Dvadsiata siedma nedeľa "cez rok"

Cíťme zodpovednosť v oblasti pomoci.

AI
Potrebovali ste už niekedy pomoc? Ako sa správa človek keď potrebuje pomoc? Napríklad, že sa začne obzerať okolo seba. Kto je na blízku. Kto môže poradiť, pripojiť svoje ruky, rozum,...
Žiaci či študenti poznajú situáciu kedy čakajú, že niekto niečo našepká, dá odpísať, poradí ako na vec... Šofér pri pokazenom aute rád privíta automechanika. Chorý sa rád zverí do rúk lekára. Kto sa ocitne v cudzom prostredí a blúdi, teší sa, keď stretne človeka ktorému rozumie, ktorý pozná kraj či mesto.
A čo keď potrebujeme pomoc v duchovnom živote? Obzeráme sa po Bohu? Pripomenieme si, čo nám ponúka Boh? Keď sa dopustíme hriechu, túžime po jeho odpustení? Uvedomujeme si, že s Bohom žiť, byť priateľom Boha, byť bratom, sestrou Ježiša, je veľká pomoc pre nás počas celého života.

KE
V evanjeliu nám Pán Ježiš svojim podobenstvom o vinici, chce pomôcť, aby sme sa všetci rozhodli pre Božie kráľovstvo v našom živote. V opačnom prípade, ak neposlúchneme jeho slová sám nám hovorí: „Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu“ (Mt 21,43).

DI
Ježiš prišiel nás vykúpiť a spasiť. Prišiel nám pomôcť. Keď vieme, prečo prišiel Ježiš na svet, prečo prijal prirodzenosť človeka, že sám nás chce viesť a vychovávať ako “svoj ľud“. O tom Ježiš učí v podobenstve o vinici, vinohradníkoch a úrode. Na uľahčenie pochopenia podobenstva Ježiš používa obrazy, ktoré sú poslucháčom známe. Obraz vinohradu používajú už proroci. Prorok Izaiáš predstavuje pod vinicou Izrael (porov. Iz 5,1-7). Vinohradníci sú členovia vyvoleného národa a nielen, ale Cirkev a každý človek až do konca sveta. Hospodár je Boh a syn je očakávaný Mesiáš, Boží Syn. Obraz oberačky je čas súdu, byť vždy pripravený dať Bohu to čo Bohu patrí, „podiel“. Podiel z úrody sú osobné skutky každého človeka. Podobenstvo má aj iné črty, ktoré sú použité v prenesenom zmysle. „Zabitie sluhov“, a najmä „zabitie syna,“ je potrebné pochopiť ako útok členov národa na prorokov, a napokon na Ježišovu smrť, to je historický pohľad, ktorý sa udial pri smrti Ježiša v histórií Vyvoleného národa. Ježišove slová v obraze podobenstva: „Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili“ (Mt 21,39) je predpoveď udalosti okolo jeho smrti. Ježiš hovorí sám o sebe zástupu. Ježiš vie, že je poslaný k Izraelu a tento národ mu spôsobí najväčšiu potupu. Ježiš podobenstvom hovorí o vzťahu národa k nemu samému. Ježiš to tak jasne povedal, že to pochopia poslucháči, dokonca i farizeji a veľkňazi. Práve títo sa radia, čo urobiť s Ježišom, pretože jeho osoba, učenie sa nezhoduje s ich učením, životom. Chcú preto Ježiša zabiť. Ježiš vie, prečo prišiel na svet a vie aj to, akou smrťou, kde musí dokončiť svoje poslanie. Ježiš jasne hovorí o sebe, že je Boží Syn.

PAR
Pomoc. Keď vieme, že pod vinicou treba rozumieť predovšetkým všeobecnú Cirkev alebo tiež vlastnú dušu, nech je samozrejmé pre nás, že si svoje povinnosti voči Bohu, sebe i blížnym chceme plniť zodpovedne. Vo vinici nepracujeme sami. Dnes pokračujeme v tom, čo iní pred nami ukončili a už dostali svoju odmenu. Dnes pracujeme tak, aby sme tým čo prišli po nás odovzdali príklad, za ktorý nás čaká spravodlivá odmena. Uvedomujeme si osobnú zodpovednosť. Dary Ducha Svätého ktoré sme dostali sú rôzne. Podľa nich máme pracovať. Nik nesmie byť sebcom. Ježiš zomrel za všetkých. Vinica nepatrí len vyvoleným. Pomoc od Pána Boha sa prejavuje rôznym spôsobom a v rôznych časových okolnostiach.

Spisovateľ Dostoevskij opisuje vo svojom románe Idiot, ako odsúdený na trest smrti uvažuje na popravisku: „Čo ak by som nezomrel? Čo ak by mi vrátili život - nekonečný život? Každú minútu by som potom nepremrhal, každá minúta by mi bola vzácna, nič by som zbytočne neutratil.”

Ak máme prinášať Pánovi dobré ovocie, potrebujeme pomoc od Pána Boha. Je na mieste, že vieme Boha prosiť predovšetkým o silu odporu voči každému hriechu vrátane všedného, pretože aj ten uráža Boha. Je správne, že chceme a spolupracujeme s Bohom. Boh nám pomáha. Napríklad, duša, ktorej sa ošklivý dobrovoľný všedný hriech sa postupne dostáva do hlbšieho priateľstva s Bohom.
Každý deň sa nám naskytá nespočetne veľa príležitostí ponúknuť Pánovi dobré ovocie od prvých chvíľ dňa až po poslednú. Vždy je tu príležitosť prijímať pomoc ktorú nám Boh dáva aj cez našich blížnych, usmiať sa, prehodiť úprimné slovo, prepáčiť omyl druhého, ale i modlitbou za druhých...
Aj my sme na tejto zemi ako nájomníci, ktorým je zverená zodpovednosť za svoj život. Boh nám dal slobodu rozhodnúť sa svoj život premrhať alebo odovzdať sa do jeho rúk a snažiť sa plniť jeho vôľu. Ako budeme konať závisí od toho, kde bude naše srdce (porov.: Mt 6,21). Srdce vinohradníkov z dnešného podobenstva ovládla túžba po majetku a moci. Prepadli pýche, ktorá je koreňom každého zla. Vtedy je človek schopný aj tých najhroznejších skutkov. Ľudia závislí na drogách alebo automatoch sú schopní urobiť čokoľvek, len aby sa dostali k peniazom a tak mohli ukojiť svoje vášne. Opakom pýchy je pokora. Ona je matkou všetkých čností. Len za jej pomoci sa môže človek vymaniť z područia pýchy. Je prameňom skutočného šťastia. Veď nie je ťažké život premrhať, ale prežiť ho v láske a pokore, to stojí človeka obety a námahy. Odmenou zaň je pokoj duše. Po ňom každý v hĺbke srdca túži.

MY
Bruno Ferrero opisuje v jednej svojej knihe zamyslenie ženy, ktorá dostala otázku, či by žila inak, keby sa znova narodila. Hovorí: „V tej chvíli som povedala, že nie, ale potom som premýšľala a keby som mohla žiť znova, menej by som hovorila a viacej počúvala. Váľala by som sa s deťmi po lúke a nedbala by som na zelené škvrny. Plakala a smiala by som sa menej pri televízii a viac pri sledovaní života. Viac by som sa delila s manželom o zodpovednosť. Keby som ochorela ostala by som v posteli a nešla do by som do práce s horúčkou. Svet sa predsa nezastaví, keď tam nebudem. Aj keby som nevedela, kedy sa skončí obdobie ťarchavosti, radovala by som sa z každej chvíle, lebo by som vedela, že pod srdcom mi žije niečo úžasné a že je to jedinečná príležitosť spolupracovať s Bohom na uskutočňovaní zázraku. Hovorila by som svojmu dieťaťu častejšie: ,Mám ťa rada.’ A čo najmenej: , Je mi ľúto...’ A predovšetkým, keby som mohla začať znova, využila by som každú chvíľu... brala by som ho takého aký je... prežívala by som s ním všetko, čo prežíva ono... nedala by som ho ani za svet.“

Ak si chceš zatúžil žiť s Bohom, urob tak, kým máš ešte čas. Nepremrhaj svoj život. Boh ti pomáha. Prijímajme pomoc od Boha.
Sme však Božími deťmi aj vtedy, keď sa takto správame. Boh nás chce posilniť, aby sme boli spasení. Preto svoje miesto na svete má aj utrpenie každého druhu, a napokon aj smrť každého človeka. Ku každému človeku Boh nielen posiela prorokov, ale aj svojho Syna. V živote každého človeka je dostatok poznania dobra a zla. Boh dáva ľuďom dostatok znamení, aby človek žil tak, ako od neho žiada si Boh. Preto každý náš návrat k nemu je upevnením v nádeji na večný život. Každý dobrý skutok vykonaný na oslavu Boha je aj hodnotou, za ktorú nás raz Boh odmení. Je čas nášho konania.

Podnikateľ sa vrátil z pohrebu svojho zamestnanca. Pred ženou konštatoval, že to bol dobrý, pracovitý, čestný človek. Večer nemohol spať a premýšľal nad tým, čo priviedlo tohto muža, otca, manžela k tomu, že spáchal samovraždu. Vtedy počul v srdci hlas: Koľkokrát si mu nevyplatil to, čo si mal? Koľkokrát s niekoľkomesačným oneskorením si mu vyplatil mzdu len po častiach? Ako často si ho nútil pracovať nadčas, ale aj po sobotách a nedeliach? V tú noc podnikateľ nezaspal.

Každý však v niečom podnikáme. Sme si navzájom bratia a sestry. Čo absencia lásky? Čo naše pohoršenia života, skutky, slová, priateľstvá, vzťahy?

Je správne, že podobenstvo o vinohradníkoch chápeme ako príležitosť, pomoc od Pána Boha prehodnotiť svoj životný postoj k Bohu, blížnym, k sebe samým, k hodnotám života, k spáse duše.

ADE
Pohrdnúť pomocou, keď bola preukázaná s láskou, bolí, uráža, a nemusí sa príležitosť vrátiť. Zamyslíme sa nad pomocou ktorú nám Boh preukazuje rôznymi spôsobmi.

Amen.