Nedeľa Najsvätejšej Trojice

Verím v jedného Boha v troch osobách

AI
Čo nám pripomína Najsvätejšiu trojicu? Odpovede môžu byť viaceré. Od prežehnania a slov pri jeho realizácii, cez modlitbu „Sláva“, ale i jeden prst z troch článkov, tri skupenstva vody, či trojlístok.
Preniknúť do tajomstva Najsvätejšej Trojice sa nám nepodarí ako bol poučený sv. Augustínovi keď o nej premýšľal na brehu mora a pýtal sa malého chlapca, čo robí? Ten chcel preliať more do malej jamky v piesku.

KE
My si dnes viac uvedomme slová: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí“ (Jn 3,16).

DI
Najsvätejšiu Trojicu tvoria tri Božské osoby – Otec, Syn a Duch Svätý. Zmienka o Trojici sa implicitne objavuje v mnohých biblických požehnaniach, pokynoch a výrokoch: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Výraz „Trojica“ po grécky „trias“, prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo r. 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici – jeden Boh v troch Božských osobách, tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. Cirkevní Otcovia 3. a 4. storočia zložili mnohé hymnické piesne a modlitby na oslavu Trojjediného Boha, napísali učené traktáty (napr. sv. Augustín De Trinitate). Prvý nicejský ekumenický koncil v r. 325 zhrnul základné zjavené pravdy o tomto tajomstve do Nicejsko – carihradského vyznania viery. Votívne sv. omše k úcte Najsvätejšej Trojice sú známe z 8. a 9. storočia. V tomto čase bol už všeobecne rozšírený zvyk ukončiť odriekanie alebo spievanie žalmov chválospevom k Najsvätejšej Trojici: „Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému ...“. V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup a mučeník sv. Tomáš Becket (1118-1170). V r. 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Úsilie bolo zavŕšené úspechom a v r. 1334 pápež Ján XXII. (1316-1334) dal súhlas, aby sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v celej Cirkvi v prvú nedeľu po Turiciach. Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života. ba Boh nám ho môže dať poznať tak, že sa nám zjavuje ako Otec, Syn a Duch svätý.

PAR
Zjavená pravda o Najsvätejšej Trojici bola hneď od začiatku v základoch živej viery Cirkvi najmä prostredníctvom krstu. Trojica je jedna, nevyznávame troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách: Trojicu jednej podstaty.“
Kresťania slávime sviatok Svätej Trojice. Po sviatku Zoslania Ducha Svätého minulú nedeľu si teraz pripomenú Trojjediného Boha - ako Stvoriteľa sveta, Vykupiteľa a Posvätiteľa sveta. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) tento sviatok uzavrie slávnostnú polovicu cirkevného roka a svätodušný kruh, ktorý sa začal 20. mája slávnosťou Vstúpenia Krista Pána na nebo. Nová zmluva nepodáva priamo učenie o Svätej Trojici. Formulované bolo až neskoršími kresťanskými teológmi. Pojem Trojica sa v teológii prvýkrát objavuje až v 3. storočí u cirkevného otca Tertuliána, pričom ECAV na Slovensku pokladá toto učenie za základný článok kresťanskej viery. Práve vierou v Trojjediného Boha sa kresťanstvo odlišuje od nekresťanských náboženstiev. Toto učenie je akoby indikátorom kresťanskej viery, skúškou jej pravovernosti. Podmienkou prijatia do Svetovej rady cirkví je, aby cirkev vyznávala vieru vo Svätú Trojicu. Pôvod kresťanského učenia o sv. Trojici je v samej podstate spásneho konania Boha v dejinách sveta a dejinách spásy človeka. Tu sa pôsobenie Boha javí trojako: ako Boh Stvoriteľ sveta, Boh Vykupiteľ sveta a Boh Posvätiteľ sveta. Tri osoby Sv. Trojice sú si rovné. V minulosti sa na racionálne pochopenie tohto učenia používal príklad trojitosti a zároveň jednoty chemických skupenstiev vody, pary a ľadu. Na znázornenie Svätej Trojice sa používal najmä v chrámovej architektúre ako analógia trojuholník s Božským okom, ktorý má tri uhly a predsa je jedným geometrickým telesom. Osobitným problémom v učení o Svätej Trojici bola a je otázka, či Duch Svätý vychádza len od Otca, alebo aj od Syna. V pôvodnom Nicejsko-Konštantínopolskom vyznaní sa vychádzanie Ducha Svätého pripisovalo len Bohu Otcovi. Ale pápež Benedikt VIII. v roku 1014 definitívne vsunul do tohto vyznania prídavok (dodatok) o vychádzaní Ducha Svätého aj od Syna. To sa v roku 1054 stalo jednou z príčin definitívneho rozkolu kresťanskej cirkvi a jej rozdelenia na východnú a západnú, na pravoslávne cirkvi a cirkev rímsko-katolícku.

MY
Tajomstvo Najsvätejšej Trojice nám pripomína modlitba Glória i Krédo. Keď robíme na sebe znamenie kríža, hlásime sa k tomuto tajomstvu Trojice. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je naše najväčšie tajomstvo pre našu spásu. Veríme, že od Otca i Syna vychádza Duch Svätý. Otec plodí Syna. Všetci traja prichádzajú k človeku. Bývajú s nami a v nás. Ján hovorí o Ježišovi, že bol u Boha na počiatku. V čase Ježiš sa nám stal len podobný, prijal našu ľudskú prirodzenosť, aby nás spasil. Ježiš na svet prišiel so súhlasom Otca. Boh poslal Syna na svet. Boh Otec a Boh Syn dávajú ľuďom svojho Svätého Ducha.
Je na každom človeku, aby slobodne a vedome prijal toto tajomstvo, ktoré Ježiš poukázal v evanjeliu a na čom môžeme ďalej svojím rozumom stavať, rozvíjať a chápať. Príkaz „Choďte a učte...“ (Mt 28,19) je výzvou Boha a my máme urobiť všetko preto, aby sme Boha poznávali, milovali a Bohu slúžili. Vtedy plníme vôľu Božiu. Tak nadobúdame zásluhy pre večný život.
V mene Najsvätejšej Trojice Boha Otca i Syna i Ducha Svätého sme boli pokrstení a na konci života ako odmena je nám prisľúbené, že uvidíme Boha z tváre do tváre. Ak chceme taký vznešený cieľ obsiahnuť, je to výzva zaangažovať k tomu rozum, srdce, vôľu.

Hoci o Najsvätejšej Trojici nevieme všetko, vieme či môžeme vedieť toľko, čo je potrebné pre našu spásu. Preto sa staráme o to, aby v našej duši prebýval Boh. Apoštol Pavol napomína Korinťanov: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch“ (1 Kor 3,17)? Sme povinní žiť v milosti posväcujúcej. Dnes sa radujeme z nášho Boha, ktorý je jeden a veríme, že v jednom Bohu je Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý. A veríme, že Otec nie je Syn a ani Duch Svätý. A Syn nie je Duch Svätý a ani Otec. A Duch Svätý nie je Otec a ani Syn. Ďakujeme Bohu Otcovi, že stvoril svet, Bohu Synovi, že nás vykúpil a spasil a Bohu Duchu Svätému, že nás obdarúva a riadi svojimi darmi: darom múdrosti, rozumu, rady, sily, umenia, nábožnosti a bázne Božej.

ADE
Sme podobní emauzským učeníkom, ktorí nespoznali Ježiša v pútnikovi, ktorý s nimi odchádzal do Jeruzalema a vysvetľoval im Písmo. Často si ani my neuvedomujeme, že náš život žijeme s Najsvätejšou Trojicou. Často im nevenujeme pozornosť. Sv. Patrik na trojlístku vysvetľoval Írom tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Pre študenta tri skupenstvá vody v stave plynnom, kvapalnom a tuhom môže pomôcť objaviť obsah Božieho tajomstva.

Amen.