Krst dospelého na vigíliu Veľkej noci "B"

Povzbudiť veriacich k uvedomovaniu si krstnej milosti a prežívaniu svojej viery so zmŕtvychvstalým Ježišom.

AI
Aký pocit prežívame, keď sa hovorí o smrti? Iste to nie je nič príjemné, pretože každý z nás má veľkú túžbu žiť. Dnes si pripomíname významnú udalosť. Smrť bola navždy premožená.

KE
V evanjeliu sme počuli o najvýznamnejšej udalosti našej histórie, ktorú nám daroval Boh preto, že nás miluje. Ustráchané ženy hľadajúc v tmavom hrobe svojho Pána, našli tam sedieť anjela, ktorý im povedal vetu meniacu každý jeden ľudský život: „Vstal zmŕtvych. Niet ho tu“ (Mk 16,6).

DI
Sú to mohutné slová, plné života a obsahu, plné nepochopiteľnosti, plné prekvapenia a pre niektorých plné nemožnosti.
Skutočnosť, že Ježiš vstal zmŕtvych je prenášaná z generácie na generáciu už viac ako dvetisíc rokov. Je to pilier našej viery a preto si ho musíme podložiť historickými faktami.
Prvou skutočnosťou, ktorá dokazuje fakt zmŕtvychvstania je to, že Pán Ježiš bol pochovaný 14. alebo 15. nisana, v apríli, v hrobe Jozefa Arimatejského. Jeho smrť veľmi otriasla vierou učeníkov, ktorí ho považovali za Majstra a Mesiáša. Boli natoľko zúfalí, že sa rozišli a vôbec neočakávali nijaké vzkriesenie Ježiša.
Tou druhou skutočnosťou je, že o tri dni sa učeníci schádzajú, pretože sa im živý, vzkriesený Ježiš ukazuje a prihovára. Tieto dve skutočnosti sú bezpečne podložené historickými metódami.
Historici poukazujú ešte na iné argumenty a jedným z nich je aj to, že sa začalo priame a veľmi horlivé ohlasovanie vzkrieseného Krista apoštolmi. Psychológovia tvrdia, že nie je možné, aby také veľké sklamanie ako bola smrť ich Pána, dokázalo vzbudiť v apoštoloch zápal na šírenie nepravdy, či nafingovaného vzkriesenia. Veď mnohí za túto pravdu položili aj svoje životy a kto by dal svoj život za klamstvo? Nasledovatelia učeníkov, tí ktorí Krista už nezažili, prinášajú svoje často aj mučenícke svedectvo na základe neohrozenej, silnej viery.
Pozrime sa ešte na postavy žien, ktoré prichádzajú pomazať mŕtve telo Pána. Sú vystrašené, ich duše napĺňa skleslosť a s hrôzou zisťujú, že telo tam nie je. Ich nechápavosť a nesmierny strach zoči-voči prieniku nadpozemských mocností do pozemského diania sú nám celkom pochopiteľné. Ani oni neočakávali nijaké anjelské posolstvo o tom, že Ježiš žije. To, čo ženy videli a počuli, je pre ne príliš silné. Ponáhľajú sa preč od hrobu a zo strachu mlčia. Aj záver tohto evanjelia neznie veľkonočne: „...lebo sa báli“.
Ježiš potom znova zhromažďuje učeníkov a ukazuje sa im, oživuje ich vieru svojou skutočnou prítomnosťou. Tí uverili v neho ako vzkrieseného a ich svedectvo po všetky stáročia privádza ľudí k viere a práve toto patrí, tak ako samotné zmŕtvychvstanie k veľkým Božím skutkom (porov. Sk 2,11).

PAR:
Ježiš vstal, bol vzkriesený! To neznamená, že „vstal“ tak, ako keď Pán sám kedysi vzkriesil Jairovu dcéru alebo iných k životu na zemi. Nie! Znamená to však: Vstal k celkom inému životu. K životu, ktorý je mimo pozemského bytia.
Milí rodičia! Aj vy dnes prichádzate pokrstiť vaše dieťa a začleniť ho tým do svätej Cirkvi. Krst má svoju silu z veľkonočného tajomstva a pozdvihuje človeka zo života na zemi k životu nadpozemskému. V prvotnej cirkvi sa to naznačovalo tak, že sa krstenec ponoril do vody a to značilo, že Kristus zostúpil do hrobu. Potom od hriechov obmytý krstenec, vstal zo smrti hriechu do nového života a to naznačuje Krista, ktorý vstal zmŕtvych a začal žiť novým životom. Veď aj sv. Pavol hovorí: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6,4).
Chcete aby vaše dieťa bolo pokrstené touto vierou. Tým vydávate svedectvo, že veríte v smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, presne tak ako to robili apoštoli a ich nasledovníci. Iba na základe tejto viery sa udeľuje krst.
Každý rodič by si mal uvedomiť, že tým daroval svojmu dieťaťu nádej na večný život s Bohom a má účasť na spáse svojho dieťaťa. Koľkí z nás sa však odvolávajú na to, že nechajú dieťa nech sa samo rozhodne a dá sa pokrstiť až k tomuto rozhodnutiu dospeje. Svätý Augustín to vysvetľuje, že hoci novonarodené dieťa nie je schopné prejaviť vieru, je platne pokrstené, pretože je schopné prijať dar viery. Tak, ako rodičia dávajú život dieťaťu a ono o tom nevie, tak aj matka Cirkev dáva v krste dieťaťu nový život, hoci si to dieťa ešte neuvedomuje. A podobne ako sa rodičia nepýtajú svojich detí, či chcú byť zdravé a šťastné, tak sa ani Cirkev nepýta dieťaťa, či chce veľký dar od Boha, ktorý ho urobí šťastným.
Krst je najvzácnejší dar, ktorý môže Boh ponúknuť ľuďom. Bolo by teda nesprávne odkladať to na čas, keď si ho dieťa samo bude žiadať. Mnohí si poviete, že sú takí, ktorí sa dajú pokrstiť v dospelosti. Áno, sú takí a iste ďakujú za dar viery. Ale sú aj takí, ktorí ani nedostanú možnosť rozhodnúť sa pre krst, pretože nepoznajú Krista. Boli vychovávaní bez náboženstva alebo bez pravej viery a v dnešnom virvare rôznych teizmov je naozaj ťažké nájsť pravdu, ak k nej neinklinujeme.

MY
V prvých kresťanských dobách boli chrámy na Bielu sobotu svedkami dojemných udalostí. Sprievod do bieleho rúcha oblečených novokrstencov, ktorým Cirkev preukazovala zvlášť dojemnú starostlivosť, bol privádzaný do baptistéria, aby sa dal obmyť krstnou vodou. A celý týždeň títo znovunarodení chodili v bielych odevoch a s bielou páskou krstnej nevinnosti na čelách až do Bielej nedele, teda týždeň po Veľkej noci, kedy zase slávnostne svoje krstné rúcha odkladali. A tam sa im čítalo evanjelium o sv. Tomášovi. Boli vykúpení krstnou vodou, zaslúženou Spasiteľovou krvou. Pre nich toto vykúpenie platilo až vtedy, keď sami svätú vieru objali, keď sa sami dotkli svojím srdcom Kristových rán a jasavo vyznali: "Pán môj a Boh môj"!

Poviete si aká to bola silná viera. Vtedy to bolo naozaj krásne, ako prežívali prijatie tejto sviatosti. Áno, zaiste. Ale práve dnes je ten istý čas milosti, ten istý čas Božieho daru! Pripomeňme si ho všetci, drahí bratia a sestry, svoj krst a ďakujme Bohu za to, že sme dostali dar viery. Nech nám v tom pomôže aj obnova krstných sľubov, začlenená práve do liturgie Bielej Soboty.

ADE
Želám vám drahí rodičia, krstní rodičia, bratia a sestry, hlboké prežitie tajomstva zo vzkriesenia a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Nech naše srdcia vždy s presvedčením vyznajú: „Pane, ty si vstal z mŕtvych a daroval si mi život – večný život“. Vy, rodičia, nezabudnite svojim deťom nie len rozprávať o tom, že boli pokrstené práve dnes pri obradoch Bielej Soboty, ale vštepujte im živú vieru a uvidíte, že dobrotivý Pán požehná životy vám ako aj vašim deťom.

Amen.

*Porov.: HAMRÁK, C.: Homília na cvičenia. Spišská Kapitula : 2002.