Nedeľa Najsvätejšej Trojice

1234

Nekonečný Boh s ľudskou tvárou (Jn 3,16-18)

AI
Veľakrát vo svojom živote robíme rozdiel medzi Bohom a sebou samým. Lebo v podvedomí neustále máme predstavu, že Boh je ten, ktorý je dobrý, svätý, a ja ako hriešny človek sa v kostole alebo pri modlitbe veľmi zle a nepríjemne cítim pred tvárou Božou. Preto možno niekedy ani do kostola nejdem a prestávam sa aj modliť, lebo čože ja, hriešny, vymodlím. To je moja predstava. Predstava Boha, pred ktorým sa musím neustále klaňať, ktorý ma ponižuje, ktorý stále niečo odo mňa chce. Ja som predsa moderný človek. To je moja predstava, predstava Boha ako despotického vládcu a otrokára. A to je nemoderné, dokonca odsúdeniahodné. Takúto predstavu Boha môžem mať len vtedy, ak Boha nepoznám. Vtedy je taký Boh pre mňa neprijateľný.

KE
Ak sme dnes dobre počúvali evanjelium, svätý Ján nám opisuje Boha úplne inak. On nám opisuje Boha na takej istej úrovni, ako sme my.

DI
Predstavuje Boha s ľudskou tvárou. Lebo: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Všimli ste si tú ľudskosť, tú dobrotu, ktorou Boh oplýva? On robí to isté, čo my – miluje.

PAR
Miluje svet a miluje človeka. Veď stvoril svet ako dobrý a svätý. Aj my sme svätí, bratia a sestry, lebo nám dal život Boh, ktorý je svätý. Aj keď sa nám to nezdá, my sme svätí vo svojej podstate, ale naše skutky nemusia byť sväté. Nie my, ale naše skutky sú mnohokrát v rozpore so svätým Bohom. Boh miluje svet a miluje človeka, Boh miluje mňa. Miluje moju svätosť, do ktorej ma povolal. Mohli by sme si povedať: Aký ten Boh je, keď vedel, do akého sveta pošle svojho Syna? Ale on ho posiela z lásky, lebo miluje. Vy rodičia, ktorí ste tu, tiež ste splodili svoje deti, dali im život a priviedli ste ich na túto zem. Môže byť na tom niečo zlé? Dali ste im síce život v dobe, ktorá je veľmi ťažká, ale dali ste im život z lásky, takisto ako Boh z lásky poslal do spoločnosti ľudí svojho Syna. Aj v druhom čítaní svätý Pavol píše Korinťanom o Bohu, ktorý je ako rodina, ktorý milosťou spája ľudí a dáva im seba v láske, aby tvorili spoločenstvo. Ale aby to spoločenstvo bolo sväté, dáva nám vlastného Syna, aby sme s ním žili večne. Lebo Boh miluje to, čo stvoril. Lebo to, čo stvoril je sväté a dobré, len moje skutky nemusia byť dobré.

MY
Cez rieku bol veľký otočný most. V noci po rieke plávali lode a cez deň bolo treba most natočiť na koľaje tak, aby tadiaľ mohli chodiť vlaky. Bolo to úlohou dispečera, ktorý riadil most zo sklenenej búdky. Keď išiel ráno pretáčať most, zistil poruchu, ale rýchlik bol na ceste, a tak vyšiel zo sklenenej búdky na druhú stranu mosta, aby ho otočil ručne. Nezbadal, že jeho štvorročný syn utekal za ním po koľajach a rýchlik sa veľmi približoval. Zistil to neskoro. Kričal naňho, aby sa uhol, ale keby bol odišiel a nedržal by poistku, rýchlik by sa vykoľajil rovno do rieky. Musel sa rozhodnúť. Rýchlik plný ľudí prefrčal a nik z ľudí si nevšimol, že kusy ľudského mäsa padali z mosta do rieky. A nik si nevšimol ani slzami zaliatu tvár človeka, ktorý držal poistku a rozmýšľal o tom, ako povie svojej žene, že obetoval syna, aby ľudia v rýchliku žili.

ADE
Veľakrát robíme rozdiel medzi Bohom a ľuďmi, no len preto, že sme ešte neobjavili v Bohu ľudskú tvár. Keď ju objavíme vo svojej rodine, budeme si Boha nadovšetko vážiť, ako si budeme vážiť aj svoje deti. Lebo som ich priviedli na tento svet z lásky, ale ešte netušíme, že sme ich pre svet obetovali.

Amen.


webmail