Tridsiata štvrtá nedeľa "cez rok" - KRISTA KRÁĽA

Končiaci cirkevný rok je nám mementom a nádejou mať účasť v Božom kráľovstve.

Stál na lavičke v parku, k tomu opitý, kamaráti dávali pozor, aby nepadol, ale nahlas kričal: Som kráľ! Okoloidúci sa zastavovali, jedni mávli rukou, staršia pani sa pohoršovala. Čoho bol kráľom? Prečo o tom tak kričal? Neviem. Mám priateľa, ktorý keď v jeho prítomnosti niekto vypovie slovo “kráľ“, hneď zareaguje. Prečo? Má totiž priezvisko Kráľ. Občas vidíme na obrazovke kráľovnú Veľkej Británie, Dánska či inej krajiny. A aj vy, deti, radi počúvate rozprávky o kráľoch? Čo všetko si vieme pri slove kráľ vybaviť v pamäti?

Evanjelista sv. Lukáš píše o nápise na kríži, na ktorom zomieral Ježiš. „Toto je židovský kráľ“ (Lk 23,38).

Dnešná nedeľa je poslednou v cirkevnom roku. Voláme ju Nedeľou Krista Kráľa. Celý cirkevný rok sme čítali texty z Evanjelia podľa sv. Lukáša. V závere evanjelista opisuje aj smrť Pána Ježiša. Nápis na kríži: „Toto je židovský kráľ“ (Lk 23,38), je výzvou Piláta pre Židov. Vojaci pod krížom čítajú nápis a posmievajú sa Ježišovi tak isto ako členovia židovskej rady, keď volajú: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ“ (Lk 23,37)! Lukáš opisuje jedného z prítomných, ktorý nápis nad hlavou Ježiša berie vážne, hoci druhý lotor rovnako ukrižovaný sa rúha. Na konci Ježišovho života, keď v mukách a bolesti končí svoju misiu na zemi, odohráva sa dialóg, na ktorý s nádejou budú až do konca čias mnohí myslieť. Ján píše, že Ježiš nepotreboval, aby niekto vydával o ňom svedectvo. Ježiš vedel, že je Boh a zároveň je aj človek. Stal sa nám podobný. Ježiš aj na kríži myslel na nás. Vidíme, s akou láskou pozerá na lotra, ktorému hovorí, že ešte dnes bude s ním v raji. Videl mu do srdca, poznal jeho bolesť, chápal jeho lásku. Ťažko je opísať túto udalosť. Možno sa pýtať: Ako spoznal tento lotor v Ježišovi, ktorý bol rovnako s ním ukrižovaný, Boha a Kráľa? Čítal nápis nad hlavou Ježiša? Iba on však dokáže pozerať na Ježiša ako na Kráľa, hoci je ponížený a potupený. Jedine z úst tohoto lotra počuť slová: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). Po čom lotor spoznal v Ježišovi Kráľa?

Slovo “kráľ“ dnes skôr chápeme ako autoritu, ktorá má určité právomoci, ktorej mnohí závidia bohatstvo, slávu... Dnes už nie sú králi, o ktorých rozpráva história. Boli to zvrchovaní panovníci. Mali moc nad ľudskými životmi, ale aj nad materiálnymi hodnotami. Preto viac boli nenávidení ako milovaní. Kráľ bol ten, ktorý mal zodpovednosť za zverené územie a ľudí. Boli to slávne a mocné rody.
Kráľa Dávida si zvolil za kráľa Izrael. Použili slová Boha: „Ty budeš pásť môj ľud Izrael, ty budeš vodcom Izraela“ (2 Sam 5,2). Samuel pomazal Dávida za kráľa uprostred jeho bratov, keď bol ešte mladý. Národ akceptuje toto vyvolenie. Dávid bol nádejou pre národ.

Ježiš je Bohom pomazaný za kráľa. Boh ho nenúti a Ježiš nezískava svoju moc za pomoci zbraní. Jeho kráľovstvo má iný charakter a realizuje sa na inej úrovni, ako je diktatúra. Jeho si musia vyvoliť ľudia. Kajúci lotor prosí: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). Ježiš nikoho neutláča, neohraničuje, naopak, človek si musí svojho Kráľa vyvoliť slobodne a s láskou. Človek túži po Ježišovom kráľovstve, chce sa do neho dostať, mať v ňom účasť a keď dosiahne po čom túži, je plný vďaky Bohu za túto milosť. Mať účasť v Kristovom kráľovstve znamená mať účasť na plnosti milostí, ktoré človek si zaslúžil za svoj život. Kristus je centrom celého života. Mať účasť v Kristovom kráľovstve znamená mať účasť na jeho vykúpení. Ježiš vykúpil celý svet a zmieril s Bohom, zvíťazil nad smrťou a hriechom. Kristus je novým Adamom. Je začiatkom nového stvorenia, obnoveného a jasnejšieho. On je hlavou tela, Cirkvi, ktorá sa zrodila na kríži a jeho zmŕtvychvstaním. To bola tá pascha Krista a zároveň s ním pascha každého človeka i celého stvorenia. Mať účasť v Kráľovstve znamená mať ju v plnosti.


Pohľad na poslanie kráľa z ľudského hľadiska znamená vládnuť. Z Kristovho hľadiska slúžiť. Ježiš prišiel na svet ako Kráľ, aby slúžil, aby dal svoj život ako výkupné za všetkých. Neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť. Nevieme, čo vedel dobrý lotor o Ježišovi, jeho učení, a tých, ktorí uverili v Krista. Nevieme, či sa s Ježišom predtým stretol, či ho počúval, keď učil, či bol účastníkom rozmnoženia rýb či chlebov... To v tejto chvíli nie je rozhodujúce. Ale to, že keď pozeral na Ježiša, nepozeral na neho ako na človeka trpiaceho, poníženého, ale ako na Krista – triumfujúceho Kráľa. Čím si to lotor zaslúžil? Kto to bol vlastne ten dobrý lotor?

K. Čapek napísal: „Každý z nás je v istom zmysle zakliaty. Ak nie hneď zakliaty ako vlkolak či ako smutná vŕba alebo žaba, tak je zakliaty svojou ochrannou blanou, chráni si slávu, moc, postavenie... Každý v hĺbke svojej duše buduje, čím by vlastne chcel či mal byť. To je naše utajované a lepšie “ja“. To je naše kráľovstvo. Cítime sa ako králi, byť kráľmi. To hriech spôsobuje v každom z nás. Ježiš to videl a práve preto prišiel, aby svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zničil toto naše kráľovstvo, aby sme mohli mať účasť na inom, večnom, slávnostnejšom Kráľovstve. Ako dnes rozpoznať Krista Kráľa v našom živote? Čo podniknúť, aby sme videli Krista Kráľa? Na záver cirkevného roka dostávame odpoveď. Uverme v Krista Kráľa a nie v človeka kráľa. Ak chceme vidieť Kráľovstvo Krista, treba zostúpiť z piedestálu svojej pýchy, lenivosti, nerozumnosti, nenávisti, chamtivosti... Je potrebné, že sa v tejto chvíli postavíme pod kríž Pána Ježiša a pozeráme si jeho prebodnutý bok, Srdce a potom z hĺbky vlastného srdca, pri plnom vedomí a slobode, jednoduchými slovami, prípadne slovami lotra povedzme: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Tak prejavíme svoj vzťah ku svojmu Kristovi Kráľovi. To je všetko. Že sa nestal žiadny zázrak? Že nezahrmelo? Že sme nevideli blesky? Že sa zem nezatriasla? Keď po takomto obrátení sa smerom ku Kristovi Kráľovi by sme očakávali akýkoľvek mimoriadny úkaz, nemali by sme nič z dobrého lotra v sebe. Ježiš neprestal trpieť, nezostúpil z kríža, naopak, sám hovorí, že trpí z poslušnosti.

Dobrý lotor uveril v Krista Kráľa. Nepotreboval nijaký mimoriadny úkaz.

Arabi majú povesť o Nimrodovi, ktorý mal troch synov. Raz si ich povolal k sebe a ukázal im tri zapečatené urny. Jedna bola zo zlata, druhá z ligotavého striebra a tretia bola z hliny. Povedal najstaršiemu: „Vyber si tú, ktorá má podľa teba najväčšiu hodnotu.“ Najstarší hneď siahol po zlatej urne, na ktorej bol nápis “Kráľovstvo“. Otvoril ju a našiel v nej plno krvi. Druhý syn siahol po striebornej urne, na ktorej bol nápis “Sláva“. Keď ju otvoril, našiel v nej prach z ľudí, ktorí boli v živote slávni. Tretiemu ostala urna hlinená. Otvoril ju a nebolo v nej nič. Ale na jej dne sa vynímalo slovo “Boh“. Keď sa potom kráľ pýtal svojich dvorných radcov, ktorá urna je podľa nich najcennejšia, jedni hovorili zlatá, druhí strieborná, ale niektorí múdri starci povedali, že najväčšiu cenu má hlinená urna, lebo Božie meno je cennejšie ako celý svet. Ktorá urna je pre nás najcennejšia?

Dnes po prehodnotení môžeme ráznejšie a zodpovednejšie vykročiť do nového cirkevného roka. Ešte nič nie je z našej strany zlé. Pripravme sa. Aj keď to, čo je pred nami, je nejasné...

Slávny maliar a sochár Buonarotti sa prechádzal v skupinke svojich priateľov po Kararskom kameňolome. V jednej chvíli sa zastavil a dlhú chvíľu pozeral na balvan kameňa. Priatelia ho sledovali a nadobudli dojem, že má videnie. Keď sa akoby prebral z extázy, pýtali sa ho priatelia, čo sa mu stalo? „Videl som anjela,“ odpovedal sochár Buonarotti. Nebol to zázrak, ale oko sochára, keď pozeralo na balvan mramoru, už videlo v kameni svojho anjela, ktorého sa chystal z neho vytesať. Anjel bol v srdci, rukách, očiach majstra sochára. Áno, on ho potom zhotovil. Potom ho videli aj ostatní.
Pred nami je nový cirkevný rok. Jedine Boh iste vie, čo bude pre nás znamenať. My podľa svojich schopností, rozumu, vôle, dobrých vlastností môžeme vidieť, čo asi bude pre nás znamenať. Či sa nám podarí, uvidíme. Tak preto dnes, keď sľubujeme zostať verní pod zástavou Krista Kráľa, keď odprosujeme za neveru, chyby, omyly, pády z minulého roka, tak prosme aj o milosť vytrvať vo vernosti a láske, v pokore a poníženosti, v jednoduchosti počas celého ďalšieho obdobia. Vieme, že vyplatí sa Kristovi Kráľovi ostať verní.

Kráľ kráľov. Kristus je večný Kráľ. Vždy. Či ho prijímame, či zavrhujeme. Tento Kráľ nám nebráni v ničom, čo nám osoží. Bude však aj naším Sudcom. Modlitba, ktorú nás on sám naučil, nech nám pripomína náš cieľ, poslanie, že slová „príď kráľovstvo tvoje“ sú realita, skutočnosť a naša istota.

Amen.