Krst dospelého v období cez rok 11. nedeľa "B"

Povzbudiť k práci na svojom raste spolu s Božou milosťou.

AI
Sme tu na dedine. Aj ja pochádzam z takejto dediny. A ako to už na dedinách býva, zvykneme si niečo dopestovať. Či už sú to zemiaky, obilniny, zelenina, ovocie, ... Vy veľmi dobre viete, ako to funguje s rastom týchto plodín. Zoberme si napr. takú pšenicu. Seje sa už na jeseň, keďže je to ozimina. Gazda ju zaseje, pobrázdi pôdu a to je všetko. Potom už len čaká. Príde zima a pšenicu prikryje sneh. A gazda nevidí, čo sa s pšenicou deje. Ale verí, že ona rastie. Verí tomu, hoci to nevidí. A skutočne, ona rastie a na jar, keď zmizne sneh ukazujú sa prvé steblá. A gazda sa teší na novú úrodu.

KE
Vlastne je to zázrak. Do zeme vložíš maličké semienko a z neho vyrastie vysoký klas plný nových zŕn. Takémuto semenu prirovnáva Ježiš Božie kráľovstvo: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie“ (Mk 4,26– 27).

DI
Božie kráľovstvo. Ježiš o ňom veľmi často rozprával. Vlastne celé jeho ohlasovanie je preniknuté rozprávaním o Božom kráľovstve. Úryvok evanjelia na dvoch podobenstvách objasňuje ako je to s Božím kráľovstvom. Prvé podobenstvo hovorí o malom semene, ktoré človek vloží do zeme a ono rastie. V druhom sa Božie kráľovstvo prirovnáva horčičnému zrnku, z ktorého vyrastie veľký strom. V jeho korune môžu hniezdiť vtáky.
Čo hovoria podobenstvá o Božom kráľovstve?
Božie kráľovstvo rastie a človek ani nevie ako rast závisí hlavne od Boha. Z úplne maličkého zrniečka môže vyrásť niečo mohutné.
Podobenstvo o rastúcej siatine, ktoré nám Marek zachoval, má ozrejmiť, aká sila je v slove o Božom kráľovstve, aká moc zvestovania Božej vlády sa v ňom nachádza. Je to taká moc a sila, že nezávisle od takmer každého ľudského spolupôsobenia, uskutoční svoje dielo ako Boží zázrak. Hlavnou myšlienkou teda je: Boh robí všetko sám. Božie kráľovstvo rastie vďaka jeho sile a moci. Preto, či je noc alebo deň, či človek spí alebo vstáva, ono rastie. Pavol, apoštol v Prvom liste Korinťanom to vyjadril: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast“ (1Kor 3,6– 7).

PAR
So skutočnosťou rastu sa stretávame dennodenne. Zasadíš semienko a vyrastie z neho pekný kvet, z malého srnčaťa vyrastie zdatný jeleň, maličký chlapček vyrastie v silného a zrelého muža. Ale aj malá dedina môže narásť na veľké mesto. Z biedneho a neschopného človeka môže vyrásť silná osobnosť. Rast, ako vidíme sa uskutočňuje neustále všade okolo nás a to tak v rovine prirodzenej ako aj v rovine nadprirodzenej, duchovnej.
Krst je to malé semienko zasadené do zeme. A hoci je malé, môže z neho vyrásť niečo obrovské. Krst nesie v sebe úžasné dispozície, možnosti. Krstom dostávame Božiu milosť. Ona spôsobuje rast. A Božie kráľovstvo v nás rastie a my ani nevieme ako. Semienko je zasadené. A začína sa tu diať niečo krásne. Z malého semienka vyrastie možno čosi naozaj mohutné, krásne, mocné a sväté, jednoducho Božie. Je to zázrak. Malé semienko „ukrýva“ v sebe veľký strom. Má všetky danosti na to, aby vyrástol z neho mohutný strom, tak veľký, že v jeho korune môžu hniezdiť vtáky. Tak aj krst. Je to malé semienko, v ktorom je však skrytá veľká milosť a ona nás robí schopnými svätosti. V spolupráci s ňou Božie kráľovstvo v nás rastie.
Pamätajme na tieto skutočnosti: rast dáva Boh ( Božia milosť), z nepatrného môže tu vyrásť niečo veľké, príkladom je Panna Mária, rast sa deje postupne „...najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase“ (Mk 4,28).
Boh dá vyrásť semienku. Je tu však potrebná vhodná pôda, pripravená na to, aby v nej mohlo semeno klíčiť. A to je už na nás. Sme slobodní. Obdivujem Božiu úctu voči našej slobode. On vie, čo je pre nás dobré. Chce nám to aj dať. Avšak často krát to neurobí, lebo my nechceme. Boh nám totiž nechce ublížiť. Aby sme niečo mohli od neho dostať, musíme byť na to pripravení. Aby v nás Božie kráľovstvo rástlo, musíme byť na to pripravení.

MY
Čítal som tento príbeh:
Misionár sa pýta indiánskeho náčelníka: „Prečo si sa ty ešte nestal kresťanom? Prečo si sa nedal pokrstiť?“ Náčelník pozrel misionárovi do očí a povedal: „Kresťania mnoho piť, kresťania ľudí biť, kresťania pravdu nehovoriť.“ Misionár zahanbený sklonil hlavu a o chvíľu povedal: „Máš pravdu, sú aj takí kresťania. Ale oni sú kresťania len podľa mena.“

Tu niečo nevyrástlo, ale ostalo zakrpatené. Akí sú to kresťania? Semienko bolo zasiate, ale nebolo mu dovolené rásť. A tak tu máme takzvaných papierových kresťanov, kresťanov len podľa mena. Dostali sme každý jeden z nás veľký dar. To semienko, ktoré v nás bolo zasadené nesie v sebe nesmierne možnosti. A ak to dovolíme a budeme spolupracovať s Božou milosťou, môže narásť do úžasných rozmerov, až z neho vyrastie, zbuduje sa Božie kráľovstvo. Peter Lippert vo svojej knihe «Človek Jób» hovorí s Bohom, takto sa modlí: „Keď sa ma dotýkaš, mohutne rastiem a moja vnímavosť stúpa cez všetky hranice a všetko sa mi stáva primalým. Keď ma však nechávaš nepovšimnutého, keď dych Tvojho Ducha ma viac už nerozširuje, prepadám sa do seba a strácam sa v každom šate. Všetko je priširoké a nemám pre nič miesto a priestor. Ty stvárňuješ moje vnútorné priestory, ako sa Ti páči. Keď vojdeš, stáva sa moja obsažiteľnosť veľkou, takou veľkou, ako si Ty sám. A všetko má tu dosť miesta. Keď však nie si v nej, niet pre nič miesta, všetko sa mi stáva priveľkým a primalým súčasne, nič sa už nehodí ku mne. Moje srdce je len vtedy malé, keď je uprostred Tvojho sveta, ale keď prichádza k Tebe, otvára sa a šíri a svet sa stane drobnulinkým pre môj veľký hlad. No keď sa potom chcem vrhnúť na svet, aby som ho pohltil a ním sa nasýtil, odrazu nemôžem nič viac prijať, všetko je priveľké a prihojné. Už je to tak: všetko záleží na Tebe a na mne. Môj hlad po živote, moja potreba sveta, moja svetová priestorovosť, ktorú nosím v sebe, dvíha sa a klesá podľa splnení, ktoré im dávame, Ty a ja.“

ADE
Dobrý gazda vie tak robiť, aby mu na roli vyrástli pekné a na zrno bohaté klasy. Dobre si pripraví pôdu, vyčká vhodnú chvíľu a vtedy vsadí semeno. Ostatné nechá na dobrého Pána Boha. Všetci sme pokrstení Kristovým krstom. Semeno je zasadené, prijali sme Božiu milosť. Hoci by sa zdalo maličké toto semienko, ono môže vyrásť v mohutný strom. Pamätajme však, že rast dáva Boh. A rásť môže len to, čomu dovolíme, aby rástlo. Lebo nekonečne dobrý Boh rešpektuje našu slobodu, veď sme jeho deti a veľmi nás miluje.

Amen.

*Porov.: SIVOŇ, M.: Homília na seminári. Spišská Kapitula : 2002.