Tretia nedeľa "cez rok"

Ježišovo slovo je i dnes rovnako aktuálne

Máte už zážitok zo svitania? Moc noci stráca na sile a s novým dňom je viac a viac vidieť krásu, a vy ste cítili a zažívali, že moc dňa viac obohacuje. A svitanie prináša viac tomu, kto túžil po ráne, keď noc bola pre chorobu a ťažkosti dlhá a nepríjemná. A ešte viac svitanie prináša tomu, kto sa teší na nový deň, pretože ho niečo príjemné a krásne očakáva.

Evanjelista sv. Matúš na začiatku pôsobenia Pána Ježiša cituje slová proroka Izaiáša: „Ľud bývajúci v tmách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v tmavom kraji smrti“ (Iz 9,1; Mt 4,16).

Svetlo a tma sa v Starom zákone často spomínajú. Prvé slová, ktoré v Písme čítame, a ktoré povedal Boh, boli: „Buď svetlo“ (Gn 1,3). Písmo nespomína svetlo len v súvislosti s prirodzeným denným svetlom, ale aj s príchodom na svet Slova, Ježiša Krista, pretože „v ňom bol život a život bol svetlom ľudí“ (Jn 1,4). V noci dostávajú pastieri oznam o narodení Spasiteľa. Za noci Jozef berie dieťa i jeho matku a uchodia do Egypta, a v noci dostáva Jozef správu k návratu do Nazareta. „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2,52). Ján Krstiteľ pripravuje Mesiášovi cestu. Napokon Ján pokrstí Ježiša. Dá sa hovoriť, že vystúpením Ježiša nastáva nový deň, keď „z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou“ (Jn 1,16). Ježiš opúšťa po uväznení Jána Krstiteľa Nazaret a prichádza do kraja Zabulon a Neftali, kde je mesto Kafarnaum, o ktorom už 700 rokov pred narodením Krista sa píše ako o krajine pohanov. Tu ľudia z úst svojho Vykupiteľa Ježiša počujú slová: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4,17). Tieto slová sú začiatkom nového dňa. Ježiš pozýva ľudí k spolupráci na spáse. Vie, že uveriť a veriť v Boha bude ťažké. Človek potrebuje človeka, aby sa mu stal svedkom, učiteľom, vodcom a radcom. Ježiš si povoláva prvých ľudí, aby ho nasledovali, aby skrze nich sa mnohí dostali k poznaniu pravdy. Šimon Peter a jeho brat Ondrej, ako aj bratia Zebedejoví Jakub a Ján boli rybári. Im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí“ (Mt 4,19). Do konca čias bude si Boh volať nových rybárov ľudí, aby do siete radostnej zvesti Evanjelia chytili všetkých, ktorí si budú priať nielen byť uzdravení od neduhov a chorôb tela, ale najmä od hriechu.

Udalosti z Písma nestrácajú na aktuálnosti a význame až do konca čias. Tak rovnako dnes v živote každého človeka, ale aj doby znova a znova nastáva svitanie. Prichádzame na svet poznačení hriechom. Skrze Cirkev a v Cirkvi sa nám dostáva oslovenia prijať Svetlo – Ježiša Krista ako svojho Boha a Pána. Ježiš i dnes prechádza okolo a pozýva k spolupráci pri ohlasovaní Evanjelia. Pozýva nás, aby sme ho najprv objavili, spoznali a zažili vo svojom živote. Dnes nás Boh chce postaviť na nohy, aby sme svojmu životu dali pravý zmysel. V živote každého človeka Boh dáva nový deň. Cesta za Kristom je náročná. Kto prijme Krista za svojho Boha a Pána, nebude uchránený od pokušení, ťažkostí a krížov. Často naopak. Zlato sa čistí v ohni. A nebo sa dobýja násilím a len násilníci sa ho zmocnia. Kto prijme Krista za svojho Boha a Pána, nájde v ňom cestu, pravdu a život.

Každé stretnutie s Bohom sa podobá kvetu, ktorý dáva zmysel života, chuť žiť, ako o tom rozpráva v novele Sedmokráska Wolfgang Borcher. Trestanec z cely 432 chodí na prechádzku na dvor. Koho tam stretáva? Štekajúcich psov a uniformovaných strážcov. Tak trochu ešte vníma spoluväzňa pred sebou a za sebou, ktorý ako on sú len čísla, chodiace mŕtvoly, ktoré nemajú tvár, ktorí pozerajú k plotu, ktorým je ohraničený kruh ich života. Až jedného dňa väzeň z čísla 432 objaví na dvore sedmokrásku. O novej skúsenosti života poviedka hovorí:
Je to komické. Unudený, usmrkaný mladý muž stojí v cele a pod vysoko umiestneným oknom drží v dlaniach kvet. V lúči svetla dopadajúceho slnka cez väzenské okno sa teší obyčajnej sedmokráske. Tento človek, ktorý si zvykol na pachy, alkohol a farby si prikladá sedmokrásku k nosu. Človek, ktorý už mesiace necítil nič iné len drevo drevenej postele, pot, si kladie kvet k nosu a vsáva celú podstatu kvetu do seba tak lačno, že sa stáva jeho nosom. Čosi sa mu otvára a preniká ho to ako svetlo, čomu predtým nevenoval pozornosť. A to skrze malý kvietok. Zatvára oči a v tichu cíti úžas. Cíti vôňu zeme, slnka, chuť medu... Prijal čistý chlad kvetu ako hlas otca, ktorý v minulosti nevnímal...
Borcher opisuje zážitok, ktorý hlboko zmenil osamelého človeka, ktorý začal vnímať plnosť jeho života a nemôže vyjsť z údivu, že o niečom takom nemal potuchy.

Keď Ježiš pozýva Petra, Ondreja, Jakuba, Jána, pozýva aj nás. Ježiš nechce byť sám svetlom. Nám patria Ježišove slová: „Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5,14). Skrze nás chce Ježiš priniesť svetu seba. Svet bez Boha je tmou, neistotou, strachom, beznádejou. Čo je to za život? Nie je to väzenie? Príklad kresťana sa stáva mnohým vo väzení hriechu tým, čo v duši a živote mladého muža z cely 432 spôsobila sedmokráska. Hlas Krista nezaznieva len z kazateľníc, ale z každého slova a príkladu kresťana, keď prijal pozvanie Ježiša: „Poďte za mnou“ (Mt 4,19). Svet vo tme potrebuje príklad, ktorý ho presvedčí o tom, že svetlo je cennejšie, krajšie, zdravšie. Svet vo tme potrebuje, aby počul o pravej radosti: čistej, bez pretvárky, sklamania. Svet vo tme potrebuje, aby sa presvedčil, že žiť sa dá plodnejšie, voľnejšie a radostnejšie vo svetle. Už prorok Izaiáš predsa napísal: „Ľud bývajúci v tmách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v tmavom kraji smrti“ (Iz 9,1; Mt 4,16). Ježiš je náš brat a my máme plniť vôľu jeho Otca. On prišiel ako svetlo a svetlom sa stávame aj my, keď prijímame krst a žijeme podľa Evanjelia.
Je potrebné, aby sme svoj vzťah k Ježišovmu slovu stále rozvíjali, prehlbovali, skrze Božie slovo rástli a mocneli. Svetlo do nášho života vnášajú aj kresťanské symboly, obrazy a iné predmety. A veľmi mocným a povzbudzujúcim činiteľom sú napríklad obrazy s kresťanskom tematikou v našich rodinách, kríž na stene či malý oltárik v byte.
Je správne, že vy, mladí, viete si nájsť čas aj na takú hudbu, ktorá dokáže do duše vniesť pokoj, radosť, a nie iba napätie, hluk či stres. Vedieť si nájsť čas na doplnenie stavu milostí po týždňovom plnení si povinností ľudí, občanov pri nedeľnej svätej omši ako kresťania. Keď si uvedomujeme, že na nás pôsobia tlaky tmy, najmä pokušení, zvodov, hriechu, je potrebné nájsť si čas na očistu a posilu vo sviatosti zmierenia a Sviatosti oltárnej. Keď vieme, že do našich rozhovorov vnikajú nesprávne informácie, je správne ponoriť sa do ticha modlitby a textu Písma.

Vraj, niekde postavili ústav pre slepcov bez okien. Boli presvedčení, že tí čo nevidia, nepotrebujú svetlo slnka, a tak nepotrebujú ani okná. Stalo sa však, že slepci jeden po druhom začali viac chradnúť. Mnohí vážne zoslabli a boli smutní. Nemohli im zistiť žiadnu chorobu. Vedenie ústavu však premiestnilo slepcov do bytov s oknami a zdravotný stav sa čoskoro zlepšil.

Keď pôsobí na organizmus tela nedostatok svetla tak rýchlo, o čo viac je správnejšie venovať pozornosť svetlu Ducha Svätého.
Je čas svoj vzťah k Bohu nielen nájsť, ale rovnako aj skvalitňovať a prehlbovať. Prijať Krista ako svetlo sveta je nielen aktuálne, ale rovnako potrebné a dôležité.

Spomeniete si, čo ste cítili v hustej tme, keď sa zapálila sviečka, malá žiarovka a podobne? A to sa nedá zrovnať s novým ránom. A dá sa nové ráno dňa prirovnať k tomu, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú? Aj dnešná eucharistická slávnosť je príležitosťou k prehĺbeniu svojho vzťahu ku Kristovi – Svetlu sveta.

Amen.