Krstná homília

Povzbudiť veriacich ku každodennému svedectvu o Kristovi, priblížiť terajšie problémy rodiny a poukázať na príklad svätej rodiny.

AI
Prichádza záver roka. Rok, ktorý každý prežil ináč. Keď sa pozrieme dozadu, uvidíme veľa dobrého, ale aj zlého. Veľa rodín sa rozpadlo. Veľa detí prišlo o svojich rodičov. Veľa ľudí zostalo bez strechy nad hlavou. A koľko detí bolo zabitých ich matkami? Tieto problémy otriasajú našou spoločnosťou a každým rokom je ich viacej, ale ešte som nestretol človeka, ktorý by sa nepotešil dieťaťu. Ešte som nevidel toho, kto by dieťaťu nevrátil úsmev, ktorým ho maličký obdaroval.

KE
„Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol“ (Mk 10,13) Dotkol?

DI
Áno, toto chceli rodičia tých detí, ktoré privádzali k Ježišovi, aby ich požehnal. V novozákonnej dobe malo požehnanie dva rozmery: svätý muž sa fyzicky dotýkal toho, koho požehnával a tak prenášal naňho duchovnú silu. Alebo keď svätá osoba zvolávala požehnanie Pána na iného človeka. Z dnešného evanjelia vidíme, že tieto dve skutočnosti sa navzájom nevylučujú. „Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich“ (Mk 10,16).

PAR
Dieťa, ktoré dnes očakáva krst, tiež prišlo k Ježišovi, samozrejme, že ho tu priniesli rodičia. V poslednej dobe často počujeme otázku: prečo krstíme najmenších, prečo nečakáme, keď deti dospejú a sami prídu do kostola? Krst to je voľba, aj keď ju za mňa urobil niekto iný. Táto voľba musí byť viditeľná v tom, ako žijeme, ako bude rásť a vychovávaný nový člen nášho farského spoločenstva.
Je to veľmi krásne a symbolické, že v tieto vianočné dni vykonávame sviatosť krstu. Pán sa nám v Kristovi zjavil nevídaným a nepochopiteľným spôsobom. Pohanské národy si mohli predstavovať boha veľkého, boha nebeského ako stelesnenie toho všetkého, po čom človek môže na zemi túžiť. Ale len náš Pán mohol seba otvoriť človeku takým výnimočným spôsobom: slabým batoľaťom, ktoré sa stalo jedným z nás. Na rozdiel od dnešného krstenca bol Ježiš cudzí, neočakávaný, vylúčený celým svetom. To bol začiatok jeho cesty, na ktorej sa spojil s nami. Naša kresťanská povinnosť je vidieť v každom obraz Boha, ktorého my s úctou vítame, a prijať všetkých chudobných, utláčaných, bezmocných, pohŕdaných tak ako samotného Krista.
Tak ako aj toto dieťa Boh sa nám zjavil ako jeden z nás, aby sa ani jeden človek nehanbil za svojho Boha: akoby bol Boh taký veľký a vzdialený, že nemôžeme k nemu prísť. Pán prišiel preto, aby ani jeden človek, ktorý stratil úctu k sebe samému, nemohol si myslieť, že Pán stratil úctu k nemu, že Boh už viacej nevidí v tomto človeku osobu dôstojnú jeho lásky. Kristus sa stal človekom preto, aby sme všetci vedeli, že Boh nás miluje aj v našich pádoch, miluje nás až tak, že sa stal jedným z nás.

MY
Vysluhujúc dnešný krst si spomíname aj na náš vlastný. Každý z nás bol obdarovaný nekonečnou láskou troch božských osôb.

Pamätáme si na ten okamih? Najskôr asi nie. Veľký význam svojmu krstu dával Ján Pavol II. Počas svojej prvej cesty do Wadovíc povedal: „Pozerajúc späť, vidím, ako cesta môjho života ma vedie k jednému miestu: ku krstiteľnici vo wadovickom kostole. V tejto krstiteľnici som bol prijatý za Božie dieťa, prijal som vieru v môjho Vykupiteľa a bol som privítaný do spoločenstva Kristovej Cirkvi. Túto krstiteľnicu som osobne pobozkal na tisíce výročie kresťanstva v Poľsku, ako vtedajší krakovský arcibiskup. Druhýkrát som to urobil na päťdesiate výročie môjho krstu, keď som už bol kardinálom. A dnes tretí krát bozkávam túto krstiteľnicu ako nástupca sv. Petra, ako pútnik z Ríma.“

Boh nás povoláva pamätať na naše zrodenie pre Božie kráľovstvo. Povoláva nás byť kresťanmi nielen v kostole, ale v celom svete: prijímať každého človeka spravodlivo, neodsudzovať ho, vidieť v každom celú krásu, ktorú dal Pán človeku, keď ho stvoril na svoj obraz. Musíme uctievať túto Božiu krásu v každom z nás, pomáhať jej žiariť medzi temnotami.
Pán nám otvoril takú lásku, ktorú svet nepoznal. Moderný svet, ako aj starovek, ju dobre pozná, ale uteká od nej. Láska, ktorá súhlasí byť pokornou, bezmocnou, dávajúcou, štedrou, obetavou; láska, ktorá dáva nie len to, čo má, ale aj samú seba – to je radostná zvesť, ktorú Kristus priniesol na svet a zanechal až do našich čias. Aby sme začali žiť novým životom, musíme priľnúť ku zdroju tejto lásky – ku Kristovi. Celý svet sa stal novým cez spojenie Boha s človekom, keď slovo sa telom stalo. A teraz my musíme byť zjavením tejto pravdy, slávou a Božou žiarou v tme tohto sveta.

ADE
Zdravie a šťastie i všetko, čo budeme priať novopokrstenému a jeho rodičom – nech daruje narodený Kristus. A ja chcem popriať Ježišov pokoj a radosť v tieto požehnané vianočné dni. Nech nám Pán daruje odvahu a lásku byť jeho svedkami.

Amen.

*Porov.: GLEB, Č.: Seminár. Spišská Kapitula, 2008.