Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi

Kedy, kde, ako cirkevný sobáš .

AI
V súčasnosti poznáme dva druhy sobášov, civilný a cirkevný. Mladí ľudia, snúbenci, sa môžu rozhodnúť, pred ktorou autoritou uzavrú manželskú zmluvu. Či pred starostom, primátorom ako zástupcami štátu, alebo pred biskupom, kňazom alebo diakonom ako predstaviteľmi Cirkvi. Je namieste si položiť otázku, či si môže kresťan - katolík vybrať, pred ktorou autoritou uzavrie manželstvo. Pred civilnou alebo cirkevnou autoritou?

KE
V evanjeliu je známa udalosť, ktorá sa odohrala na začiatku Ježišovho účinkovania. Na svadbe v Káne Galilejskej bol prítomný Ježiš, jeho matka Mária i učeníci (Jn 2, 1-11).

DI
Vráťme sa k položenej otázke, kde by mal kresťan - katolík uzavrieť manželstvo. V evanjeliu sme počuli, že Ježiš bol prítomný na svadbe. To nám už čo-to napovedá. Úplnú odpoveď nájdeme, keď sa pozrieme na Pätoro cirkevných prikázaní. Štvrté cirkevné prikázanie znie: „Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.“ Na vysvetlenie tohto príkazu si pomôžeme Kódexom Katolíckej cirkvi, zbierkou cirkevných zákonov.
V kánone 1108 §1 sa píše: „Iba tie manželstvá sú platné, ktoré sa uzatvárajú pred asistujúcim miestnym ordinárom alebo farárom alebo pred kňazom či diakonom, ktorých delegoval jeden z nich, ako aj pred dvoma svedkami.“ V §2 toho istého kánonu sa upresňuje, že: „... asistujúcim pri uzavieraní manželstva sa rozumie iba ten, kto je prítomný a žiada prejav súhlasu uzavierajúcich stránok a v mene Cirkvi ho prijíma“ (CIC 1108).
Na pochopenie tohto kánonu sa najprv pozrime do histórie. Pred Tridentským koncilom Cirkev nepredpisovala k platnosti uzavretia manželstva nijaký presne stanovený spôsob. To však neznamená, že Cirkev nemala určitý spôsob slávenia manželstva, ale uznávala ako platné aj iné spôsoby slávenia. V období pred Tridentským koncilom sa však veľmi zaužívalo uzatváranie tajných manželstiev, bez prítomnosti akejkoľvek verejnej autority, či už cirkevnej alebo svetskej.
Z toho dôvodu predovšetkým biskupi Španielska a Francúzska žiadali, aby koncil nariadil presnú formu slávenia manželstva ako povinnú vzhľadom na platnosť manželstva. Výsledkom tejto žiadosti bol dekrét Tametsi z 11. novembra r. 1563. Tento dekrét mal nedostatky, a preto 2. augusta v r. 1907 vydala Posvätná kongregácia koncilu nový dekrét pod názvom Ne temere, v ktorom spôsob uzatvárania manželstva dostal už takmer dnešnú podobu. Táto podoba sa dostala do latinského kódexu Jána Pavla II. z roku 1983.
Z uvedeného vyplýva, že manželstvo sa musí uzavrieť pred posvätným služobníkom Cirkvi, ktorým je biskup, kňaz a diakon, a pred dvoma svedkami. Takto sa musí uzavrieť manželstvo, ak aspoň jedna manželská stránka je katolíkom a neodpadla od katolíckej Cirkvi formálnym úkonom. Môže byť udelená výnimka, ale na jej udelenie musí byť vážny dôvod, ako napríklad nebezpečenstvo smrti, miešané manželstvo, rozdielne náboženstvo snúbencov.
Kňaz alebo diakon, ktorý asistuje pri slávení manželstva, prijíma v mene Cirkvi súhlas manželov a udeľuje im požehnanie Cirkvi. Prítomnosť služobníka Cirkvi, ako aj dvoch svedkov, vyjadruje viditeľným spôsobom, že manželstvo je ekleziálnou, cirkevnou skutočnosťou. Z tohto dôvodu Cirkev vyžaduje od svojich veriacich formu, spôsob, uzavretia manželstva.
Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi viacero dôvodov prispieva na vysvetlenie tohto rozhodnutia. Prvý dôvod je, že sviatosť manželstva je liturgický úkon, preto je vhodné, aby sa slávilo vo verejnej liturgii Cirkvi. Druhý dôvod hovorí, že manželstvo uvádza do cirkevného stavu, vytvára práva a povinnosti v Cirkvi medzi manželmi a voči deťom. Tretí dôvod je, že manželstvo je životným stavom v Cirkvi, preto je potrebné, aby bola istota o uzavretí manželstva. Odtiaľ je povinnosť mať svedkov. Posledným, štvrtým dôvodom, je, že verejný ráz súhlasu chráni manželský súhlas, keď raz bol daný a pomáha zostať mu verným (KKC 1630-1631).

PAR
Je ešte jeden dôvod, prečo je potrebné uzatvárať manželstvo v kostole, pred Božou tvárou. My, ľudia, sme hriešni, sme poznamenaní vlastnými hriechmi a ich následkami. Mnohokrát dochádza k nedorozumeniam medzi nami. Vy, manželia, ktorí ste tu prítomní, isto môžete potvrdiť, že tých nedorozumení je niekedy možno i viac, než by si človek prial. Každý z nás zápasí so svojím skrytým sebectvom, so svojou pýchou. I keď nechceme konať zlo, veľakrát ho konáme i ďalej. Mnohokrát sa manželia snažia vlastnými silami napraviť, čo vo vzťahu pokazili, a často to dopadne ešte horšie. Sú situácie, kedy manželia potrebujú pomoc Ježiša Krista. Sú to chvíle, keď bude chcieť jeden druhému odpustiť. Kedykoľvek, keď budú chcieť si vyprosiť milosť, aby mohli začať odznova. Keď budú chcieť z Božej milosti zabudnúť na to, čo bolo ťažké. Kedykoľvek, keď budú v situácii, že budú deti choré, keď bude niečo nad ich sily, vtedy budú potrebovať Krista ako Božieho Syna, lebo nepomôže im len ľudská útecha. Môže prísť mamka a povedať: „Nebojte sa deti, dobre to dopadne“. Ale keď v tej chvíli človeka zviera úzkosť, strach, bolesť, beznádej, vtedy nepomôže len potľapkanie po ramene.
Vtedy človek potrebuje akoby sa nadýchnuť z iného sveta, potrebuje sa napiť živej vody, počuť slovo, ktoré nie je len slovom ľudským, ale Slovom Božím. Preto kresťania majú uzatvárať manželstvo v kostole, pred Božou tvárou. Vtedy, v tej chvíli, sa nielen snúbenci zaväzujú prísahou, že si zostanú verní, ale Boh sám sa zaväzuje prísahou, že kedykoľvek budú prosiť, on im pomôže. Ale oni dvaja musia prosiť o túto pomoc, lebo kto neprosí, nič nedostane. Sám Ježiš povedal: „Proste a dostanete.“

MY
Sobáš je začiatok spoločného života. A ako každý začiatok, aj tento je nesmierne dôležitý.

Skúsme si predstaviť takého skokana na lyžiach. Najprv sa pomaly spúšťa dolu mostíkom, sústredí sa, celým svojím bytím sa sústredí na odraz z mostíka. Všetko závisí od toho, ako sa odrazí. Keď sa mu odraz nepodarí, všetci už len s napätím sledujú, ako to dopadne. Ťažko bojuje s vlastnou rovnováhou a pokúša sa zo skoku vyťažiť aspoň niečo, no aj tak sa mu to väčšinou nepodarí.
Potom sa len pozeráme, ako sa doláme, dodrúzga, a môže byť rád, keď sa z toho šťastne dostane. Ale keď sa mu odraz podarí, vtedy vychutnávame jeho nádherný skok a dopad na zem.

Podobne sa aj snúbenci, keď uzatvárajú manželstvo pred oltárom, odrážajú do spoločného života. Ježiš ponúka záruku dobrého začiatku. Preto sú snúbenci pred oltárom, aby ho prosili o spoluprácu. Ak pôjdu v trojici, určite sa dobre odrazia a skok do Božieho náručia sa im určite podarí. Veď kam inam sa ponáhľame, ak nie k Bohu? Všetci k nemu smerujeme a všetci sa tam raz stretneme.

ADE
Priblížili sme si štvrté cirkevné prikázanie: Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi. Tak ako bol Ježiš prítomný na svadbe v Káne spolu so svojimi učeníkmi a matkou Máriou, tak aj dnes chce byť prítomný na svadbách, ale nielen na nich, ale chce byť prítomný v celom ľudskom živote. Záleží len na nás, či ho prijmeme do svojho života a budeme ho prosiť o pomoc a plniť jeho vôľu. Poslúchnime slová jeho matky: „Urobte všetko, čo vám povie.“ A náš život dopadne tak dobre, ako svadba v Káne.

Amen.