Tridsiata štvrtá nedeľa "cez rok" - KRISTA KRÁĽA

Uverme Kristovi Kráľovi.

AI
Keď chceme niekomu ukázať byt, chatu alebo auto, všetko najskôr dostatočne pripravíme, aby dotyčný mal z návštevy dobrý zážitok. Dokonca by sme vedeli všetko aj prikrášliť, aby boli veci dokonalejšie, ako sú. Cirkev sa dnes správa rovnako. Chce nám dnes niečo - niekoho ukázať. Nevedie však do chát, domov alebo do hradov ku zlatým trónom. Vedie nás priamo pod kríž a tu ukazuje miesto, kde sa cíti byť doma.

KE
Ukazuje na kríž a hovorí, pozrite „Toto je židovský kráľ! (Lk 23,37)

DI
Nie je vám to divné, že ten, ktorý vládne nad všetkým, kraľuje z kríža? Môže vôbec kraľovať človek, ktorého zbavili dôstojnosti, cti, práv? Ježiš je vydaný na posmech, a predsa panuje z kríža. Možno si povedať, že Cirkev by nemala do svojho náboženstva miešať svetské slovo kráľ. Keď sme už pri tomto slove, kto z nás nesníval vo svojom srdci, že by bol kráľ alebo princezná? Všetci sme raz snívali o tom, ako budeme králi, že sa pekne oblečieme, že budeme dobre jesť, že budeme viesť rytierske turnaje. Týmto chcem povedať, že každý z nás akoby hľadal svoje vlastné kráľovstvo. Poďme sa teda pozrieť, ako vyzerajú tie naše ľudské kráľovstvá. Nezdá sa vám trochu, že tieto kráľovstva boli v priebehu vekov skôr krutovládou nad ľudským pokolením? Veď už v Biblii sa dočítame o kráľoch, ktorí dávali stínať hlavy, ktorí zatvárali ľudí na doživotie do väzení , upaľovali, a to všetko len preto, aby sa dostali k majetku iných, alebo aby iba dokázali svoju moc. Ježiš je celkom iný kráľ. A to už aj podľa zovňajšku. Nemá síce kde hlavu skloniť, nespí v zlatých posteliach, ale v maštali, nevozí sa na koni, ale na osliatku, nemá zlatú korunu, ale tŕňovú a je pribitý na drevo kríža. Ale omnoho viac ako týmto sa líši Ježiš od týchto svetských kráľov svojím vnútrom, tým ako zmýšľa. Netúži po tom, aby sa ho ľudia báli, aby im dokazoval svoju moc. Netúži po ich majetku, netúži po poddaných. Chce mať z ľudí priateľov a čo je najviac, týmto ľuďom on prišiel slúžiť. Áno, dobre počujeme Boh nám, mne, prišiel slúžiť. To o sebe aj sám vyhlásil a keby len vyhlásil, on to aj naozaj robil, keď napríklad umyl apoštolom nohy. Urobil im prácu sluhu. Ale najviac nám slúžil vtedy, keď sa dal za nás pribiť na kríž. A ešte aj tu na kríži slúži. Slúži svojím odpustením, svojou uzdravujúcou mocou. Odpúšťa kajúcemu lotrovi. Je to vrchol lásky označený v dnešnom evanjeliu. Tu vrcholí dnešná dráma o tom, kto je tento človek. Tento lotor je človek, ktorý by si zaslúžil smrť za svoje hriechy. On sa však v poslednej chvíli kajá. Ako je to možné? Zapôsobila na neho Ježišova veľká láska. A vtedy vyznáva svoj hriech. Spĺňa sa to, čo Ježiš o sebe povedal , že prišiel zachrániť to, čo sa stratilo.

PAR
Mohol by sa nám takýto kráľ nepáčiť ? Určite sa nám páči, lebo všetci obdivujeme lásku, ktorá sa obetuje a zachraňuje. Nemali by sme ale zostať iba pri tom, že sa nám takýto kráľ páči, ale mali by sme ho aj nasledovať vo svojich skutkoch. Pýtam sa v tejto chvíli vás, ale aj sám seba, ako som nasledoval takéhoto Ježiša ? Nepozval ma sám na takúto cestu, keď povedal: „Nasledujte ma!“ Aj mňa pozval k tomu, aby som zachraňoval to, čo sa zlomilo, čo sa stratilo. Asi som najskôr odsudzoval iných, zanedbával ich potreby, ba možno som si ľudí okolo seba vôbec ani nevšímal a nepomáhal im. Boh mi k takémuto nasledovaniu ponúka dar. Ani tu ma nenecháva samotného a ponúka mi pomoc. Je to návod na nový a šťastný život. Ten návod je veľmi jednoduchý, stačí iba dodržať, že budem:
1. Milovať Boha, vinúť sa k Nemu v modlitbe, vo sviatostiach.
2. Milovať blížneho slovom, skutkom, dám mu svoj čas, ochranu a pomoc
3. Budem sa snažiť o dokonalosť sebazaprením, sebakontrolou.

A aj keď sa naše detské sny pravdepodobne nesplnili, lebo nie sme králi a náš domov vôbec nepripomína kráľovsky palác - nemôžeme tu dať bodku za našimi snami .
Sme veriaci a vieme, že naše kráľovstvo predsa existuje aj keď nie je z tohto sveta. Naše sny po kráľovstve sú vlastne túžbou človeka po Bohu. Boh túto túžbu použil ako nástroj spásy človeka. Zmluvou sa zaviazal, že človeku dá Kráľovstvo a to také , ktoré bude trvať naveky.

MY
Aké nádherné by bolo, keby sme všetci chceli milovať a milovali takouto láskou, ktorá je úprimná, nezištná, obetavá. Prejavujme ju však aj neveriacim a hriešnym, aby sme aj ich získali pre božie kráľovstvo? Neotvárajme im hneď katechizmus, odvrátia sa od nás. Neotvárajme im hneď evanjeliá, nebudú nás počúvať. Nedávajme im argumenty o jestvovaní Boha, neprijmu ich. Otvárajme im svoje srdcia, dávajme im svoju lásku a takto im priamo zo svojich skutkov ukážme Boha. Možno tak aj niektorých zachránime. Veď aj Ježiš nezachránil obidvoch lotrov na kríži, iba jedného. Lotor sa obrátil na kríži v poslednú chvíľu svojho života. Neskladajme teda hneď zbrane, ak sa niekto neobráti okamžite. Možno mu naša láska v poslednej chvíli naozaj pomôže. Takto zachránený predsa môže byť váš priateľ, manžel, syn, dcéra, známy. Keď im bude ťažko, spomenú si na vašu lásku a ona zaúčinkuje na nich tak, že obrátia svoje srdce k Bohu celkom ako lotor pod vplyvom lásky Ježiša. Neoplatí sa nasledovať Krista skutočne ? Nechceli by ste aj vy v tejto chvíli hľadať, čo sa stratilo? Hľadať stratený zmysel kresťanstva? Iba ak budeme takto robiť, budeme patriť do Božieho kráľovstva lásky.

ADE
Aj my teraz stojíme pod krížom, týmto nepochopiteľným znamením Božej lásky k nám. Ukazujeme naň ako na miesto pohoršenia, ktoré si stále nejakým spôsobom prikrášľujeme a ospravedlňujeme. A miesto toho, aby z kríža zaznievali vety odsúdenia, je tu odpoveď Ježiša na lotrovu prosbu, ktorá by mala byť prosbou každého jedného z nás: „Ježišu spomeň si na mňa keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). A On nám odpovedá zo svojej zranenej lásky: „Neboj sa, ešte dnes budeš so mnou v raji.“

Amen.