Dvadsiata piata nedeľa "cez rok"

Ako vnímam Boha v spojitosti so sebou a s inými?

AI
Verím, že aspoň Pán Boh je spravodlivý! Počuli ste, či povedali ste aj vy? Prečo? Stretávame sa medzi sebou s krivdou, nečestnosťou a rôznymi prejavmi nie lásky medzi nami.

Môj šéf u ktorého podnikám má do roka vždy nové auto. A čo pracujeme u neho dáva pár korún nad minimálnu mzdu. A jeho správanie? Arogancia, podceňovanie... Aspoň prestal tárať, že má v rodine rehoľnú sestru, ako by tá mala byť zárukou jeho spásy.

Na náboženstve Janko tretiak povedal: „Babka povedala dedkovi keď nechcel ísť do kostola, ak ty budeš v nebi, ja s neho odídem...“

DI
V evanjeliu zvlášť bolestne znejú slova Pána Ježiša ktoré kladie do úst hospodárovi, ktorý štedro odmieňa robotníkov a predsa časť z robotníkov reptá proti nemu. Preto sa ich Pýta „hospodár – Ježiš“?
„Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý“ (Mt 20,16)
Rýchly, nesprávny pohľad na Ježišom riešenú problematiku by niekoho mohol pomýliť. Pretože Ježiš Boh je Láska, treba sa nad slovami evanjelia zamyslieť.
Evanjelium hovorí o Božej láske. Keď počúvame toto podobenstvo, sa akosi nemôžeme zbaviť pocitu, že hospodár sa nesprával celkom korektne. Nie, žeby niekomu ukrivdil, to nie. Ale nezachoval priamu úmernosť medzi prácou a odmenou. Prekročil hranice ľudsky chápanej spravodlivosti. Túto Božiu vlastnosť by sme mohli výstižnejšie nazvať veľkorysosťou alebo láskou. Podobenstvo vôbec nerieši problém, prečo všetci robotníci neboli najatí do práce, keď hospodár najímal prvých nájomníkov. Buď tam v tom čase, keď sa najímalo, neboli, alebo ich hospodár nenajal, v presvedčení, že ich najme niekto druhý…nevieme. Tieto detaily môžeme nechať stranou, aby nám neuniklo to podstatné, čo nám Ježiš zjavuje o svojom Otcovi.
Podobenstvo, ktoré má len Matúš, sa skladá z dvoch častí. V prvej časti muž, ktorý vystupuje ako hospodár, (oikodespotes) najíma postupne robotníkov. Pri vyúčtovaní ho však sväté Písmo nazýva pánom (kyrios). Názov podobenstva je „podobenstvo o robotníkoch vo vinici.“ V skutočnosti robotníci sú len vo vzťahu k hospodárovi či pánovi. Výstižnejší by bol možno názov „Podobenstvo o dobrom zamestnávateľovi“, pretože on je hlavnou postavou od začiatku až do konca.
Novým prvkom, ktorý vnieslo toto podobenstvo, je neúmernosť Božieho obdarovania a ľudského konania. Dohodnutý denár na deň je bežnou odmenou za taký druh práce. Tento detail nepredstavuje nič mimoriadneho a nečakaného. Podobenstvo je vlastne o dobrote Božej. Duch závisti a "domáhania sa domnelej spravodlivosti" stojí vo veľkom kontraste k dobrote hospodára.
Odmena za vykonanú službu je opäť Božím darom. Tí, ktorí kvôli tejto "Božej nespravodlivosti" reptajú, sa správajú podobne ako starší syn z podobenstva o „márnotratnom otcovi“ alebo Jonáš, ktorý spoznal svoje poblúdenie ako posledný (Jon 4,1). Reptá taký človek, ktorý závidí, pretože vidí len vlastný zisk, sa neraduje z toho, že je hospodár dobrý, ba ani sa z toho radovať nemôže, pretože sa o hospodára a o "tých ďalších" nezaujíma. Keby vnímal nielen seba, ale aj ich, neprepadol by závisti, že je hospodár štedrý. On má však na mysli len svoj zisk, svoju stratu. A preto ani nedokáže vidieť, že je hospodár dobrý, má voči nemu čisto pracovný vzťah: dal som, máš dať. Hospodár je ten, kto má niečo dať, a nie ten, ktorý môže byť nad mieru dobrý, ktorý môže prekročiť čisto spravodlivé pracovné vzťahy, riadiace sa podľa zásady výkonnosti. On dáva, pretože je dobrý a veľkorysý bez miery. Na rozdiel od tých, ktorí vidia len seba a svoje požiadavky. Kardinál Newman vysvetľuje toto podobenstvo takto: Vinica je katolícka Cirkev. Keď zomrieš, Boh sa nebude zaoberať tým, ako dlho si vo vinici, ale sa opýta: „Si tu, alebo nie si?“ Ak si v nej, odmení ťa, dá ti najviac, večné spoločenstvo s ním. Oscar Wilde, notorický hriešnik bol prijatý do Cirkvi na smrteľnej posteli. Keď toto videli kresťania, ktorí sú vo „vinici“ dlho, možno od malička, snažili sa poctivo žiť a niečo v nej aj vytrpeli, keď títo videli, ako ľahko prišiel k veľkej odmene, tiež prežívali taký divný pocit Božej „nespravodlivosti“.

PAR
Podobenstvo o robotníkoch vo vinici je stále aktuálne a platí aj dnes, hoci už väčšina z nás nepracuje vo viniciach, ani na roliach, ale v závodoch, obchodoch a v službách. Je časové preto, lebo ja my sme náchylní uvažovať tak, ako vtedajší pracovníci: myslíme si, že pri výplate sa spočíta odpracovaný čas, vykonaná práca a podľa toho nasleduje výplata. Tak je tomu v pozemských kráľovstvách. Avšak v Božom kráľovstve, v ktorom sa usilujeme byť členmi, sa odmeňuje inak. Boh dáva tým, čo pracovali celý život, i tým, čo prišli do jeho vinice až podvečer, rovnako. On nehľadí na to, odkedy mu slúžime, či od mladosti, dospelosti alebo až od poslednej hodiny. Ani sa nepozerá na to, či v jeho vinici zastávam vyššiu funkciu alebo len podradnejšie miesto. Pri získaní jeho výplaty je rozhodujúce hneď sa pohnúť na jeho zavolanie z miesta a dať sa do práce, ktorú nám vyznačil. Uvedomme si, že my už od svätého krstu patríme medzi najatých. Ako máme teda pracovať vo vinici svojej duše? Všetka naša povinnosti sa dá najkratšie zhrnúť do dvoch pravidiel: usiluj sa a pros!
Boh je spravodlivý. Boh miluje všetkých ľudí a Ježiš zomrel nielen za spravodlivých, ale aj za hriešnikov. Farizeji sa považujú za tých, čo sa dali najať ráno za denár. Celý deň, čiže celý život podľa svojho hodnotenia sú verní Bohu. Boh im dá spravodlivú odmenu. Denár je obraz večného života. Kresťan katolík od narodenia znáša ťažkosti svojej viery. Keď vytrvá verne vo viere celý život, dostane po smrti odmenu, večný život. Ježiš má aj iných bratov a sestry, ktorí buď vlastným zblúdením, alebo tým, že sa im nedostalo poznania jeho učenia, aj tým sľubuje odmenu, večný život, keď sa obrátia, zanechajú hriech, a hoci len menšiu časť života budú žiť podľa prikázaní. Ježiš na kríži prisľúbil kajúcemu lotrovi: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,42). Kto nám dáva právo hnevať sa na Ježiša, že je dobrý a že aj tým, čo toľko netrpeli pre vieru, čo tak dlho nežili vieru, že im dáva denár, čiže milosť večného života?

MY
Ako dobrí kresťania majme nielen v zmýšľaní viac bližšie k Božiemu a prežívajme radosť z obrátenia každého hriešnika. Aké to je strašné, keď my, čo pravidelne opotrebovávame kostolné kľakátka, dokážeme surovo odsúdiť tých, čo by aj chceli patriť do Cirkvi, ale my im nedáme nádej, nepodáme pomocnú ruku. Naša túžba po Bohu a večnej blaženosti sa principiálne nemôže izolovať od vzťahu s blížnymi.

Na orgáne sú stovky píšťal, ale beda, keď jedna "visí", keď sa nedá zavrieť. Zvučí stále a kazí hru všetkých ostatných. Tak je to medzi ľuďmi v rodine, vo farnosti, vo svete. Kto sa nechce podriadiť druhým, kto stále presadzuje svoju pravdu, háda sa, ten kazí súžitie všetkých. Aby život plynul ako harmonická skladba, musia sa všetci podriadiť jednému: zákonu lásky. A ten zneje: jeden druhému neste bremená, jeden druhému sa podriaďujte!

Ježiš zomrel za všetkých. Každý má právo, ale i povinnosť spolupracovať s Božími milosťami. Tam nie je miesto na šomranie, porovnávanie sa, pocit ukrivdenia, či myslieť na Boha, že je nečestný, zlý.
Ktosi povedal: Povedz mi, akého Boha máš, a ja ti poviem, kto si ty. Človek, stvorený na Boží obraz, je ľahko náchylný utvoriť si podľa svojho vlastného obrazu nejakého bôžika. Boh Ježiša Krista je štedrý: dáva i odpúšťa. Náš Boh odmeňuje i trestá. Robí to však božským spôsobom. Božia spravodlivosť je „radostnou zvesťou“.

Spurgeon vyčítal raz mužovi, s ktorým sa stretol na jeho pracovisku, prečo tak hreší. Či sa vie aspoň tak dobre modliť, ako hreší? Muž sa usmial a priznal sa, že o tom ešte nikdy nepremýšľal. Vtedy kazateľ vytiahol z vrecka striebornú mincu a povedal mužovi: Keď mi prisľúbite, že sa nikdy nebudete modliť, je vaša. Muž zahrešil a ponuku prijal. Po práci však nemal odvahy ísť sa zabaviť do hostinca, ako to robieval inokedy, ale išiel rovno domov. Bol viditeľne rozrušený. A keď i vlastná manželka spozorovala jeho nespokojnosť, priznal sa jej, čo sa mu v práci prihodilo. A keď neskôr manželka zistila, kto mu dal striebornú mincu a kto s ním uzavrel túto zvláštnu stávku, už ďalej nevydržal. Navštívil osobne kňaza a zrušil stávku. Ale od toho času sa stal novým človekom

Boh môže prehojne odmeniť aj toho, čo si veľmi málo zaslúžil, dokonca aj toho, čo si nič nezaslúžil. Podobenstvom dostávame útechu na odmenu, večný život. Ježiš si praje, aby sme si uvedomili a osvojili jeho dobrotu. Nech sa nik z nás nehnevá, že Ježiš dáva aj tým, čo menej pracovali za Krista. Učme sa odložiť zmýšľanie ľudské, hriešne a osvojiť si Ježišovu lásku, jeho učenie, zmýšľanie. V podobenstve je naznačené diametrálne, rozdielne zmýšľanie Boha a nás. Ježiš chce milovať všetkých. Všetkým chce dať denár, večný život.
ADE
Prijmime Kristove slová do nášho života v konkrétnych postojoch. Neodsudzujme tých, ktorí do Pánovej vinice prichádzajú neskôr, nezáviďme a nevyčítajme Bohu jeho lásku a veľkorysosť. Dávajme ľuďom nádej, Božiu nádej. Využime svätú omšu a osvojme si v pokore učenie Pána Ježiša z podobenstva, aby sme odišli obohatení. Buďme vzorom jeden druhému vo vernosti pri plnení svojich povinnosti.

Amen.