Druhá nedeľa "cez rok"

AI
Milí veriaci! Keď si dnes večer zapnete televíziu, aby ste si vypočuli správy a keď ich po polhodine zhodnotíte, možno mi dáte za pravdu, že sa nesú viac v negatívnom duchu ako v pozitívnom. Nedávno sme prežívali vianočný čas; vtedy sa správy niesli viac v pozitívnom duchu. Dokonca môžem povedať, že nielen správy, ale aj náš život, ba akoby celý svet bol vtedy voľajaký lepší. Či už doma, v práci, na ulici, kde sa všetci usmievali, vinšovali si, aj v kostole. Všetci sme boli nejakí lepší, pokojnejší. Teraz, po Vianociach, môžeme tiež sledovať zmenu, či už doma, v práci alebo na ulici. A môžeme sa pýtať: „Prečo bol ten svet lepší?“ Pre voňavý medovník alebo pre kapra? Možno!

KE
Teda prečo sme boli počas vianočných sviatkov akísi iní, lepší? Preto, lebo sme prijali do svojho srdca „Božieho Baránka“, o ktorom hovorí Ján v dnešnom evanjeliu. Vzal na seba naše hriechy, no nielen naše, ale aj hriechy celého sveta. Či si to uvedomujeme, alebo nie. Naše dni urobil radostnými nie voňavý medovník, ani pečený kapor, ale „Baránok“, ktorého sme vo veľkom množstve prijímali. A preto sme boli lepšími, lebo nás „Boží Baránok“ posilňoval.

DI
Kto je to vlastne ten „Boží Baránok“? Nám tento pojem, ktorý použil Ján, nič nehovorí, ale Židia Jánovi Krstiteľovi rozumeli lepšie. Oni vedeli, čo znamená Baránok pre ich život a pre národ. Keď nazrieme do starozákonnej Knihy Exodus, nájdeme tam, že keď Boh chcel vyslobodiť Židov z egyptského otroctva prostredníctvom Mojžiša, rozkázal Židom, aby štrnásteho dňa v prvom mesiaci večer v každej rodine zabili baránka a aby zachytili jeho krv a aby ňou natreli zvonka zárubne svojich dverí. Lebo Boh pošle svojho posla, záhubcu (anjela smrti), ktorý bude zabíjať všetko prvorodené v domoch Egypťanov, aby ich donútil prepustiť Židov z otroctva. Keď však príde anjel smrti k takému domu, ktorý bude mať dvere poznačené krvou baránka, tam anjel nikoho nezahubí, tam všetci zostanú nažive. Krv baránka na dverách zachráni Židov pred záhubou. A tak sa aj stalo. Všimli ste si, čo znamenala v tejto udalosti krv Baránka? Ale poďme ďalej. Židia si každý rok pripomínali tú veľkú noc, keď krvou baránka boli zachránení pred záhubou a keď egyptský faraón pokrstil Židov z otroctva. Bola to pre nich naozaj veľká noc, preto každoročne slávili pamiatku tejto noci tak, že slávnostne obetovali Bohu veľkonočného baránka. V chráme ho poviazali, položili na oltár, potom pristúpil k nemu kňaz, položil naň ruky a týmto gestom naň vložil hriechy národa. Potom kňaz baránka zabil a krvou, čo z neho vytiekla, všetkých pokropil. Každý, koho pokropila kvapka krvi z baránka, vedel, že baránok bol potrestaný a zabitý namiesto neho. To bol predobraz Mesiáša, ktorý mal prísť v plnosti časov a každý Žid vedel, čo o tomto Božom Baránkovi hovorili proroci. Prorok Izaiáš predpovedal, že Mesiáš bude vedený na zabitie ako baránok, neotvorí svoje ústa a bude prebodnutý pre naše hriechy a strýznený pre naše neprávosti. A jeho rany nás zachránia. Toto všetko Židia vedeli. A keď Ján Krstiteľ nazval Ježiša Božím Baránkom, pochopili, že on je ten, ktorého predpovedali všetci proroci, on vezme na seba ako starozákonný obetný baránok hriechy ľudí a dá sa potrestať a zabiť za všetkých. Židia porozumeli, opustili Jána, ku ktorému chodievali na Božie slovo a krst pokánia, a išli za Ježišom. Ján nežiarlil, pretože pochopil, že jeho úlohou ako posledného z prorokov bolo zhromaždiť ľudí a pripraviť ich na Ježišov príchod.

PAR
Zamyslime sa, drahí bratia a sestry, v tejto chvíli nad tým, ako nás Baránok po tieto vianočné dni viedol. Možno si myslíme, že Vianoce sme si urobili sami, a máme pravdu. My ľudia si naozaj vieme prichystať Vianoce, dokonca sa dokážeme aj obdarovať. Lenže kým sa my obdarúvame, Boh nám dáva. Novonarodený Boží Baránok nám počas sviatočných dní doprial pokoj, ktorý nám počas ostatných dní roka tak veľmi chýba. Len preto, lebo s výnimkou Vianoc ho akosi neradi prijímame do svojho vnútra, do svojho života. Ak sa odhodláme prijímať Baránka do svojho vnútra počas celého roka, budeme po celý rok naplnení aj pokojom, ktorý vychádza z neho. A potom sa stane skutočnosťou to, čo je toľkokrát vyslovovaným želaním mnohých z nás, aby Vianoce boli počas celého roka. Počas vianočných sviatkov prijíma Baránka pokoja viac ľudí ako inokedy. Aj preto sú tieto sviatky také „iné“. Ako zvykneme skonštatovať – lepšie. Lebo ako v Starom zákone krv baránka zmyla hriechy ľudí a pokropenie touto krvou znamenalo pre Židov záväzok zmeniť svoj život k lepšiemu, podobne i Baránok v eucharistickej krvi a chlebe prináša vianočný pokoj, ktorý spôsobuje v nás zmenu, zmenu k lepšiemu.

MY
Jedna rodina, u ktorej som raz bol na návšteve, chovala angorskú mačku. Bola skutočne nádherná. V miestnosti, kde sme sedeli, mala svoje miesto pri radiátore. Ona však prišla k fotelke, kde sedela domáca pani, tá vstala a mačka sa ihneď uvelebila vo fotelke. „Prečo ste jej uvoľnili tú fotelku?“ pýtam sa domácej panej. „No, lebo tam sa jej najviac páči,“ odpovedá pani. „Okrem toho, každé dve hodiny ju musíme pustiť na chvíľu von. Je to miláčik rodiny.“ Bolo mi vtedy trochu smutno, pretože som si spomenul na mnohých ľudí v mnohých rodinách, čo by dali za to, keby mohli aspoň na chvíľu byť miláčikom niekoho. V mnohých domácnostiach sa mačke, psovi, škrečkovi či kanárikovi dostáva viac pozornosti ako niektorým členom rodiny. Znie to neuveriteľne, ale je to tak.

ADE
Naozaj málo stačí, aby sme Vianoce mohli prežívať každý deň: prijať Ježiša ako Božieho Baránka, ktorý svojím pokojom bude deň čo deň uskutočňovať Vianoce v našom srdci. A nielen v našom, ale cez nás aj v srdci iného človeka, ktorý to možno veľmi potrebuje. Veď Vianoce sú oslavou Božích narodenín, a na narodeniny sa predsa nepatrí, aby niekto ostal sám.

Amen.