Trinásta nedeľa "cez rok"

Je správne, že chceme a plníme medzi sebou vôľu Božiu.

AI
Portrét rodičov. Fotografie. Spomienky. Slová. Názory... O čom hovoria aj po rokoch? Je nádherné keď otec počuje pochvalu na syna. Keď rodičia si uvedomujú, že ich dieťa im robí česť, dobré meno...
Ale môžeme a môžu mať mnohí aj iné hodnoty voči rodičom.

V istom časopise som si prečítal takúto výpoveď dieťaťa, trocha odrasteného dievčaťa: „Chcela by som mať matku, ale takú opravdivú najopravdivejšiu, jedinú na svete. Moja matka ma miluje, ale necítim, že je to pravá láska. Miluje ma svojím spôsobom, viem o tom. Dáva mi dosť peňazí, šije mi pekné sukienky. Napokon má na to, lebo dobre zarába... Ale radšej by som bola, keby mi toto všetko nedávala, ale keby mi bola opravdivou matkou, najdrahšou na svete. Celý deň ju nevidím, nikdy ma nepobozká, nikdy ma nepritúli na svoje prsia, nikdy sa na mňa neusmeje. Nikdy nemá pre mňa čas...“

KE
Ježiš nás učí: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10,39).

DI
Ježiš nás učí plniť nie svoju vôľu, ale vôľu Božiu. I v modlitbe “Otčenáš“ uvedomujeme si túto prosbu, úplného odovzdania sa Bohu. Ježišova odhodlanosť plniť vôľu Otca, spočíva na Jeho istote víťazstva nad smrťou. Je to vzor, príklad pre všetkých čo v neho uveria, aby si plnením vôle božej získali večný život. Ježiš stráca život na kríži, aby svojím zmŕtvychvstaním získal nám nádej večného života.
Poznanie Boha a plnenie Jeho vôle , to je naše osobitné spasenie. Kto pozná, že ho Boh volá, a opúšťa otca, matku syna, dcéru, stáva sa hodným večného života. Tí, čo idú za Kristom strácajú v tomto svete, aby našli v ešte väčšej miere, stupni, večného života. Rovnako sa plnia Ježišove slová: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10,38).
Evanjelium poukazuje na rozhodnutie človeka, keď sa rozhoduje medzi Bohom a ostatným. Boh má mať prvé miesto. Učenie Ježiša má byť prijímané záväzne. Kto sa rozhodne pre Ježiša, musí sa vyrovnať s tým, že sa odcudzí mnohým ľuďom, možno aj príbuzným. Kto plní vôľu božiu nie je nijakým fanatikom. Naopak spoznáva šťastie, ktoré môže dať jedine Ježiš. Matúš o tých, čo plnia vôľu božiu hovorí ako o prorokoch. Pretože tí prijímajú Ježiša a toho čo poslal Ježiša. A o tých čo prijímajú jeho prorokov Ježiš hovorí: „Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého dostane odmenu spravodlivého“ (Mt 10,41).

PAR
Kedy nemôžu deti poslúchnuť rodičov? A kedy rodičia nesmú mlčať pri výchove svojich detí? Keby ovocím ich lásky mal byť hriech. A vieme, že láska sa môže stať slepou, falošnou, pred ktorou Ježiš vystríha: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10,37). Koľko rodičov nesprávne miluje svoje deti, keď milujú viac ich telesné a prirodzené dobrá ako ich duše. Nechcú a nedokážu deťom veci odoprieť, zakázať, nevedú ich k odriekaniu, sebazáporu, askéze, práci, k pravým hodnotám života. Povrchný život viery a nedostatočný prístup k duchovným povinnostiam u rodičov je škola nevery pre deti. Ak žiadajú od deti len aby sa niečo naučili pred prijímaním či birmovkou, niekoľko definícií, stáva sa, že pre deti je Boh neživá abstrakcia. Viera si vyžaduje realizovať Kristove slová: „Vaša reč nech je “áno - áno“, “nie - nie“ (Mt 5,37). Nezdravý, tak kresťanský ale aj spoločenský prístup rodičov k výchove detí sa rýchlo prejavuje v tom, že nároky rastú, ale povinností ubúda. A stáva sa to, čo rodičia od deti neočakávajú, že deti páchajú násilie na rodičoch, dokonca až trestnú činnosť.
Podobné situácie môžeme sledovať u samotných manželov. Láskou nemožno nazvať, že si môžeme všetko dovoliť. Manželia nesmú zabudnúť, že ich sľub zaväzuje aj navzájom medzi sebou. A všetko čo sa nezhoduje s učením Boha, je proti ich láske. Odsunúť Boha na druhé miesto, prináša skôr neskôr rozklad lásky a sklamanie. Pravá láska je liekom proti egoizmu, sebectvu, nevere, pokrytectvu i rozchodu. Ak má mať prirodzená láska pravú hodnotu, je potrebné, aby sa opierala o nadprirodzené hodnoty. Prirodzená telesná i duchovná láska potrebujú lásku k Bohu. Keď je Boh rešpektovaný na prvom mieste, vtedy bude vzrastať i prirodzená láska.
Pravá láska sa nezaobíde bez pohľadu na starobu. Tak tí čo prežívajú vyššie roky života nemajú zabúdať na svoj cieľ života a rovnako majú byť vzorom pre svojich nástupcov. Mladí si majú ctiť roky, šediny a život starých a v konkrétnych prejavoch voči starším oslavujú Boha a získavajú si požehnanie pre svoj život. Učíme ich tomu? Ako vidia náš život deti. Deti vedia keď klameme, pretvarujeme sa. Čo je potrebné zmeniť v našom živote?

Akýsi umelec zorganizoval výstavu svojich prác. Bolo toho pomerne dosť. A jednako pozornosť návštevníkov najviac upútala socha, ktorá predstavovala ženu Amazonku, ktorá na zem hodila svoje dieťa a potom začala po ňom šliapať nohami. Mnohí toto dielo chválili ako jedno z najlepších. Predsa sa však našla jedna matka, ktorá smelo pristúpila k umelcovi a ukazujúc na sochu povedala: „Táto socha nepredstavuje matku, ale zver!“ Tieto slová obyčajnej ženy, ale ženy - matky, hlboko otriasli umelcom. Zamyslel sa... i schytil kladivo a rozbil dielo na kusy. No nezostal len pritom. Dal sa znova do práce a urobil druhá sochu: ženu - matku, ktorá v náručí drží dieťa a privíja si ho na hruď.

Každý náš skutok vykonaný z pravej lásky voči blížnym v duchu učenia Krista, je možné prirovnať k poháru studenej vody, za ktorý je sľúbená odmena od Boha. Nejde len o skutky telesné, ale aj duchovné.

MY
Je vhodné, že sme sa naučili sa vidieť, počuť, ale i vhodne a rýchlo reagovať na veci, udalosti v živote oko nás. Sú mnohí ktorí sa hanbia vyjsť na povrch zo svojimi nedostatkami tela i duše. Kresťan katolík nemôže byť spokojný len zo spásou svojej duše.
Je správne, že my veriaci vieme pri rôznych príležitostiach navodiť reč aj na veci duše. Je krásne počuť, že sa navzájom za seba modlíme, ba čo viac, že naše skutky hovoria, že si vážime dušu jeden druhého.

Známy skladateľ kresťanských piesní Halverson nechtiac počul rozhovor svojho syna s kamarátmi. Chlapci sa chválili, akých majú slávnych otcov. Jeden povedal: „Môj otec pozná starostu nášho mesta.“ Druhý na to: „Môj otec sa pozná s predsedom vlády, je jeho priateľom.“ Halversonov syn povedal: „To je všetko nič! Môj otec pozná Pána Boha!“ Skladateľ bol taký dojatý, že so slzami v očiach odišiel do pracovne, padol na kolená a modlil sa: „Bože, prosím Ťa, aby môj syn mohol vždy povedať: Môj otec pozná Pána Boha.“ Vedel, že to bola najväčšia pocta, akú mohol dostať.

Je chválou otca, keď mu dospelý syn povie: -Otec, nikdy som ťa nepočul vysloviť nielen Božie meno nadarmo, ale ani neslušné slová. Je chválou matky, ktorej dcéra povie: -Mama, vďaka ti za vzor kresťanskej ženy. Vedela si správne udržiavať pohodu, pokoj, lásku v rodine. Je chválou pre susedov o ktorých sa dá povedať, že dokážu žiť v porozumení, vzájomnej úcte, rešpektovaní sa a láske. Je chválou, že súrodencov ani dedičstvo nedokáže rozdeliť, rozhádať, zničiť lásku medzi nimi. Je chválou aj iné
Prečo je chválou? Preto, že na prvé miesto kladú Boha. A ich život sa stáva realitou slov Pána Ježiša: „Nepríde o svoju odmenu“ (Mt 10,42).
Veriaci kresťan si uvedomuje, že keby od neho Boh žiadal veľkú vec, že by ju Bohu neodmietol. Čím viac pozná kresťan Ježišove učenie, tým viac spoznáva aj veľkosť Božej lásky vo svojom živote. Pravá láska sa stáva hybnou silou čím dôslednejšie realizovať v živote spoločenstvo s Bohom. V duchu viery si kresťan uvedomuje, že každý človek má právo na jeho lásku k Bohu a to v konkrétnom živote.
Slová Pána Ježiša sú často ťažké a náročné k ich realizovaniu. A Boh sa nezjednáva s človekom. Boh v prospech človeka hovorí: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10,38). Ježiš nás vykúpil bez nás, ale bez nás nás nespasí. Na ceste našej spásy nie sme samy. Život v spoločenstve si vyžaduje starosť o bratov a sestry. Pravá láska k Bohu nás učí milovať Boha. Boha máme milovať nadovšetko.

ADE
V nemčine existuje jedna balada, v ktorej sa hovorí o mladíkovi, ktorý spáchal zločin a preto bol zámockým pánom odsúdený na smrť. Jeho stará matka prišla za neho prosiť. Pán ale nechcel trest zmeniť, ale potom sa predsa dal uprosiť, ale pod podmienkou: ak do večera budú skosené tri obrovské lány obilia, syn dostane milosť. Prirodzene vedel, že je nad ľudské sily niečo takého urobiť. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď večer našiel všetky tri lány skosené. Na medzi posledného ležala matka ešte s kosou v ruke – mŕtva.
Modlime sa za naše deti. Rodičov. Jeden za druhého. Modlime sa, aby sme si uvedomili, že Boh potrebuje každého z nás aj pre toho druhého. Je správne, že chceme a plníme medzi sebou vôľu Božiu.

Amen.