Dvadsiata piata nedeľa "cez rok"

Viera sa musí prejaviť skutkami.

Máte aj vy skúsenosť, že sa veriaci delia aj v kostole? Nie je to absencia lásky? Kto a čo všetko nás rozdeľuje? Príslušnosť k nejakej strane či hnutiu, rodinné zväzky, vek, vzťahy... Nepristihli ste sa v kostole, že sa s niekým aj tu porovnávate? Hriešny, menej hriešny, väčší či menší katolík, nábožnejší či sviatočný veriaci.

Uvedomme si, čo nám Boh v dnešných čítaniach hovorí cez proroka Izaiáša: „Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami“ (Iz 55,8) a apoštol sv. Pavol pripomína: „Žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu“ (Flp 1,27) a do tretice, Ježiš sa pýta: „Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý“ (Mt 20,15)?

Máte dojem, že Ježiš stojí mimo nás, že evanjelium nám nemá čo povedať? V tomto podobenstve sa zjavuje Božské Srdce, ale ukazuje sa tu aj ľudské srdce: srdce človeka, ktorý rozmýšľa v právnych kategóriách a vypočítavo, ako to robia za čias znalci Zákona a farizeji, ale aj mnohí Ježišovi učeníci. Pýtajú sa: Je to vari spravodlivé zaobchádzať s poslednými tak ako s prvými? Je spravodlivé otvárať dvere mýtnikom, ľahkým ženám a pohanom?
Podobenstvo o hospodárovi, ktorý počas dňa viackrát si najíma robotníkov na prácu do svojej vinice a s každým sa zjednáva, dotýka sa dnes každého z nás. Cieľ podobenstva sa dá vyjadriť jednou vetou: Ja, váš Boh, si prajem, aby ste si osvojili moje zmýšľanie. V čom je vyjadrená táto myšlienka? V postupe odmeňovania tých, ktorí prijali pozvanie pracovať vo vinici.
Tí, ktorí sa s hospodárom zjednali skoro ráno na denári za deň, cítia sa ukrivdení, pretože rovnako po denári dostali všetci ostatní. Aj tí, čo pracovali len hodinu a oni pracovali celý deň. Áno, hospodár dal každému denár. Ježiš však nikomu nekrivdí a podobenstvom chce povedať niečo dôležité. Hovorí to sám v závere evanjelia: „Ja som dobrý!“
Spravodlivosť sa hodnotí podľa zásluh a dobrota podľa potreby. Len my ľudia všetko prepočítavame. Nielen napr. v zahraničí čo to stojí na naše peniaze, čo si môžeme dovoliť. Ale aj v spojení s Bohom. Ja sa viac modlím ako iní. Ja som nikdy nezradil Boha ako iní. Ja som vždy verný Bohu, Cirkvi a tí iní prezliekajú kabáty.
Boh je spravodlivý. Boh miluje všetkých ľudí a Ježiš zomrel nielen za spravodlivých, ale aj za hriešnikov. Farizeji sa považujú za tých, čo sa dali najať ráno za denár. Celý deň, čiže celý život podľa svojho hodnotenia sú verní Bohu. Boh im dá spravodlivú odmenu. Denár je obraz večného života. Kresťan katolík od narodenia znáša ťažkosti svojej viery. Keď vytrvá verne vo viere celý život, dostane po smrti odmenu, večný život. Ježiš má aj iných bratov a sestry, ktorí buď vlastným zblúdením, alebo tým, že sa im nedostalo poznania jeho učenia, aj tým sľubuje odmenu, večný život, keď sa obrátia, zanechajú hriech, a hoci len menšiu časť života budú žiť podľa prikázaní. Ježiš na kríži prisľúbil kajúcemu lotrovi: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,42). Kto nám dáva právo hnevať sa na Ježiša, že je dobrý a že aj tým, čo toľko netrpeli pre vieru, čo tak dlho nežili vieru, že im dáva denár, čiže milosť večného života?
Povedzme si to z inej strany. Predstavme si, že sme nezamestnaní. Niekto nás zamestná len na krátky čas. A dá nám takú istú odmenu ako tým, čo pracujú u neho stále. Budeme sa hnevať, že sme dostali viac, ako sme očakávali? Dostali sme a presviedčame sa o štedrosti zamestnávateľa.
Ježiš poukazuje na väčšie hodnoty, ako sú tie, ktoré môže moľa zožrať, hrdza zničiť, zlodej ukradnúť. Ježiš poukazuje na večné hodnoty. Každému z nás podobenstvo chce pripomenúť, aby sme si osvojili Ježišovo zmýšľanie.

Ježiš zomrel za všetkých. Každý má právo, ale i povinnosť spolupracovať s Božími milosťami. Tam nie je miesto na šomranie, porovnávanie sa, pocit ukrivdenia, či myslieť na Boha, že je nečestný, zlý.
Ktosi povedal: Povedz mi, akého Boha máš, a ja ti poviem, kto si ty. Človek, stvorený na Boží obraz, je ľahko náchylný utvoriť si podľa svojho vlastného obrazu nejakého bôžika. Boh Ježiša Krista je štedrý: dáva i odpúšťa. Náš Boh odmeňuje i trestá. Robí to však božským spôsobom. Božia spravodlivosť je „radostnou zvesťou“. Boh môže prehojne odmeniť aj toho, čo si veľmi málo zaslúžil, dokonca aj toho, čo si nič nezaslúžil. Podobenstvom dostávame útechu na odmenu, večný život. Ježiš si praje, aby sme si uvedomili a osvojili jeho dobrotu. Nech sa nik z nás nehnevá, že Ježiš dáva aj tým, čo menej pracovali za Krista. Učme sa odložiť zmýšľanie ľudské, hriešne a osvojiť si Ježišovu lásku, jeho učenie, zmýšľanie. V podobenstve je naznačené diametrálne, rozdielne zmýšľanie Boha a nás. Ježiš chce milovať všetkých. Všetkým chce dať denár, večný život.
Uvažujme: Keď niekoho na zemi nemilujeme, niekomu nechceme odpustiť, na niekoho máme zlosť, ako s ním chceme žiť v nebi? Či už na zemi nemáme žiť Božie kráľovstvo? Nad naším hnevom nemá zapadať slnko. Kto z nás je bez hriechu? Dal nám Ježiš súhlas súdiť či odsúdiť blížnych? Slnko vychádza predsa nad všetkými a dážď padá na všetkých. Áno, žiť s Ježišom je ťažké. Ježiš je však najlepší Učiteľ a my chceme byť jeho najlepšími žiakmi. Preto sa znova a znova učíme správne nazerať na bratov a sestry. Je pravdou, že Boh raz odplatí každému podľa jeho skutkov. Stupeň odmeny však nezávisí len na veľkosti a dĺžke diela, ale i na vnútornej milosti, láske a čistote úmyslu, s akým sa ten či onen skutok koná. Toto práve dodáva pred Bohom mravnú hodnotu. Ľudskému oku to uniká. Ale Boh vidí i každý záhyb srdca. A práve z tejto príčiny budú raz „poslední prvými“ (Mt 20, 16).

Posledný súd od Anouiha nám vyjadruje túto pravdu: Vyvolení stoja pred bránou raja a sú netrpezliví, kým ich nevpustia. Chvália sa svojimi zásluhami a sú istí, že dnu už majú rezervované miesta. Naraz však prebehne pomedzi nich neuveriteľná zvesť: Zdá sa, že Boh odpustí aj tým druhým! Všetkých pochytí údiv a rozhorčenie. Protestujú, oplakávajú svoje námahy a svoje odriekania. Vybuchujú v kliatbu proti Bohu - a v tej chvíli sú zatratení.

Pán Boh sa dal poznať. Zjavil sa ako ten, ktorý odpúšťa, a nepoznali ho. A veď oni sami sa tam tiež dostali len preto, že im odpustil. Z podobenstva o márnotratnom synovi vieme, že ten starší syn sa pohoršuje nad otcovým rozhodnutím, že odpustil mladšiemu synovi. Starší syn bol možno aj v stave milosti. Nespáchal ťažké previnenia, ale bol neprístupný na lásku. Jeho ospravedlnenie „Toľko rokov ti slúžim...“ (Lk 15, 29) malo mať nárok na prvé miesto v rodine? Otec prosí staršieho syna, uznáva jeho vernosť, ale je tu dôvod k radosti. Nuž, je azda isté, že srdce staršieho syna sa muselo obmäkčiť od takej lásky. Otcova nežnosť ho nakoniec musela odzbrojiť. Len Pán Boh vie urobiť takéto gesto milosti, radosti a veľkodušnej lásky. Táto jeho veľkodušná láska nech aj nás pohýna, aby sme i my odpúšťali svojim vinníkom a Pán Boh aby odpustil nám a zbavil nás od všetkého zlého.

Využime svätú omšu a osvojme si v pokore učenie Pána Ježiša z podobenstva, aby sme odišli obohatení. Vieme, že mnohí svätí na konci života, či po dlhých rokoch našli Boha a pocítili, poznali význam podobenstva. Neboli to len Augustín, Margita Kortonská, Matej Talbot... Je pravdou, že konvertiti, ktorí vo vyššom veku našli Boha, viac prejavujú horlivosť v službe Bohu a ľuďom ako tí, čo boli pokrstení ako deti. Uvedomujú si, čo je hriech a čo odpustenie. Sú vďační Bohu, že dostali denár, hoci tak málo pracovali.

Alexis Carell, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu, po návrate z Lúrd, kde doprevádzal chorých vo vlaku, takto píše o svojom obrátení: „Môj život bola púšť, pretože som nepoznal Krista. Teraz, Pane, chcem, aby púšť zakvitla, hoci už prežívam jeseň života. Chcem využiť ešte každý okamih života, ktorý mi ostáva, aby som vzdával vďaku Bohu, že ma prijal.“

Nám je osožnejšia kvalita našej viery, práce v Cirkvi, ako počítať roky prežité v Cirkvi. Bohu sú milšie mesiace a dni, ktoré sme využili na prácu voči blížnym, ako roky, ktoré sme využívali len sami pre seba. Ideálne je, keď roky pracujeme verne, nesúdiac nikoho, aby sme Boha poznávali, milovali a slúžili mu. Je potrebné si pripomenúť, že spoliehať sa na neskorší vek, čas, na nápravu života, nemusí vyjsť, že Boh nemusí dať svoju milosť. Keď sme pochopili podobenstvo, buďme naďalej spoľahlivými a vernými robotníkmi vo vinici, Cirkvi. Ďakujme, že sme spoznali výzvu Ježiša osvojiť si jeho zmýšľanie.

Aj keď si musíme priznať, že naša nábožnosť má nedostatky, že sme podľahli rôznym pohľadom, posudzovaniu, prirovnávaniu sa, dnešná sv. omša a najmä jej záver môžu byť iné, lepšie, prospešnejšie pre nás, že chceme naše zmýšľanie pripodobniť Ježišovmu.

Amen.