Krstná homília vo vianočnom období "B" Svätá rodina

Vďačnosť za to, že sme synmi Nebeského Otca.

AI
Po druhej svetovej vojne bola v socialistickom Československu snaha dať každému prácu a zapojiť tak do pracovného procesu naplno aj ženy. Preto štát chcel vziať na svoje plecia starosť aj o novonarodené deti. A aký bol výsledok takejto výchovy? Deti zverené ústavom, ktoré mali nahradiť rodičov, začali viac chorľavieť a mnohé z nich poumierali. Odborníci v oblasti medicíny a pedagogiky tomu nerozumeli, veď o deti bolo naozaj dobre postarané. Nič im nechýbalo. Vlastne niečo áno, chýbala im blízkosť matky a otca, ich cit a láska, teplo ich dlaní a istota, že sú milované.

KE
Aj Nebeský Otec prejavuje svoju lásku k Synovi slovami: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1,11).

DI
Tieto slová zazneli nad vodami rieky Jordán, keď Ježiš prichádza na začiatku svojho verejného účinkovania za Jánom Krstiteľom, aby sa ako Boha a človek sklonil v Jordáne ku krstu spolu s hriešnikmi. Je to ten istý Syn, ktorý vezmúc na seba hriechy človeka, stal sa za nás hriechom a skláňal sa pod ťarchou kríža. Lebo tak sa to zaľúbilo Otcovi. Dojímavo to vykresľuje Benedikt XVI. vo svojej knihe Ježiš z Nazareta, keď hovorí, že ponorením sa vo vode vzal Ježiš na seba všetky hriechy ľudí, ktoré zase oni zanechali pri ponorení sa do rieky, keď prichádzali za Jánom a dali sa mu krstiť. Áno, sám Otec prikazuje Synovi ísť cestou poníženosti.
Boh potvrdzuje svoju veľkú lásku k Synovi, keď hovorí: „Toto je môj milovaný Syn“ (Mk 1,11). Nie je to jediný raz. Nebeský Otec sa necháva počuť ešte raz, keď pri premenení na hore Tábor pred hŕstkou Ježišových učeníkov vysloví tie isté slová: „toto je môj milovaný Syn“. Krása vyrieknutých slov v sebe skrýva skutočne veľké tajomstvo lásky Otca a Syna. Pochopili to aj evanjelisti, keď nezabudli túto udalosť zaznačiť do textov evanjelií aj pre ďalšie generácie ľudí.
Podobný výkrik lásky Boha k Synovi zachytávajú aj starozákonné texty Svätého písma. Už v žalmoch môžeme čítať: „Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil“ (Ž 2,7), alebo prorok Izaiáš v prvom speve o Pánovom služobníkovi hovorí: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie“ (Iz 42,1n).
Hlas Otca k Synovi zaznel z otvoreného neba, ktoré videl Ježiš. Tak ako v cieli pozemského života stálo nad Ježišom znamenie z neba, teda zrušený súd nad človekom, čo predstavuje roztrhnutá chrámová opona, tak i tu, na začiatku jeho verejného účinkovania, je to isté znamenie - nebesá sa otvorili. Otvorili sa nad Ježišom po tom, čo Boh postavil cherubov s ohňovým mečom pred záhradu Eden, aby strážili cestu k stromu života (porov Gn 3,24). Ježiš totiž prišiel znovu získať raj pre človeka. Prišiel mu odovzdať tú najkrajšiu správu od Otca, a to že na nás Boh nezabudol a túži nám v plnosti darovať svoju lásku.

PAR
Rodičia prinášate dieťa do chrámu, k prameňu živej vody, k zdroju večného života. Chcete, aby aj vaše dieťa raz prekročilo bránu raja. Záleží vám na tom, aby aj vaše dieťa patrilo celkom Nebeskému Otcovi, aby aj ono bolo Jeho milovaným Synom. Tak ako ste mu darovali život a chcete sa oň starať, prejavovať mu lásku, tak isto Vám záleží na Láske s veľkým L, z ktorej pramení každá opravdivá láska - na láske Nebeského Otca. Každá skutočná láska neváha obetovať sa za druhého. To je najväčší prejav lásky. Tak ako vtedy pri Jordáne bolo počuť slová lásky nebeského Otca k svojmu Synovi, podobne aj dnes, keď o chvíľu pokrstíme vaše dieťa, istým spôsobom aj tu na tomto mieste Boh vyriekne slová: Ty si môj milovaný syn! Mám v tebe zaľúbenie! Milujem ťa!
Vaše dieťa dostane dnes do daru niečo veľmi cenné. Totiž dar večného života. Nezmazateľný znak krstu navždy pričlení dieťa ku Kristovi, stane sa Božím dieťaťom, aby tak po skončení životnej púte mohlo raz prísť do neba. Ani choroba, ani akákoľvek bolesť nemôže zabrániť, aby nás Otec prestal milovať, ba ešte viac cíti s nami. A keď bolesť a trápenie obetujeme za blížnych, ešte väčšie zásluhy môžeme získať. Vaše dieťa trpí, Boh navštevuje človeka chorobou, no nie preto, aby ho obral o radosť a zmysluplnosť života, ale preto, že má s človekom istý zámer. Až čas ukáže, až neskôr pochopíme, prečo sa udialo to a to v našom živote. To, z čoho má radosť Nebeský Otec, je, že si nezúfate, ale s dôverou vo viere prinášate dieťa na krst. Veď večný život je najväčší dar, aký ste mohli dieťaťu dať, v dôvere, že Boh ho uzdraví. Bolesť a choroba sa nevyrovná večnému životu. Do nebeského kráľovstva má človek vojsť cez mnohé súženia.

MY Krst a s ňou spojená láska Otca je pre človeka veľký dar. Bez nej nie je šťastný na zemi.

Švajčiarsky spisovateľ R. Mäder napísal, že „človek je tvor veľmi hladný. Hladné sú jeho oči, lebo túžia nasýtiť sa krásou, hladné sú jeho uši, lebo túžia nasýtiť sa novosťami, hladný je jeho rozum, lebo túži nasýtiť sa pravdou, hladný je jeho žalúdok, lebo túži po pokrme, ale najhladnejšie je jeho srdce, ktoré túži po láske.“ Štefan Hlaváč vo svojej autobiografickej črte s názvom „Po priamych cestách“ hovorí, že človek môže mať dobré zaopatrenie, keď je však jeho srdce hladné, keď necíti lásku, keď mu chýba vedomie, že ho niekto má rád, vtedy nie je spokojný. Opisuje príbeh, keď za Slovenského štátu, v období stavby trate Prešov - Strážske mal raz ako kňaz a zároveň aj pedagóg cez prestávku dozor na chodbe gymnázia v Michalovciach. Medzi prechádzajúcimi si všimol asi štrnásťročného chlapca. Bol sám a na tvári sa mu zračil smútok. Zavolal si ho do prázdnej bočnej chodby za zborovňou a opýtal sa ho: „Čo ti je, Pišta? Si hladný? „Nie, pán profesor.“ „Boli ťa niečo, si chorý?“ „Nie.“ „Tak čo ti je? Prečo si taký smutný?“ Chlapec mu po chvíli so slzami v očiach povedal: „Pán profesor, mňa nikto nemá rád.“ „No a otecko ťa neľúbi?“ „Nemám otecka. “Tak ťa ľúbi mamička...“ „Ani ona ma neľúbi. Odíde do práce a nestará sa o mňa.“ „Veď sa stará o teba. Dobre vyzeráš, vidno, že nehladuješ, šaty máš pekné, aj topánky dobré. A keď ide do práce, tak ťa istotne niekedy pohladká alebo pobozká.“ „Nie.“ „Vieš, Pišta, to je tak, mamička musí zastupovať aj otecka, nemá čas prejavovať ti svoju lásku. A možno má takú povahu, že ti neukáže, že ťa má rada. Aby si vedel, nielen mamička ťa má rada, ale aj ja, ako otec. Keď ti niečo chýba alebo niečo potrebuješ, príď smelo ku mne.“ Potom chlapca pritúlil a pohladil. Keď školník zazvonil na hodinu, s blaženým úsmevom utekal do triedy.

Chlapec v príbehu pocítil, že ho niekto má skutočne rád. Dieťa, dospievajúci mladík, potrebuje niekedy k nasýteniu žalúdka viac ako dospelý. Tak je to aj s jeho srdcom. Potrebuje rodičovskú lásku tak ako pokrm, nápoj, šaty alebo príbytok.

ADE
Sviatosť krstu je dnes vyjadrením toho, že Boh nezabúda ani na vaše dieťa a že okrem toho, že sa postaral o to, aby malo rodičov, má starosť, aby sa aj ono stalo jedným z jeho milovaných synov. Ďakujme preto dnes za dar Božieho synovstva a vyprosujme si neustálu pripravenosť slúžiť Bohu v starosti o ním zverený poklad. Lebo tak ako krst sa nedá ničím iným nahradiť, tak ani rodičovská láska nie je nahraditeľná.

Amen.