Krst dospelého v období cez rok 11. nedeľa "B"

Zdôraznenie krstu, ako sviatosti v ktorej nás Kristus obdarúva milosťami, ktoré nemajú zostať nevyužité.

AI
Keď som chodil na strednú školu chodieval som každé ráno autobusom. Z okna autobusu som si všímal ako robotníci stavali jeden veľký dom. Pamätal som si, že kedysi tam bola zelená lúka a pred mojimi očami, sa každým dňom vzhľad tohto prostredia menil. Najprv kopali základy, potom ťahali múry, vsádzali okná, montovali strechu, nanášali omietku a zariaďovali. Keď som maturoval, zbadal som prvých ľudí, ako vchádzali a vychádzali, dom bol hotový, pripravený pre nájomníkov. Začal slúžiť tým pre ktorých bol určený.

KE
Ježiš v dnešnom evanjeliu predstupuje pred zástup, ktorý ho nasledoval a hovorí o Božom kráľovstve, ktoré prirovnáva k horčičnému zrnku. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale prerastie všetky a stane sa veľkým (porov. Mk 4,31).

DI
Ježiš hovorí o niečom dynamickom, čo sa mení a nadobúda vzrast. Človek pri svojom narodení je iný ako v dospelosti. Dospeli obdivujú novonarodené dieťa. Upútava ich jeho malosť a bezbrannosť. Keď sa narodí potrebuje stálu starostlivosť rodičov, opateru a lásku, ktorá mu dáva pocit bezpečia a istoty. Nič si nepýta, ale rodičia už vedia čo potrebuje. Je odkázané na druhých. Tí ho formujú a pripravujú na život, aby bolo samostatné a vedelo si poradiť v ťažkostiach. Teda náš život je niečo, čo sa nedá uchopiť do rúk, lebo sa mení, rastie. Človek je ale hmotno-duchovná bytosť a aby sa vyvíjal vo svojej celistvosti nemôže zabúdať na svoj duchovný rozmer. Keď živíme svoje telo ono rastie, posilňuje sa a potom môže podávať aj výkon. Náš život v milosti, život s Bohom začína v okamihu krstu, keď Ježiš pripravuje pôdu nášho srdca, zmýva nám dedičný hriech, a zasieva doňho semeno viery. Ono je malé a nepatrné, ako to horčičné, ale môže priniesť veľkú úrodu. To záleží od nás i od tých, ktorí sú okolo nás. Krstom sa stávame Božími synmi. Boh nás skrze Krista prijal. Nie sme viac opustení. Máme istotu, že k niekomu patríme. Môžeme rásť v prostredí milosti, v prostredí Otcovej lásky, ktorá na nás nezabúda ani v radostiach, ani v starostiach. Krst je tým základom na ktorom môžeme budovať náš ďalší sviatostný život.

PAR
Prorok Micheáš vedený Božím Duchom nám dáva radu ako byť «úrodný», ako rozhojniť svoje bohatstvo, tak duchovné ako i hmotné. „Čo žiada Pán od teba: iba zachovať právo, milovať milosrdenstvo a pokorne chodiť so svojim Bohom“ (Mich 6,8).
Možno sa vám to zdá veľmi náročné dodržiavať prikázania, byť milosrdný, vedieť odpúšťať a žiť stále v Božej prítomnosti. Čo je v živote hodnotné sa dosahuje za cenu veľkých obetí, veď nie nadarmo sa hovorí, že to, čo niečo stoji za niečo stojí. Boh nám vpísal do srdca poriadok, ktorým sa máme riadiť. Láska je jeho pohnútkou. A ten kto miluje nič nepovažuje za ťažké, lebo láska všetko zmôže (porov 1.Kor. 13,7). V živote budete mať a iste ste už aj mali veľa ponúk, ako byť šťastným , ale z vlastnej skúsenosti potvrdíte, že výsledok bol iný. Dnes niektorých Boh štedro obdaruje, keď očistí v krstnom prameni. Jeho dary sú veľmi hodnotné stanete sa Božími deťmi a kto je viac ako Božie dieťa. Boží prorok Micheáš nám dáva návod ako žiť plnohodnotne v súlade s Božou vôľou, ktorá vedie k radosti a naplneniu.

MY
Viera, ktorej zárodok dostávame v krste je Boží dar, nikto si ju nemôže kúpiť, lebo ona je prejavom jeho štedrosti. Načo sú dary, ktoré neslúžia tomu, kto bol nimi obdarovaný, nie sú pre neho požehnaním a nemá z nich žiaden osoh.

Vieme si predstaviť mladého muža, ktorý si kúpil nové auto. Je akýsi nesvoj pri jeho používaní. Všetko robí opatrne, aby nič nepokazil. Chodí okolo neho akoby „po špičkách“, ale keby do neho nesadol, nenaštartoval a nerozbehol sa bolo by mu nanič. Auto je na to, aby nás za krátky čas dopravilo tam kam chceme. To je jeho úloha a na to ho máme. Auto, ktoré nám takto slúži pomáha nám v našom živote dosiahnuť to, čo by nám bez neho trvalo veľmi dlho, alebo by sme to nedosiahli vôbec. Všetko, s čim sme boli v živote obdarovaní, alebo čo máme, nám teda pomáha rozvíjať sa, pomáha nám rásť. Ten kto nerastie, jeho stav je prejavom stagnácie, alebo zániku.

ADE
Zmena je charakteristická pre niečo, čo je v pohybe, pre život. Stavbári, keď chceli niečo vybudovať museli urobiť pevné základy a dômyselne stavať. Aj náš život je takou stavbou. Dovoľme Ježišovi , aby v nás On sám staval, aby On bol v dome nášho života tým uholným kameňom, na ktorom náš život bude stáť. Potom sa už nebudeme musieť báť nebezpečenstiev, ktoré nám budú hroziť, lebo Kristus nás vyslobodí zo všetkých.

Amen.

*Porov.: SKOČÍK. O.: Homília na seminári. Spišská Kapitula: 2002.