiť do pozície farizeja. Isto si zvyknete všímať aj druhých ľudí okolo seba ako to robil farizej. Nedá sa chodiť okolo ľudí a nevšimnúť si ich. Ale, nie je to tak, že niekedy sa pristihnem pri posudzovaní druhých ľudí? Koľkokrát sa prichytím, že hovorím o druhých, ale nie v dobrom , ale v zlom, a hlavne o jeho zlých vlastnostiach? Všímam si, kto ako chodí do kostola oblečený, ako sa správa, či chodí na prijímanie, ako žije v rodine, či sa háda s manželkou, možno sa opíja, prepíja výplatu, podvádza ženu, alebo žena muža, nevie sa zamestnať,....atď.
A práve tu môže byť ten problém, na ktorý poukazuje Ježiš a tým problémom je pýcha. Tá istá ako u farizeja. ,,Hovorím vám tento odišiel domov ospravedlnený a nie tamten.“ Teda mýtnik bol ospravedlnený a nie farizej.

MY
Povieme si prípad z jednej farnosti. Starosta spreneveril veľkú sumu peňazí. Zopár miliónov. V dnešnej dobe to nie je nič nové. Veď to sa takto robí teraz, nie? Kde žiješ?! Problém však bol v tom, že tento starosta bol kresťan a často chodil do kostola. Zapájal sa aj do liturgie, čítaval čítania, všetci ho dobre poznali a aj to prispelo k tomu, že sa stal starostom. V čom bol problém?! Nechcem teraz obhajovať starostu, že konal správne, že spreneveril peniaze, isto nie. Poukazujem na postoj veriacich, ktorí sa nad týmto pohoršovali a v srdci odsudzovali tohto starostu. Stavali sa do pozície sudcu. Teda videli zlo len na druhých, ale na sebe ho nevideli. Teda zmýšľali tak, ako dnešný farizej. Seba videli ako dokonalých. Myslia si, že žijú v pravde, ale pritom sami seba klamú. A pritom starosta mohol veľmi ľutovať to, čo spravil. To je len jeden prípad. Tých prípadov v našom živote môže byť x. Ako je ľahko odsúdiť druhého človeka.

Sv. Pavol píše Korinťanom: ,,Preto, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“ To znamená, ak si myslím, že ako tak sa mi darí viesť duchovný život, a nepácham toľko hriechov ako ostatní, mám ďakovať Bohu za túto milosť, ktorú mi dáva.
Sv. Peter i Jakub uvádzajú vo svojich listoch: ,,Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“ To znamená, pýcha je prekážkou v našom vzťahu s Bohom. Keď sme pyšní, Boh nás nemôže požehnať. Ak sme pyšní, sme farizejmi. Ježiš nám týmto podobenstvom hovorí, konajte tak ako konal mýtnik.

Sestre Faustíne sa stala takáto situácia. Raz počas rekreácie sa jedna sestra direktorka vyjadrila, že sestry konversky ( z druhého rádu) nemajú city a tak možno s nimi zaobchádzať tvrdo. Faustínu zarmútilo, že tak málo poznajú sestry direktorky sestry konversky a že posudzujú podľa vonkajšieho zdania. Pán Ježiš jej na to povedal: ,,Sú duše, v ktorých nemôžem nič urobiť. Sú to duše, ktoré ustavične špehujú iných a nevedia, čo sa deje v ich vlastnom vnútri. Úbohé duš, nepočujú moje slová, ich vnútro zostáva prázdne, nehľadajú ma vo vnútri svojho srdca, ale v mnohovravnosti, kde nikdy nie som. Cítia svoju prázdnotu a predsa nechcú uznať svoju vinu.“

ADE
Ak sa niekto z nás náhodou našiel v roli farizeja, Ježiš nám dáva návod ako máme postupovať. Snažme sa nesúdiť druhých ľudí ,,nesúďte, aby ste neboli súdení“, lebo my do vnútra srdca druhého človeka nevidíme, a zbytočne si zaťažujeme dušu hriechom. Konajme tak, ako konal mýtnik v dnešnom podobenstve. On prišiel do chrámu a prosil Boha, aby mu odpustil a odpustenia sa mu dostalo. ,, Hovorím vám, tento šiel domov ospravedlnený a nie tam ten. Príďme aj my pred Ježiša, ktorý je prítomný v Eucharistii. Nebojme sa ho prosiť, odpustí nám.

Amen.