Piata nedeľa "cez rok"

AI
Drahí bratia a sestry! Určite každý z vás videl starú českú filmovú rozprávku Byl jednou jeden král, alebo slovenskú filmovú rozprávku Soľ nad zlato. Veru, nejeden z nás ich už videl mnohokrát. V týchto rozprávkach sa kráľ pýta svojich dcér, ktorá ho má najradšej. Najstaršia má svojho otca kráľa rada ako zlato, prostredná ako spev a najmladšia Maruška hovorí: „Ja ťa, ocko, ľúbim ako soľ.“ „Ako lacnú soľ, ktorej je všade dosť a ktorú každý medzi prstami rozsýpa?!“, soptí nazlostený kráľ. A vynesie nad Maruškou ortieľ: „Von z môjho kráľovstva! Keď bude soľ cennejšia ako zlato, vtedy sa môžeš vrátiť!“ Nestačilo však len vyhnať Marušku. Dal zozbierať po kráľovstve všetku soľ s vysypať ju do rieky, aby ukázal všetkým, že bez soli sa dá žiť, že je zbytočná.

KE
A v dnešnom evanjeliu nám Ježiš hovorí toto: „Vy ste soľ zeme.“

DI
Mohli by sme sa spýtať: „Aký súvis má dnešné evanjelium s rozprávkou Byl jednou jeden král?“ Neverili by ste, ale má! Že aký? Ten kráľ síce vyhodil zo svojho kráľovstva všetku soľ, ale neuvedomil si, že so soľou si vyhodil aj všetok ľud, ktorý nedokázal žiť bez soli. A kráľ ostal sám, aj keď obklopený bohatstvom a zlatom, no predsa sám. Aj my sami zo skúseností vieme, že soľ patrí medzi základné potreby ľudského života, pretože soľ ochucuje jedlo. Bez soli by bolo jedlo fádne, chýbalo by mu čosi, čo potrebuje náš organizmus. Soľ chráni pokrmy pred skazou. Už v Starom zákone solili ryby, olivy, zeleninu a dokonca aj nemluvňatá kúpali v slanej vode, ako o tom hovorí prorok Ezechiel, aby ich telo nepodľahlo nákaze. Soľ využíva aj lekárstvo v infúznych roztokoch po operáciách. Soľ má očisťujúcu silu. V Starom zákone ľudia nezdravé vody očisťovali soľou, ako o tom píše Druhá kniha Kráľov, a preto sa pri posviacke vody sype soľ do vody. Pri krste dávali krstencovi na jazyk soľ, aby pokrstený používal jazyk iba na čistú reč. Na východe bola rozšírená aj myšlienka, že soľ, ktorú ľudia spolu ochutnajú, udržuje medzi nimi pevný a trvalý vzťah. Kráľovskí úradníci museli preto spolu s kráľom ochutnať trocha soli, aby boli kráľovi verní. Vzácnemu hosťovi sa aj dnes predloží soľ a chlieb, aby sa naznačilo, že tu má ísť o pevné a trvalé vzťahy. Preto nikdy nemohla chýbať soľ ani pri nijakej starozákonnej obete, aby sa znázornilo, že tu ide o nadviazanie vrúcneho vzťahu s Bohom.

PAR
Môžeme vidieť, že soľ mala a má v živote človeka naozaj veľký význam. Preto ju ľudia aj vysoko hodnotili. Keby si tieto účinky uvedomil kráľ z rozprávky, nikdy by nevyhnal Marušku a nikdy by nedopustil, aby bola soľ v jeho kráľovstve zničená. Napadlo nám niekedy, že tá soľ je ako človek? Že tá soľ som ja, to si ty? Veď každý z nás ochucuje jedlo života niekomu druhému. Či si to uvedomujeme, alebo nie. Koľkí sa hráme na samozvaných kráľov, ktorí mrvia soľ ľudských životov vo svojich prstoch! Je nás veľa ako tej soli, a preto si môžeme robiť s ňou, čo chceme. Môžem vyhodiť ľudí z práce, kedy chcem a koľko chcem. Však nezamestnaných je dosť, či nie? A koľkokrát na základe týchto argumentov šliapem po ľudskej dôstojnosti a cti človeka ako po obyčajnej kuchynskej soli, vysypanej v zime na chodníku. Veď si môžem s ňou robiť čo chcem, nie? Môžem s ňou pohadzovať ako chcem!

MY
Jedna pani rozprávala: „Bolo to po novembrovej revolúcii, keď prezident Havel udelil amnestiu. Z leopoldovskej väznice po sedemnástich rokoch väzenia z pôvodných 22 vyšiel Mikuláš, odsúdený za vraždu manželky. Dýchla naňho sloboda. Chcel byť nezávislý. Preto sa nehlásil ani kurátorovi. Chcel začať úplne nový život. Vrátil sa k svojej 70-ročnej matke. Priživoval sa na jej penzii a hľadal si prácu. Nikde ho však ako bývalého väzňa nechceli zamestnať. Keď matka ochorela a zobrali ju do nemocnice, minuli sa zásoby v chladničke aj v špajzi. Nezostávalo mu iné, len sa prihlásiť na úrade so žiadosťou o sociálnu pomoc. Vtedy sa s už spomenutou paňou zoznámil. Pri otázkach bol nevrlý a popudlivý, len pri odpovediach týkajúcich sa matky mu v hlase zaznieval teplejší tón. Uvedomila si, že tu je záchytný bod. Matka bola jediný človek, ku ktorému mal vrúcnejší vzťah. V ten deň dostala od kolegu orazený lístok na obed, aby ho niekomu dala. Pozvala teda Mikuláša na obed. V jedálni ho usadila, obslúžila. Jeho i svoj zákusok zabalila pre matku do nemocnice. Určite sa poteší, keď ju navštívi. Prišlo jej ho ľúto. Odporúčala mu prechádzku v blízkom lese. Nech sa započúva do šumu vetra, vníma spev vtákov, pocíti, čo 17 rokov nevidel, nepočul. Pri rozlúčke sľuboval, že len čo dostane zamestnanie, príde s kyticou. Povedala, že odmenou bude, ak sa bude odmieňať dobrom za dobro všetkým ľuďom, ktorých stretne. Nech im toto tajomstvo lásky odovzdáva a poprosí ich, nech ho nesú ďalej. Zadíval sa na ňu a spýtal sa, či je kresťanka. Vraj je druhým takým človekom v jeho živote. Prvým bola strážkyňa vo väzení, pri ktorej sa aj on cítil byť človekom. Neponižovaným, neodsudzovaným. Proste človekom. Na druhý deň žiaril od radosti. Po odchode z nemocnice sa zastavil v pekárni, či nemajú pre neho prácu a zobrali ho za závozníka.

ADE
Čím si osolíme svoj život? Zlatom? Nie. Soľou, ktorá jedlu dáva chuť. A viete, prečo sa na dobré rozprávky nepozeráme len raz? Lebo v nich vždy dobro zvíťazí nad zlom. Aj v živote sa vždy zlo vypomstí na tom, kto zlo pácha. A viete, ako rozprávky končia? A zazvonil zvonec a rozprávke je koniec. A viete, ako skončí rozprávka života každého z nás? A zazvonil zvonec a tvojmu životu je koniec.

Amen.