Tragická smrť muža - autonehoda

Priviesť veriacich k lepšiemu pochopeniu neustálej pripravenosti na našej ceste do nebeského kráľovstva a neodkladania tejto prípravy na dni staroby.

AI
Všetci si iste radi spomíname na chvíle svojho detstva a na svoj rozprávkový svet. Do rozprávkového sveta patria aj mnohé kráľovstvá. Neraz ako deti sme viackrát túžili byť v nejakom kráľovstve, stretnúť sa s nejakým kráľom. Určite aj zosnulý brat M, keď bol ešte ako dieťa. Ale dnes sa nachádza v úplne inej situácii. Kým detský rozprávkový svet aj so svojimi kráľovstvami a kráľmi bol skôr fantáziou v našich mysliach, zosnulý brat M teraz už vie, čo znamená opravdivé slovo kráľovstvo a stretnutie s kráľom.

KE
Kristove slová v evanjeliovom podobenstve hovoria o nebeskom kráľovstve, ktoré sa podobá „desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo rozumných, ktoré si vzali lampy aj s olejom, päť nerozumných, ktoré si zobrali len lampy...“ (Mt 25, 1-3).

DI
Pán Ježiš často vo svojich rečiach hovorí o nebeskom kráľovstve a približuje ho rôznymi podobenstvami. Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svojmu synovi svadbu (porov. Mt 22,1n); obraz Božieho alebo nebeského kráľovstva nám vysvetľuje v podobenstve o dvoch synoch (porov. Mt 21,28n); v podobenstve o zlých vinohradníkoch (porov. Mt 21,33n). Na inom mieste zase hovorí, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo (porov. napr. Mt 3,2) a dokonca neváha ani povedať, že nebeské kráľovstvo je medzi nami (porov. Mt Lk 17,21). A našli by sme v Svätom písme ešte mnoho iných statí, ktoré hovoria o nebeskom kráľovstve. Dnešné evanjelium nám hovorí tiež o nebeskom kráľovstve, ktoré sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Vieme, že prvou podmienkou pre vstup do tohto kráľovstva je podľa rozhovoru Ježiša s Nikodémom narodenia sa zhora, narodenie sa z vody a z Ducha (porov. Jn 3,3-5). Toto sa uskutočňuje už pri krste. Ale to nestačí. Nebeské kráľovstvo sa síce podobá desiatim pannám, ale z nich iba päť našiel ženích pripravených a tie s nim vošli na svadbu a dvere sa zatvorili. Všetky panny mali so sebou lampy, ale nie všetky mali so sebou aj olej. Nevyčíta sa tu desiatim pannám, že zaspali. Múdre panny sa stali múdrymi preto, že si vzali so sebou aj olej. Nielen ten, ktorý už mali v lapme. Pamätali na to, že olej dohorí, že treba byť pripravený aj na chvíle, keď bude treba dopĺňať lampu, aby bol potom dostatok svetla. Ani o druhých piatich pannách nemožno povedať, že by boli nepripravené. Takisto idú oproti ženíchovi, mali so sebou lampy s olejom. Ale ich obsah postupne vyháral a nebolo ich čím doplniť. A práve zásoba oleja bola príčinou toho, že sa nedostali na svadbu. Dvere na svadobnú hostinu našli zatvorené.

PAR
Tým ženíchom je Ježiš Kristus. A panny, ktorým sa podobá Božie kráľovstvo, to je Kristova Cirkev, ktorá ide v ústrety svojmu ženíchovi počas celej svojej existencie od čias jej založenia a čaká na druhý Pánov príchod. Kristova Cirkev, drahí bratia a sestry, to sme my všetci. A Cirkev to je tiež aj počiatok tohto kráľovstva na zemi. Kto z nás by sa nechcel vojsť do nebeského kráľovstva? Na vstup sa každý jeden z nás pripravuje od prijatia krstu, ktorý je vstupnou bránou do Božieho kráľovstva. Každý sa podobá desiatim pannám. Sme lampami, ktoré majú svietiť, ktoré majú byť svetlom Kristovým uprostred tohto sveta. Či svietim, alebo nie, či silno alebo slabo, závisí odo mňa. Kristus ma zapálil svojim Duchom. Kristus urobil zo mňa lampu naplnenú olejom pri krste. On mi dal prvú iskru, aby som mohol svietiť, obdaril ma Božím darom, Božou milosťou. Lampa však bez oleja nemôže horieť a ten postupne vyhára. Boží dar, ktorý mi dal Kristus, musím neustále obnovovať, dopĺňať. Len tak môžem pokojne kráčať do Božieho kráľovstva, keď vždy budem bdieť nad tým, aby som nevyhasol, aby som nestratil spojenie s Božou milosťou, s Ježišom Kristom, ktorému ideme v ústrety. Olej, to sú aj moje dobré skutky. Každý takýto skutok je jednou kvapkou. Ak konám dobré skutky, postupne sa z kvapiek stáva väčšie množstvo. Čím je viac dobrých skutkov, tým viac oleja si pripravujem do zásoby, aby som mohol dopĺňať lampu, ktorá má neustále svietiť.
Ísť v ústrety Ježišovi, to znamená tiež ísť v ústrety láske. Lebo Ježiš Kristus je láska. Koľko starostlivosti a lásky preukazuje Ježiš človekovi, keď toľkokrát vo Svätom Písme hovorí o Božom kráľovstve. Keď nám približuje toľkými podobenstvami Božie kráľovstvo.
Drahá smútiaca rodina, drahí bratia a sestry, aj zosnulý brat M, tak ako my všetci, bol na ceste do Božieho kráľovstva. A v týchto dňoch prišiel jeho čas. Isto si kladieme otázky, prečo práve teraz? Prečo on a tak náhle? A prečo tak tragicky? Otázky, ktoré si kládli mnohí pred nami a budú klásť aj po nás. Čo je však dôležitejšie, a na to často ani nemyslíme, že táto chvíľa vstupu do nebeského kráľovstva a stretnutie sa v ňom s kráľom, prichádza nečakane. Nikto nevie o tejto chvíli. Ale vieme, že sa môžeme na ňu pripraviť. Nielen pripraviť, ale dokonca neustále pripravovať. Pre zosnulého brata M prišla nečakane. Kto z nás by bol pred pár dňami povedal, že dnes sa zídeme okolo jeho rakvy a budeme sa s ním lúčiť. Iste ani on, ani vy, drahá smútiaca rodina, ani my, bratia a sestry. Dôležitejšia je ale otázka, či bol dostatočne pripravený na vstup do Božieho kráľovstva. Či pri stretnutí s kráľom tohto kráľovstva obstojí. Obstáť v takomto stretnutí iste nie je jednoduché. Ide tu o skladanie účtov z celého života. A tu sa ukáže, či človek mal dostatok oleja, ktorým mal svietiť v tomto svete. Vo svete, ktorý je oveľa viac ako inokedy ponorený do tmy neprávosti, skazenosti a hriechu. Či sa staral vždy zodpovedne o olej, ktorý je potrebný pre svetlo lampy. To svetlo, ktoré v nás rozožal Kristus. Či vo svojom živote išiel v ústrety tej láske, ktorou je sám Boh. My sme ho poznali podľa jeho spôsobu života, podľa jeho správania. Vy, drahá smútiaca rodina, iste ešte lepšie ako my. Ale Ježiš Kristus ho poznal najviac, najlepšie. On vie, ako žil, čo všetko v živote konal z lásky a pre lásku. Aj my sme ho poznali ako muža, ktorého srdce bolo naplnené láskou. Túto lásku rozdával rodine, priateľom, známym... My ľudia nevieme pochopiť často protiklady. A jeden z protikladov nechápeme ani teraz. Muž, ktorého srdce je plné lásky a jeho život sa končí tragicky.

MY
Nášho brata M povolal Boh do svojho kráľovstva práve teraz. Ak my nechápeme prečo práve teraz, Boh to iste vie. Boh, ktorý je láska, ktorý je nekonečne milosrdný, chce spásu každého človeka a iste povoláva človeka vo chvíli, keď je človek najbližšie k svojej spáse. Možno práve táto chvíľa bola pre neho chvíľou, keď bol k nej najbližšie. Boží súd v nebeskom kráľovstve je definitívny a spravodlivý. Ale jedno je isté, nikdy tam nebude chýbať láska.
Múdre panny si vzali okrem lámp, ktorými si svietili, aj olej. A takto išli v ústrety svojmu ženíchovi. Išli v ústrety láske, ktorej jas je oveľa silnejší ako svetlo lampy. Láska je najväčším svetlom v živote každého človeka. Láska je tým najdrahocennejším olejom, ktorý dokáže najviac rozožať svetlo lampy. Kto má takýto olej, podobá sa múdrym pannám, ktoré sú na ceste za svojim ženíchom, ktorým je Kristus. Pre takýchto budú otvorené dvere na svadobnú hostinu v nebeskom kráľovstve.
Láska pretvára srdce človeka. Láska zapaľuje, láska svieti oveľa jasnejšie ako všetko ostatné.

Jean Guitton v jednej zo svojich kníh rozpráva príbeh o posledných mesiacoch života francúzskeho prezidenta Mitteranda. Prezident bol celý život veľkým socialistom. Kresťanstvo odsunul vo svojom živote bokom. Šesť mesiacov pred svojou smrťou, v ťažkej chorobe navštívil v Lisieux kláštor, v ktorom bývala sv. Terézia. Tu, na prahu smrti rozmýšľal o svojom živote. Pochopil, že nemá vlastne už nič, iba spomienky na chyby svojej minulosti. A čítal jednu z básní sv. Terézie.

„Zomrieť z lásky, hľa, to je moja nádej. Keď uvidím, ako sa lámu moje putá, môj Boh bude mojou Veľkou Odmenou. Nechcem už nijaké dobro. Chcem byť zapálená jeho láskou. Chcem ho vidieť, spojiť sa s ním navždy. Hľa, to je moje nebo, to je môj údel: Žiť z Lásky“. Prezident posledné dni svojho života prežil ako praktizujúci katolík, zmierený s Bohom, s Cirkvou, zaopatrený sviatosťami a takto odovzdaný do vôle Božej zomrel .
Láska jednej svätice dokázala zapáliť možno už takmer vyhasnutú lampu v živote prezidenta. Táto svätica ešte stále svieti svojou lampou. Pretože ona mala v zásobe olej najcennejší, olej lásky k svojmu ženíchovi. Povieme si, že prezident ešte stihol „nakúpiť“ olej do zásoby a tak vojsť do nebeského kráľovstva na stretnutie s kráľom. Možno sa ale stále spoliehať na to, že budeme mať vždy čas? Neodkladajme tento čas na poslednú chvíľu, na roky svojej staroby. Nebuďme ako nerozumné panny, ktoré síce boli pozvané na svadobnú hostinu, ale pre nedostatok oleja sa tam nedostali. Aj zosnulý brat M bol povolaný skôr, ako si mnohí z nás mysleli. Takto môže Boh povolať každého z nás. Dnes, zajtra. Pripravme sa na toto stretnutie s ním tak, aby sme mohli aj my vstúpiť na svadobnú hostinu spokojne, ako múdre panny. Pamätajme na to, že aj my ideme v ústrety nebeskému ženíchovi Ježišovi Kristovi. Že ideme počas celého života v ústrety tej najväčšej láske, ktorá sa ujíma počas celých ľudských dejín hriešneho človeka. Láska dokáže nielen najviac svietiť, žiariť. Láska dokonca je schopná zakrývať množstvo hriechov. Láska je tým najvzácnejším olejom pre lampu každého kresťana. Pripravujme si do zásoby takýto olej lásky, aby nebolo neskoro. V ňom sa rozpustia všetky naše neprávosti, previnenia, všetky naše krivdy, každý náš hriech. Kto má takýto olej, isto má v sebe zachovaný ten najväčší dar, ktorý dostal od Ježiša Krista už pri krste, a tým je milosť posväcujúca. A kto si zachová a udržiava túto milosť, nájde dvere na svadobnú hostinu so ženíchom v nebeskom kráľovstve určite otvorené.

ADE
Nespoliehajme sa na to, že ešte máme čas, aby sme sa na vstup do kráľovstva mohli pripraviť. Ženích prichádza nečakane. Boh si povoláva k sebe človeka podľa svojich plánov. Majme stále v zásobe olej, aby nevyhasla nikdy naša lampa života. Lebo touto lampou si každý svietime na cestu do večnosti.
Naučme sa v živote jednu múdrosť: nečakať na túto chvíľu stretnutia s Bohom nepripravení. Ale s radosťou, túžbou, ísť v ústrety Ježišovi. Tak, ako sa teší malé dieťa z kráľovstiev detských rozprávok. Byť „dieťaťom“ po celý život, len s jedným rozdielom. Tým kráľovstvom je nebeské kráľovstvo Ježiša Krista, v ktorom sa žije naveky.

Amen.

*Porov.: BRTOŠ, S.: Seminárna práca. Spišská Kapitula: 2002