Tragická smrť muža - autonehoda

Povzbudiť aby sme boli pripravení na smrť.

AI
Príroda je plná prekvapení. Aj život nás často prekvapí. Na jedno prekvapenie by sme nemali zabúdať, byť vždy pripravený na hodinu našej smrti. Vieme, že každý raz zomrieme, len nevieme kedy a ako. Náš zosnulý brat X.Y., nás náhle opustil bez rozlúčky. Autonehoda pretrhla niť jeho života.

KE
Pán Ježiš nás stále vyzýva a povzbudzuje: „aj vy buďte pripravení, lebo nemáte potuchy, v ktorú hodinu príde Syn človeka“ (Lk 12,40).

DI
Evanjeliu pripravenosť vyjadruje slovníkom vtedajších zvykov: opásané bedrá a horiace lampy. „Mať opásané bedrá“ je metaforické vyjadrenie vychádzajúce zo zvykov židov a iných obyvateľov Blízkeho východu, ktorí si podpasávali svoje dlhé objemné obleky, aby im neprekážali v pohybe pri putovaní po prašných cestách. V knihe Exodus Boh poúča Izraelitov, ako majú jesť veľkonočného baránka: „Bedrá budete mať opásané, obuv na nohách a palicu v ruke“ (12,11). Takto sa mala pripraviť celá izraelská pospolitosť na putovanie púšťou do zasnúbenej zeme. Rovnako aj „zažaté lampy“ symbolizujú postoj pripravenia, ktorý s radosťou očakáva niečí príchod. Pripravenosť je čnosť, preto že nás môže stretnúť niečo znenazdania. Pán nám pripomína , aby sme zaujímali postoj človeka, ktorý je vždy pripravený prijať dôležitého hosťa. Náš život je plný stretaní. Smrť je pretrhnutie všetkých stykov. Tak to poznáme z dennej skúsenosti. Božie slovo však hovorí inak. Pre nás kresťanov je smrť pripravením sa na život. Preto má zvláštny raz, ako každé stretnutie s osobou, ktorú sme na vlastné oči ešte nevideli, ale s ktorou sme už dávno v styku. Keď ide osobu, ktorá nás má rada je v tom nádej, že naše stretnutie bude radostné. Pán skutočne miluje každého jedného z nás bez rozdielu.

PAR
Dnes sa so smrťou stretávame častejšie, najmä tragédie sú toho dôkazom. Smrť niekedy prichádza ako zlodej v noci. Prichádza vo chvíli, keď ju človek nečaká, keď na ňu nemyslí. Je vôbec možné povedať, že sa človek len tak stratí? Včera tu bol a dnes už tu nie je. Ľudia už po celé tisícročia vo všetkých národoch i mimo kresťanstva túžili žiť aj po smrti ďalej. Kto mám dokáže odpovedať na tajomstvo smrti? Veda? Technika? Medicína? Filozofia? Odpoveď nám môže dať jedine ten, kto už zomrel a vstal zmŕtvych, Ježiš Kristus, ktorého vzkriesenie zažiarilo celým dejinám. On jediný je našou jedinou istotou a nádejou. V ňom i my budeme vzkriesení a v ňom budeme večne žiť. V sile tejto viery dokázali ľudia dobre prežiť svoj život a zároveň boli pripravení bez ťažkostí odovzdať ho svojmu Tvorcovi. Pripravení môžeme byť vždy, aj keď nás smrť zastihne náhle.
Drahá smútiaca, Pán Ježiš aj ku nám hovorí: „buďte pripravení“. Každý jeden z nás sa musí pripravovať na smrť celým svojím životom. Je potrebné mať stále rozsvietenú lampu viery a milosti posväcujúcej. Keď človek žije dobre, zachováva si priateľstvo s Bohom dennou modlitbou, poctivou prácou, dobrým a usporiadaným životom, dobrými skutkami, účasťou na svätej omši a prijímaním sviatostí. Tak môže tvrdiť, že je pripravený a smrť nebude nečakaná a náhla. Beda nám, keby sme na smrť nemysleli a nepripravovali sa. Preto musí každý z nás dobre využívať svoj čas.

MY
O tom, ako veľmi môže byť účinná myšlienka na smrť, nám ukáže aj nasledujúci príklad:

Sv. Henrich, neskoršom cisár ako mladík si všimol pri modlitbe na náhrobku napísané slová: -„Ešte šesť.“ Napadlo ho, čo by to mohlo znamenať? Snáď šesť dní a potom zomrie? Prijal zbožne sviatosti, viac sa modlil a venoval pozornosť dobrým skutkom. Siedmy deň smrť neprišla. –„Snáď za šesť týždňov?“, uvažoval. Pokračoval v živote vzorne a pripravoval sa na smrť. Nezomrel. Pýtal sa sám seba: - „Snáď za šesť mesiacov?“ Ani v tom čase nezomrel. Pokračoval v znemenom živote. –„Snáď mám ešte šesť rokov života?“ Nezomrel. Ale prišlo niečo iné. Ježiš prišiel do Henrichovho srdca so svojou veľkou milosťou a urobil z Henricha, ktorý sa na smrť šesť rokov pripravoval, svätého Henricha. Čo zmohla myšlienka na smrť! (Logos, ročník II., str. 22, Praha 1947)

Aká bola realita v živote sv. Henricha nevieme, ale vieme, že myšlienka na smrť je naozaj výborná učiteľka pravého a dobrého kresťanského života. Nikto nevie, kedy zomrie. Dosť možné, že niekto z nás o týždeň už bude na večnosti, možno ešte skôr. Je dôležité, aby sme boli pripravení kedykoľvek odovzdať svoj život Stvoriteľovi.
Sv. farár Arský hovoril: „Keby mali zatratení čas, ktorý my strácame, ako dobre by ho užívali. Keby len polhodinku mali, táto polhodinka by vyprázdnila peklo.“
Využime čas, ktorý práve teraz máme. Nepremárnime ho! Pripravujme sa dôkladne na stretnutie s našim Pánom tu a raz aj vo večnosti.

ADE
Smrť X. Y. je pre mnohých prekvapením. Teší nás, že náš zosnulý brat žil podľa príkazov Božích. Áno, mohol urobiť ešte veľa dobra. Pán ale rozhodol ináč. Preto i my prijmime vôľu Božiu a modlime sa ku Kristovi, aby mu dal svoj večný pokoj a raz ho vzkriesil v oslávenom tele.

Amen.

*Porov.: BOLIBRUCH, V.: Seminárna práca. Spišská Kapitula: 2002