Krst detí v období cez rok 27. nedeľa "B"

Vyzdvihnúť túžbu rodičov prijať dieťa do rodiny, ktoré krstom prijíma Božie kráľovstvo. Ostatných veriacich povzbudiť, že stať sa deťmi znamená začať žiť s Bohom v Božom kráľovstve.

AI
Keď sme boli deťmi a hrávali sme sa v skupinkách, niekedy sa stalo, že sme sa pohádali a kamarátstvo sa načas pretrhlo. Tak sa vytvorili dva tábory: tí, ktorých sme už v skupinke nechceli a tí, ktorí si udržali svoje postavenie. S tými prvými sme sa už nechceli hrať. Zrazu boli pre nás neprijateľní. Už nám nevyhovovali, lebo nespĺňali naše predstavy. Nevedeli sme prežiť že zradili partiu, a preto sme im nevedeli odpustiť.
Ale to sme nezažívali len ako deti. Aj dnes sme často svedkami toho, že dokážeme jeden druhého ľahko odpísať. Často to zažívame v školách, práci, všade tam, kde je kolektív ľudí alebo nejaké spoločenstvo.

KE
V evanjeliu sa odohráva podobná situácia. „Ježišovi začali prinášať deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali“ (Mk 10,13).

DI
Zvláštne. Tí, ktorí majú slúžiť ľuďom, ich teraz odháňajú. Zdá sa, že učeníkov ľudia zrazu vyviedli z miery, a tak na nich pokrikovali. Bránili im, aby ich Ježiš prijal. Podľa nich príčinou však boli deti. Nie žeby mali ku deťom odpor, ale možno si povedali: „Tu ide o vážne veci. Deti im nerozumejú a nevnímajú ich. Načo s nimi zaťažujete učiteľa.“ Mali pocit, že deti sa nehodia do ich spoločenstva. Jednoducho nespĺňali ich momentálne predstavy, a tak ich neprijali.

PAR
Ježiš im ale hovorí: „Nechajte deti prichádzať ku mne, nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo“ (Mk 10,14). On má čas a priestor pre každého. Na Ježišovi vidno, že mal vždy akýsi hlad po človeku. Bolo to preto, lebo miloval ľudí. Základný prejav jeho lásky bol v tom, že prijal každého, kto k nemu prišiel. Nedokázal nikoho odmietnuť.
Moment prijatia. Čo všetko v živote prijímame a čo odmietame? Čo všetko dávame a zároveň strácame, aby to prijali iní? Každý jeden z nás sme vďaka Božej láske skrze našich rodičov dostali život, najväčší Boží dar a zároveň najväčší dar rodičov nám a Bohu. Pápež Ján Pavol II. hovorí, že: „Dieťa je prvý a najväčší dar Stvoriteľa stvoreniu.“ Lebo všetko, čo nám Boh dáva a my to prijímame, je dar, nezaslúžený dar, obrovská milosť.
Aj vy, ktorí túžite, aby dnes bolo pokrstené vaše dieťa, vďačíte svojim rodičom za dar života. Sami ste sa teraz rozhodli darovať život. Boh zvláštnym spôsobom vložil do človeka túžbu, ktorá ho pohýňa, aby aj on túžil po živote. Aby dával život zo svojho tela a naplnil ho životom s Bohom. Rodí sa život pre život, život na zemi pre život v nebi. Sám Ježiš hovorí: „Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma“ (Mt 18,5). Prijali ste dieťa. Ono teraz spolu s vami utvára jednu rodinu a to je Božia vôľa. Božia vôľa je žiť v rodine, prijať do života dieťa. Predpokladám, že chcete plniť Božiu vôľu, lebo veríte Bohu. V jeho vôli je ukryté šťastie človeka, zmysel života. V jeho vôli sa dáva on sám. Sám dal toto veľké prisľúbenie a dar. Prisľúbil, že kto prijme dieťa, prijme jeho. Veď každý nový život, každé dieťa je Božím obrazom. V každom z nich je prítomný on sám - žehnajúci Boh - plný milosti a lásky.

MY
Možno že ste už počuli mnoho podobných prípadov, z ktorých teraz jeden spomeniem.

Rozprával mi ho istý kňaz. Išlo o mladých manželov. Mali už jedno dieťa, ktoré sa tešilo zdraviu, a tak boli šťastní. Samozrejme, že túžili po väčšej rodine. A keďže priali životu, rozhodli sa mať ďalšie dieťa. Mladá mama, už v požehnanom stave, sa v určenom dni vybrala na vyšetrenie plodu. Doktorka ju začala vyšetrovať, no po chvíli zosmutnela, čo matku znepokojilo. Spýtala sa, čo sa deje a či je všetko v poriadku? Doktorka jej po chvíli povedala: „Mozog vášho dieťaťa pracuje v nepravidelných intervaloch. Pravdepodobne ide o mozgovú dysfunkciu. To ale znamená, že dieťa sa s vysokou pravdepodobnosťou narodí mentálne postihnuté. Matka ostala zlomená. Vyskočila otázka, čo robiť.
Spolu s manželom sa rozhodli, že sa pôjdu poradiť k miestnemu kňazovi. Bol to ten, ktorý mi to rozprával. Pýtali sa ho: „Čo máme robiť.“ Bol v rozpakoch, lebo nie vždy vie kňaz vyriešiť problém. Ale podal východisko. „Prijmite situáciu, v ktorej ste a modlite sa k Bohu, aby vám ukázal svetlo, čo robiť. Mladí však boli rozhodnutí, že najlepšia cesta bude predsa len potrat. Kňaz im rázne povedal, aby to nerobili, ale prosili Boha o uzdravenie. Veď on je mocný a jemu je všetko možné. Rodičia potom odišli a po celý čas sa spoločne modlili za svoje dieťa. Aj tak však boli okamihy, kedy ich viera bola v bode mrazu. No až potom, keď sa im narodilo dieťa, spoznali, že zvíťazili. Dieťa sa narodilo zdravé.

Moment prijatia. Prijali momentálnu situáciu a uprostred nej prijali aj Boha. On im pomohol uvidieť život v pravde, a tak dieťa prijali.
Milí rodičia! Aj vy ste s láskou prijali vaše dieťa a s ním ste do svojej rodiny pozvali aj Boha. Dieťa bude rásť na tele i na duchu. Bude spoznávať ľudí okolo seba, bude zažívať vašu lásku. Neskôr pochopí aj nekompromisnú realitu života. Avšak v každej situácii bude povolané, aby zrelo v charaktere, v živote s Bohom a v Bohu. Nato potrebuje silu a požehnanie Pána. Túto silu dáva Boh v krste, aby sme mohli vstúpiť do života s ním. Tu nám zmýva dedičný hriech a každé dieťa prijíma za svoje adoptívne dieťa. V krste sa stávame Božími deťmi. Tu do nás vkladá Boh tú drahocennú perlu, o ktorej hovorí Ježiš, že človek predá všetko, čo má, aby ju kúpil. Tou perlou je Božie kráľovstvo.
Prijatím krstu sme teda všetci prijali Božie kráľovstvo, ktoré bolo na počiatku ako semeno. Ježiš ho prirovnáva k viacerým veciam. Vo všetkých prípadoch sa javí ako čosi, čo je razantné, má obrovskú silu. Je také silné, že preniká celý život človeka. Až do takej miery, že vyrastie vo veľký strom, v ktorého konároch môžu hniezdiť nebeskí vtáci.
Božie kráľovstvo je však vždy o vzťahu ja a Boh. Máme v sebe veľký potenciál a od nás závisí, čo s ním urobíme. Toto dieťa krstom vstupuje do života s Bohom a my ostatní máme čerpať silu do života práve na príklade tohto dieťaťa. Sám Ježiš hovorí: „Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň“ (Mk 10,15).
Tu máme maličkého človeka, ktorý hoci nevie hovoriť, predsa hovorí, svedčí. Je ťažké pochopiť, čo hovorí a zároveň od nás Boh žiada? Už sme dospelí a znova sa máme stať deťmi? Načo je to dobré? Na to je iba jediná odpoveď. Aby sme mohli Boha poznať, aby sme ho mohli prijať. Pán nám hovorí: „Ak sa staneš podobný dieťaťu, uvidíš ma. Pochopíš, akou veľkou láskou ťa milujem. Dávam ti všetko, čo mám, celé Božie kráľovstvo. Vojdi doň.

ADE
Moment prijatia. Boh nás vyzýva, aby sme sa stali deťmi a mohli prijať Božie kráľovstvo - už tu na zemi. Od tej chvíle, čo sme prijali krst, prijali sme aj Božie kráľovstvo. V ňom prijímame Trojjediného Boha. On žije v nás a my v ňom. Preniká celý náš život. No vzťah s ním bude natoľko rásť a rozvíjať sa, nakoľko ho budeme hľadať. Nakoľko mu dáme svoj život každý deň. Je len jedna cesta, ako sa to deje. Ak zatúžiš stať sa dieťaťom, budeš môcť prijať Božie kráľovstvo. Keď ho prijmeš už tu na zemi, Pán ti na konci života povie: „Stal si sa pre mňa dieťaťom i keď to mnohí pokladali za bláznovstvo, teraz poď a vojdi do nebeského kráľovstva.

Amen.

*Porov.: SOPKO, M.: Homília na seminári. Spišská Kapitula : 2002.