Piata nedeľa "cez rok"

Príklad kresťanov pre svet je ako soľ a svetlo pre život.

Zvlášť mladí ľudia majú svoje vzory, ideály. Nejeden chlapec či dievča vidí vzor v otcovi a matke. Iní majú vo svojich izbách plagáty rôznych hviezd, idolov, úspešných ľudí, a pritom nič alebo veľmi málo poznajú z ich života, najmä pozitívneho.

Straka má vraj záľubu vo veciach, ktoré odrážajú svetlo, aj zlato. Kradne a nosí ich do hniezda. Robí jej to radosť. Všetko čo sa leskne, ešte nie je zlato.

Príklad ešte nemusí byť obohatením. Ako zlatá farba sa zotrie, tak často dochádza k vytriezveniu z povrchných, falošných, zlých príkladov. Za usmiatou tváričkou hviezdy z plagátu, či peknou postavou, svalmi ešte nemusí byť človek čestný, verný, šľachetný, dobrý. Treba myslieť na srdce človeka, na jeho zásady, charakter. Videli ste už človeka na vozíčku, s paličkami, ktorý nemusí byť pekný v tvári, ale jeho vnútro je vznešené, bohaté.
Ukrižovaný Ježiš je pre mnohých príkladom, vzorom nad všetky na svete.

Ježiš nás dnes nielen učí, radí, povzbudzuje, ale aj ukazuje sám seba v slovách: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16).

Ježiš sa v celom svojom živote prejavuje ako náš vzor. Je «dokonalý človek», ktorý nás pozýva, aby sme sa stali jeho učeníkmi a nasledovali ho: svojou poníženosťou nám dal príklad, svojou modlitbou priťahuje k modlitbe, svojou chudobou vyzýva, aby sme dobrovoľne prijímali núdzu a prenasledovanie (porov. KKC 520).
Podobenstvami o soli a svetle objasňuje zodpovednosť svojim nasledovníkom až do konca čias. Svetlo má svietiť a soľ nech dáva chuť. Záleží na každom učeníkovi Ježiša, či sa Božie kráľovstvo presadí. Príklad kresťanov má byť pre ľudí podnetom, aby chválili Otca, ktorý je na nebesiach. Toto je len jedna z možností.
V prvom čítaní zo Starého zákona Boh cez proroka Izaiáša pripomína: „Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. Vidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo“ (58,7-8). Týmito a iný príkladmi sa vzdáva Bohu úcta, v každom čase, ktorú Boh odmieňa.
Ježiš o svojom príklade hovorí: „Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť“ (Jn 12,49). Ježiš dáva neustále svedectvo o Otcovi. „Svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec“ (Jn 14,31). Príklad apoštola sv. Jána jasne hovorí: „My sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám“ (1 Jn 1,2).

Láska k blížnym, príklad a svedectvo plynie z hlbokého vzťahu zjednotenia s Kristom. Dôkazom sú Jánove slová: „Nemilujte len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou“ (1 Jn 3,18). Kresťanstvo nie je len účasť na svätej omši, ale aj potreba vidieť potrebu blížnych.
Mnoho ľudí, najmä mladých, nevie, čo má byť zmyslom ich života. Čakajú na oslovenie. Majú oči, uši a srdcia otvorené, nevedia však často rozlíšiť hodnoty. Rýchlo sa dajú oklamať, zviesť, strnúť citmi, ľuďmi, okolnosťami. Trpia často práve preto, že nestretli pravých svedkov. Nesú následky na celý život, a dokonca umierajú skôr, ako by poznali život, pravdu, lásku.
Demokraciu a slobodu zle pochopili aj preto, že svet v ich okolí je chorý na egoizmus, prospechárstvo, materializmus. Po sklamaní prichádza agresivita, násilie, nedôvera. Od svedkov sa žiada, aby takých vedeli a chceli uzdravovať, liečiť. Svedkovia musia byť silnými osobnosťami. Kto môže, dokáže dať zmysel života, cieľ, radosť svojim súčasníkom?
Keď ešte neboli elektrifikované ulice, boli osvietené plynovými lampami, ktoré pri súmraku chodil lampár zapaľovať. Pomalým krokom chodil od lampy k lampe. Anglický spisovateľ John Ruskin zaznačil takýto obraz: „Ktorýsi večer sediac pri okne, pozerajúc dole na ulicu, všimol som si horiacu pochodeň, lampára zapaľujúceho lampy. Už bola tma a ja som nevidel človeka, iba jeho horiacu pochodeň a svetlo, ktoré po ňom ostávalo v horiacich lampách.“

Vo svete hriechu príklad kresťana je niečo podobné. Anonymita kresťana predsa zanecháva za sebou svetlo, príklad, vzor u iných, ktorí začínajú horieť, svietiť, šťastne žiť, mať zmysel a cieľ života.
Už poslucháči Ježiša vedeli, že úspešný život potrebuje nielen prirodzené svetlo a soľ, ale aj duchovné svetlo a duchovnú soľ, príklad života. Keď sa prenesie metafora soli a svetla do duchovnej oblasti, rozumie sa, že náš život vtedy je prínosom, keď je svetlom a soľou. Bez svetla niet života. Bez soli niet chutného jedla. Skrze osobný príklad, keď Kristus je naša sila, svet získava hodnoty, ktoré mu nik a nič nemôže dať. Sme vyzvaní byť iskierkami svetla samým Kristom. Sme oslovení stať sa štipkou soli samým Kristom. Odložme strach nasledovať príklad Ježiša. Ježiš je aj naším vzorom. Stále platí benediktínske heslo: „Ora et labora!“
Ján Pavol II. pri vstupe do tretieho tisícročia napísal: „Duc in altrum!“, čo sa dá preložiť: „Vystupuj vysoko!“ Smerom ku svetlu ako príkladu znamená, že čím vyššie je umiestnená lampa, tým viac osvetľuje. Tak aj kresťan. Čím viac je kresťanom, tým viac dáva svetla okoliu.

Známy je príklad, keď počas birmovania sa biskup pýta birmovanca na jeho patróna. Chlapec mlčí, a preto mu biskup pomáha, aby si predstavil vitráž okna, ktoré predstavuje patróna. Vtedy chlapec s iskrou v očiach povie: „Svätý to je niekto taký, cez ktorého svieti svetlo.“

Ježiš je svetlo sveta, vzor, svedok, príklad. Prianím Ježiša je, aby sme ho nasledovali. Ukrižovaný Ježiš na kríži na stenách, retiazkach, krížnych cestách, cintorínoch je mementom svedectva.

Henryk Sienkiewicz v románe Quo vadis opisuje svedectvo apoštola Petra, ktorý vo svetle lámp v katakombách káže. Počúva ho aj pohan Vinicius. Pri Petrových slovách sa vo vnútri Vinicia odohráva zvláštny boj. Zabúda, kde sa nachádza, nevníma prítomnosť. Nemôže uveriť v to, čo starec Peter káže. Je presvedčený, že Peter nerozumie životu. Kto by chcel uveriť Petrovým slovám, musel by byť bez rozumu, slepý... A predsa, v Petrových očiach videl zvláštne svetlo. Tento starec blízo hrobu, končí kázeň slovami: „Ja som ho videl!“ Vinicius uveril v Krista na základe svedectva Petra.

Kristus je najväčšie znamenie. Znamenie pokoja, lásky, pravdy, spravodlivosti... Hodnoty, v ktoré aj my veríme, vyznávame, ktoré sú zárukou večného života s Kristom.
Pravý kresťan vraj má tri srdcia: srdce matky, dieťaťa a sudcu. Matky, aby všetkých miloval ako matka. Srdce dieťaťa, aby žil nevinne ako dieťa. A srdce sudcu, aby bol vždy prísny a spravodlivý na seba. Toto sú znamenia veľkých ľudí. Kresťan podľa mena má byť znamením Krista pre svoje okolie. Svet stojí na láske. Ako by to vyzeralo na svete, keby sme nerealizovali slová: „Podľa toho spoznajú, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13,35). Milujeme, keď sejeme zlaté zrno a keď trháme kúkoľ hriechu.

Pravé svedectvo sa nezaobíde bez pokory. Treba ho podávať delikátne a slovom i skutkom dávať nádej, radosť do sŕdc ľudí.

Amen.