Veľkonočný pondelok

Dnešný deň si nemôžeme dovoliť prespať, venovať sa len alkoholu, jedlu, šibačke, návšteve.

Dnešnej homílii by som chcel dať názov: Prijmime Ježiša, otvorme mu dvere srdca. A prečo tento názov? Odpoveď by som zhrnul do slov: Dnešný deň si nemôžeme dovoliť prespať, venovať sa len alkoholu, jedlu, šibačke alebo návšteve. Dnes je aj chvíľa otvoriť sa slovám Pána Ježiša, ktoré povedal ženám ako odkaz pre apoštolov:

„Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: „Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley“ (Mt 28,5-7).

Tieto slová nepatrili len ženám. Ježiš ich adresuje každému z nás, aby sme oznámili zmŕtvychvstanie Krista všetkým bratom a sestrám. Inými slovami: Zmŕtvychvstalý Kristus nepatrí len minulosti, patrí aj nám dnes. On je s nami tak ako vtedy so ženami, apoštolmi, so zástupom bratov a sestier, s ktorými po svojom zmŕtvychvstaní sa stretol. Dnes je pre nás významný deň. Sme tu preto, aby sme sa streli s Kristom. Chceme v jeho láske, ktorú dokázal svojím životom, slovami, skutkami, smrťou a zmŕtvychvstaním obohatiť svoj život. Text evanjelia nás poúča, aby sme prosili o premenu svojho zmýšľania. Ženy sa ponáhľajú od hrobu k apoštolom. Nemôžu v sebe udržať myšlienku o prázdnom hrobe. Stretnutie s Kristom na ceste celkom mení ich život. A nielen im. Zmenu života u mnohých nezastavili ani násilné akcie, ktoré nariadili veľkňazi a starší. Zmenu života nezastavili ani tí, čo sa dali kúpiť za peniaze a falošne svedčili: „V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni nám ho ukradli“ (Mt 28, 13).

Doba, v ktorej žijeme, si od nás veriacich vyžaduje príklad viery. Sviatok zmŕtvychvstania je príležitosťou túto vec splniť. A nielen to. My sami si uvedomujeme potrebu prehĺbiť sa vo viere, otvoriť sa svojmu Bohu. Uvedomujeme si, že aj nás ohrozujú ťažkosti, ktoré môžu ohroziť, ba až rozložiť a zničiť našu vieru. K takým ťažkostiam môžeme zaradiť: materializmus, náboženskú ľahostajnosť, požívačnosť, sekularizmus – to znamená svetácky spôsob života bez Boha, a hedonizmus – vyhľadávanie rozkoší. Stretávame sa aj s problémom siekt, keď najmä mladí ľudia, neskúsení, často naivní, ale aj starší, životom sklamaní, neuspokojení, osamotení podliehajú tlakom, ktoré vynakladajú sekty. A práve to nás viac vedie k tomu, aby sme sa otvorili Bohu. Dnes by sme si mali uvedomiť, že je čas, keď sa plnia slová Pána Ježiša, ktoré odkázal po ženách apoštolom: „Tam ma uvidia“ (Mt 28,10). Všade, kde nás posiela Boh plniť svoje povinnosti, máme byť otvorení pre neho. V tomto uvedomovaní si viery v Boha nám pomáha Písmo slovami: „Tam ma uvidia“ (Mt 28,10). Aby sme to správne pochopili, predstavme si to takto: V tomto kostole je v tejto chvíli rádiová vlna. Je taká jemná, že nás všetkých preniká. A my ju nevnímame ani očami, hoci nimi zachytíme hocijakú smietku, nevnímame ju ušami, hoci ináč zachytíme hocijaký šelest. A nevnímame rádiovú vlnu ani jazykom, hoci na ňom pocítime akýkoľvek vlások. Je jemná a len ten z nás, kto by si zapol rádio, má dôkaz, že tá rádiová vlna je tu a má z tej rádiovej vlny nejaký úžitok. Napríklad hudbu, rozhlasovú hru alebo prednášku, alebo správy. Ale kto si neotvorí tranzistor, ten nemá z rádiovej vlny nijaký úžitok, nijaký osoh. A tak je to aj s prítomnosťou Boha. Boh je tu. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Ale on je tak jemný Duch, že ho necítime, nevnímame ho očami ani sluchom, ani jazykom. A ten bude mať osoh z Boha, z Božej prítomnosti, kto si otvorí nie tranzistor, ale svoju myseľ. A svojou mysľou chápe, že Boh je tu. Uvedomuje si to: Boh je tu. To je nádherná skutočnosť, nádherná pravda.
Na letisku silno pršalo. Cestujúci urýchlene nastupovali do lietadla, ktoré bolo pripravené k odletu na vnútroštátnej linke. V lietadle sedel aj misionár, ktorý pri okne sledoval ľudí. Pekná letuška pomáhala ľuďom zaujať ich miesta. Keď bolo všetko pripravené k odletu, letuška zatvorila dvere. Vtedy k lietadlu bežal nejaký človek, snažil sa dostať sa dovnútra, pritom si zakrýval nepremokavým plášťom hlavu pred dažďom, ktorý mu strhával vietor. Keď oneskorenec pribehol k lietadlu a začal búchať na dvere, letuška mu gestami vysvetľovala, že je už neskoro. Muž však búchal do dverí ešte silnejšie a naliehavejšie. Letuška sa mu snažila vysvetliť cez okno, že to už nejde, že je neskoro, že musíme štartovať. Muž na to nereagoval a trval na tom, že chce ísť dovnútra. Až napokon letuška ustúpila, a otvorila mužovi dvere. Natiahla ruku a pomohla mu. S prekvapením zistila, že tento muž je pilotom lietadla.
Aj nám hrozí nebezpečenstvo, že vo svojom živote vymkneme Krista. Je memento pre nás, aby sme mimo svojho života nevypreli Krista ako letuška pilota. Kde doletí lietadlo bez pilota? Kde prídeme vo svojom živote bez Krista? „Vojaci vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili“ (Mt 28,15). Čo im povedali? To, že sa nemusia báť vladára. Aj my sme už počuli, že sa nemusíme nikoho a ničoho báť. Dokonca ani nie Boha. Boh je vysoko, pápež ďaleko, svedomie umlčané a otupené. Iní na zmŕtvychvstanie pozerajú len ako na náboženskú udalosť, ktorá sa ich netýka. Svoje svedomie chcú podriadiť kde-komu a kde-čomu, len nie Bohu. Medzi týmito ľuďmi je naša misia. Nečakajú od nás napomínanie, moralizovanie, slová, ale príklad kresťanského života. Právom od nás očakávajú, že svoju vieru budeme žiť nie iba slovami, ale skutkami. Ako najvážnejší argument svojej viery im máme dať skutok lásky, za ktorý nesmieme čakať vďaku. My sami potrebujeme sa vo svojej viere posilňovať, učiť, zdokonaľovať, aby sme obstáli v skúškach života. A práve preto prijímame Kristove slová: „Nebojte sa“ (Mt 28,10). On nás posiela. On je našou silou a nádejou. Keď budujeme súčasný pominuteľný život so Zmŕtvychvstalým, tak večnosť sa stáva už dnes skutočnosťou. Zmŕtvychvstalý Kristus dáva nášmu životu pravý zmysel, jasný cieľ, najvyššiu známku kvality. Preto nám veriacim patrí radosť zo života. Máme sa radovať aj z toho, čo príde. Tento svet nemôže byť našou odmenou. A predsa, aj keď nerozumejú láske, nesmieme prestať žiť, konať v duchu kresťanskej lásky. Príde čas, a nebude to od nás záležať a Boh odkryje, zverejní naše otvorené srdce.
Príbeh rozpráva o bohatom panovníkovi, ktorý každé ráno prijímal dary. Tak to totiž nariadil. Ráno prichádzal aj mlčanlivý žobrák, ktorý vždy priniesol jedno jablko a potom bez slova odišiel. Sultán bol zvyknutý prijímať veľké dary, a preto s opovrhnutím prijímal jablko a s ním aj celý jeho dvor. Žobrák nič nedal na sebe poznať. Tak prichádzal znova a znova s takým istým darom, jablkom, ktoré panovník bezducho, bez slova poďakovania prijal a položil do koša vedľa trónu. Raz panovníkova opička zobrala jedno jablko a zahryzla doň a potom ho hodila panovníkovi k nohám. Ten zistil, že v jablku je perla. Hneď dal jablká rozkrájať a zistil, že v každom jablku je jedna perla. Celý udivený dal si zavolať žobráka. „Priniesol som ti tieto jablká, pán môj,“ povedal žobrák, „aby som ti ukázal, že život ti každé ráno ponúka veľký dar, ktorý ty odkladáš, pretože si obklopený veľkým bohatstvom.“
Boh nám dáva cez Kristove zmŕtvychvstanie rok čo rok perlu v jablku. Chce nás urobiť bohatými, chce nás štedro obdarovať a my odpovedáme pod vplyvom svojich pohľadov na život, udalosti v našom okolí, vo svete ako panovník. Zmŕtvychvstanie berieme tak, že Veľká noc prichádza a zas bude po nej. Bezducho alebo až povýšenecky, snáď ponižujúc to, čo nám prináša, čím nás chce obohatiť. Vieme predsa, že keby Kristus nebol z mŕtvych vstal, má to všetko, čo žijeme, čo nás obklopuje, zmysel? Práve preto zahryznime sa obrazne do daru, ktorý nám sprostredkúva Cirkev touto veľkonočnou liturgiou a pre seba i pre iných vyberme perlu, samého zmŕtvychvstalého Krista, a otvorme mu svoje srdcia.

Dnešný deň nie je ukončená myšlienka na zmŕtvychvstalého Krista. Práve preto, že zmŕtvychvstanie je najväčším okamihom našej spásy, budeme si to pripomínať nielen celý nastávajúci týždeň – oktávu, a nielen týchto päťdesiat dní, ktoré sú pred nami, ale i každú nedeľu. Nech je nedeľa pre nás skutočne dňom, keď máme viac a viac otvorené srdce pre Krista a chceme urobiť všetko preto, aby sme si svojím životom získali milosť: byť so zmŕtvychvstalým Kristom po celú večnosť.

Amen.