Krst detí v období cez rok 27. nedeľa "B"

Poukázať na povinnosť vychovať deti v náboženskom duchu.

AI
Katechéta sa na hodine náboženstva pýtal deti, prečo neboli v nedeľu v kostole. Väčšina deti odpovedala: „Rodičia nešli a samých nás nechceli pustiť.“
Takéto a podobné situácie nie sú v našich rodinách zriedkavé.

KE
V dnešnom sväto evanjeliu sme počuli Ježišove slová: „Nechajte deti prichádzať ku mne! „Nebráňte im, lebo takým patrí Nebeské kráľovstvo“ (Mk10,14).

DI
Týmito slovami Ježiš dôrazne napomína svojich učeníkov, aby neokrikovali deti, ktoré sa k nemu tlačili. Namrzel sa, keď videl ako im v tom zabraňovali a napomenul ich, píše výslovne evanjelista svätý Marek. On ich práve naopak objímal, dával na ne svoje ruky a požehnával.
Množstvo komentárov Svätého písma venujú práve tomuto vzťahu Ježiša a deti veľkú pozornosť. Aj známy film «Ježiš» nádherne zachytáva túto udalosť.
Táto evanjeliová udalosť u svätého Mareka nasleduje bezprostredne po Ježišovej reči o nerozlučiteľnosti manželstva. Nie je náhoda, že tieto dve state veľmi úzko súvisia. Spoločné dieťa sa v mnohých prípadoch stalo ochranou ohrozenej manželskej vernosti.

PAR
Ako je dieťa závisle na rodičoch svojím telesným životom, tak je závisle na nich aj duchovne. Oni rozhodujú o tom, či jedného dňa uzrie svetlo sveta, ale aj o tom, či uvidí a spozná Svetlo, ktorým je Ježiš.
Vy milí rodičia ste priniesli svoje dieťa do chrámu k Ježišovi. Chcete, aby Kristus prostredníctvom Cirkvi udelil vášmu dieťaťu Božie synovstvo. Tak ako ste ho vy zrodili pre tento svet, Cirkev mu dáva večný život, očisťuje ho od dedičného hriechu a začleňuje ho Kristovho mystického tela.
Je potrebné si uvedomiť, že sviatosť krstu to nie je milá rodinná slávnosť, pri ktorej sa stretne celá rodina, urobí sa zápis do matriky, zje sa slávnostný obed a je po všetkom.
Krst je bránou do Cirkvi. Ním začína život Božieho dieťaťa, ktorý musí rásť a rozvíjať sa. Krst je predovšetkým veľkým záväzkom pre rodičov zodpovedne vychovávať svoje deti v náboženskej viere, aby potom v dospelosti mohli verne plniť svoje krstné povolanie a stať sa opravdivými praktizujúcimi kresťanmi. Rozumie sa, že nie ľahká úloha čaká rodičov a často si vyžaduje veľké úsilie a námahu. Vieme z vlastnej skúsenosti, koľko nebezpečenstiev hrozí našim deťom prostredníctvom ulice, časopisov a televízie.
Je chybou, ak si rodičia myslia, že ich povinnosťou je starať sa iba o materiálnu stránku života. Aby sa deti dobre mali, aby im nič nechýbalo, aby mali všetko, čo potrebujú. Starosť o výchovu nechávajú na školu, kostol, katechétu, či kňaza. Oni sú tu nato, aby urobili z našich deti dobrých kresťanov. Je to omyl, ktorý často končí pre cirkev i rodičov tragicky.
Ak dieťa nevidelo vieru u svojich rodičov a oni si nepokladali za povinnosť venovať náboženskej výchove čas a priestor, je viac menej isté, že to dieťa skôr, či neskôr nechá a stane sa z neho pokrstený neveriaci človek.
Už Druhý vatikánsky koncil poukazuje ne túto skutočnosť a prosí kresťanských rodičov, aby brali vážne svoje výchovné povinnosti. Pripomína, že kresťanskí manželia sú si navzájom, svojim deťom a ostatným členom rodiny spolupracovníkmi milosti a viery. Svojim deťom sú prvými hlásateľmi viery a vychovávateľmi, slovom a príkladom napomáhajú tomu, aby ich život nadobúdal, kresťanskú a apoštolskú podobu.
Aj Svätý otec, pápež Jan Pavol II. nás na tento problém upozorňuje, keď pripomína rodičom, že oni sú prvými vychovávateľmi svojich detí a nijaký rodič sa nemôže zbaviť tejto povinnosti.
Potvrdzuje to kódex kánonického práva, keď výslovne uvádza, že „ rodičia majú väčšmi ako iní povinnosť vychovávať a príkladom formovať svoje deti vo viere a praxi kresťanského života“ (Kán.775). Kňazi a katechéti majú len účinne napomáhať a spolupracovať pri výchove. V tomto ohľade škola rodinu nikdy nenahradí. Je dobrá len tam, kde škola zlyháva.
Ak bude vychovávateľom dieťaťa otec a matka, budú sami nútení správať sa podľa toho, čo podávajú svojim deťom. Náboženská výchova v rodine sa stane obojstranne účinná.
Deti sú veľmi vnímavé na každý rozpor medzi slovom a praxou.
Ako je to v našich rodinách? Nakoľko si ty otec a ty matka príkladom vo viere pre svoje deti? Nemám čas povedia mnohí na svoje ospravedlnenie. Zamestnanie, povinnosti, priatelia, záujmy...
Pán Boh dal každému dosť času na plnenie rodičovských povinnosti . Pravda, ak ich nepremárnime pri pozeraní televízora, nekonečných rozhovor pri káve, alebo pri posedeniach v spoločenských zariadeniach.

MY
Milí rodičia tým, že žiadate krst pre vaše dieťa, potvrdzujete, že ste si vedomí svojich kresťanských povinnosti a budete vychovávať svoje dieťa v kresťanskom duchu. Vytvárajte v rodine atmosféru lásky, pokoja a vzájomného porozumenia. Dovoľte mu žiť v ovzduší viery, nábožnosti a úprimnej modlitby.
Nebojte sa príliš o svoje pohodlie, nebojte sa venovať čas svojim deťom.
Akoby sa vám Ježiš prihováral: „Priveďte mi ich svojou výchovou, najmä osobným príkladom, vzájomnou láskou.“

„Kedy si uvedomuješ, že u vás doma je všetko v poriadku?“ Spýtali sa jedného dievčatka. „Keď vidím ocka a mamku ako si dávajú pusu.“ Odpovedalo dievčatko.

Rodičia sa nemusia schovávať do skrine, aby sa pobozkali. Vždy, keď si prejavujú lásku, ktorá ich spája, deti zaplavuje teplo a radostná dôvera. Veľmi dobre vedia, že vzájomná láska rodičov je jedinou pevnou skalou, na ktorej môžu stavať svoj život. Často krát to v našich rodinách vyzerá opačne.

Pavla je dobré a tiché dievča, chápe všetko. Otec a matka sú pohnevaní a nerozprávajú sa. Otec buchol päsťou po stole a rozbil pohár a mama za to vyfackala Paulu, lebo sa neodvážila vyfackať otca. Pavla chodí od jedného k druhému a vyberá vtipné slová, aby ich rozosmiala a pokúša sa ich zmieriť.
Raz, keď to už bolo ťažké, predstierala, že sa otrávila, aby sa pri jej posteli pomerili. Po troch mesiacoch sa všetko začalo znova. Pavla nezúfa a pokračuje vo svojej namáhavej mravenčej práci.
Keď príde niekto cudzí a vidí mamine napuchnuté oči a otca bez hlasu, lebo veľmi kričal, Paula vymýšľa všelijaké výhovorky a hovorí: „Za všetko môže cibuľa.“ Alebo: “Nepoznáte nejaký liek pre otca? Bolí ho hrdlo a nemôže rozprávať.“

Aj takto môže vyzerať rodinná výchova a príklad rodičov.

ADE
Bratia a sestry, nedivme sa, Ježiš zazlieval vtedajším svojim učeníkom, že bránili deťom prísť k nemu. Určite zazlieva aj tým dnešným či sú to priamo rodičia, alebo ich spolupracovníci pri výchove. Všetci v tejto oblasti cítime nedostatky a rezervy.
Ježiš si robí nárok na svoje deti. „Moje sú vaše deti. A viac ako vaše. Ja som vám ich dal a ja vám ich môžem kedykoľvek vziať. Chcem ich mať raz v nebi pri sebe.“ Toto je dnešná Ježišova požiadavka na nás.
Milí rodičia dokážme sebe i Bohu, že to so svojim krstom a krstom svojich deti myslíme vážne a zodpovedne. Pri Božom súde sa Vás rodičia Boh bude pýtať, kde sú deti, ktoré ste mali vychovávať vo viere a privádzať ku mne. Kňaza sa bude Boh pýtať, kde sú veriaci, kde je farnosť, ktorú som Ti zveril.
Snažme konať a žiť svoj krst tak, aby sme sa raz všetci stretli vo večnosti.

Amen.

*Porov.: KNÁPIK. F.: Homília na seminári. Spišská Kapitula 2002